DETROIT (SZĽH) – Jeden dolár. V prepočte deväťdesiat eurocentov. Dnes si za túto sumu kúpime polovicu baleného chleba, lacnejšiu značku mlieka či nejakú sladkú dobrotu. V špecializovaných ľudových predajniach typu „Všetko za euro“ možno aj zopár využiteľných drobností. Viete, čo si za jeden dolár kúpil v roku 1993 Detroit Red Wings?
Začiatok osemdesiatych rokov minulého storočia, West Hill, Ontário. Kris Draper, šiestak v základnej škole, absolvoval so spolužiakmi takzvaný profesijný deň. Učiteľ so študentmi debatoval o budúcich povolaniach. Doktor, právnik, učiteľ, veterinár... Začínajúci tínedžeri sa smiali jeden na druhom. „Kris, a čím chceš byť ty?“ spýtal sa učiteľ. „Ja budem hrať v NHL,“ odvetil plachý, nevýrazný žiačik Draper.
„Po škole som sedel vonku. Do konca života nezabudnem na to, čo sa stalo. Jeden chlapec – jeho meno by som radšej nemal zverejniť – prišiel za mnou a zahlásil: ‚Haha, ty nikdy nebudeš hrať v NHL.‘ Od toho momentu bol jeho výrok mojou motiváciou. Zapamätal som si výraz jeho tváre a v duchu si povedal: ‚Vážne? Veď ja ti ukážem!‘ Povedal som si, že budem mentálne silný. A moja psychická odolnosť ma napokon doviedla do NHL,“ spomína Kris Draper vo svojom blogu na portáli The Players Tribune.
Draftovaný bol v roku 1989. V 3. kole zo 62. miesta Winnipegom Jets. V profilige debutoval v sezóne 1990/91, no za Jets odohral tri zápasy. Do konca roka 1993 pridal sedemnásť ďalších. Prevažnú časť ročníkov trávil na farme v Monctone. Pred sezónou 1993/94 bol „vytrejdovaný“ a začal hrať vo farmárskom tíme Detroitu pod názvom Adirondack Red Wings. V jeden večer strelil hetrik. Po zídení z ľadu ho pri kabíne čakal legendárny tréner Scotty Bowman, v tom čase šéf striedačky Detroitu.
„Pomyslel som si – konečne! Videli ma dať hetrik. Hádam dostanem šancu v NHL,“ pokračuje v spomienkach Kris Draper.
„Chlapče, vieš koľko buly si vyhral?“ zarazil Bowman svojou otázkou natešeného mladíka z Toronta. Dal predsa hetrik. Prečo sa Scotty Bowman pýta na buly?
„Odpovedal som: ‚Nie, pane, neviem presne‘,“ vraví Draper.
Bowman pohotovo zareagoval: „Vyhral si 19 z 21. Dokážeš to aj v NHL?“
O šesť týždňov neskôr ho povolali do prvého tímu Red Wings. Do kolektívu medzi Fiodorova, Yzermana, Kozlova, Primeaua, Konstantinova, Coffeyho či vychádzajúcu hviezdu Lidströma. „Vedel som, že medzi nimi budem musieť byť ‚drtič‘, inak dostanem tvrdý kopanec do zadku,“ priznáva Kris Draper. Poznal svoje miesto, vedel, aké má úlohy.
Kolektív Red Wings v tom čase úspešne prechádzal procesom stmelenia. A o rok neskôr dokráčal vysoko. V bojoch o Stanleyho pohár 1995 podľahol New Jersey 0:4 na zápasy až vo finálovej sérii. Najužitočnejším hráčom sezóny sa stal Claude Lemieux z tímu Devils.
Po sezóne 1994/95 ukončil profiligovú púť tím Quebec Nordiques. Značku predali vtedajšiemu lídrovi na trhu v oblasti telekomunikačných satelitov, ktorý presťahoval klub do Denveru. Premenoval ho na Colorado Avalanche. V premiérovej sezóne 1995/96 získali „lavíny“ Stanleyho pohár. Nečudo, s hráčmi ako Krupp, Ozolinš, Foote, Forsberg, Lapointe, Ricci, Sakic a samozrejme Lemieux. Ten Claude Lemiuex, ktorý rok predtým triumfoval s New Jersey a stal sa MVP play-off. V bránke bol vynikajúci Patrick Roy. Vo finále Západnej konferencie Avalanche vyradili Detroit 4:2 na zápasy. Od prvého súboja to bola to brutálna séria. Rivalita ako hrom. Sekery, hity, vražedné pohľady i gestá, neprimerané zákroky.
V šiestom dueli, za stavu 3:2 v sérii pre Colorado, si to odniesol aj Kris Draper. Claude Lemieux ho nechutne zozadu narazil do stĺpika medzi striedačkami, ktoré oddeľoval obe lavičky. Draper ľahol na ľad, okamžite sa pod ním začala tvoriť výrazná mláka krvi. Diagnóza? Zlomená orbitálna kosť, nos, čeľusť aj kľúčna kosť.
Doktor mu odporučil, aby zostal v Colorade a podstúpil operáciu. „Ale ja som chcel byť s chlapcami na palube lietadla. Trval som na návrate do Detroitu. Okolo hlavy som si ovil uterák a čakal chlapcov v lietadle,“ pripája Draper. Spoluhráči sa o hrozných prognózach presvedčili na vlastné oči po vstupe na palubu. V pamäti doráňanej obete zostal pamätný výrok spoluhráča Dina Ciccarelliho: „Neverím, že som potriasol rukou tomu bastardovi Lemieuxovi. Veľmi ma to štve.“
Liečba bola náročná. Predovšetkým zlomená čeľusť po operácii príšerne bolela. Slovenský obranca Zdeno Chára by vedel rozprávať čo znamená mať zdrôtované ústa. Prešiel si tým v závere minulej sezóny. „Najhoršie bolo, že v roku 1996 nebolo toľko možností tekutej stravy, proteínových nápojov a podobne, ktoré by mi dodali potrebnú energiu, aby som nestratil príliš veľa svalovej hmoty. Napokon som prišiel o desať kíl za šesť týždňov,“ spomína si Kris Draper na muky spred takmer 24 rokov. Dlho nemohol rozprávať. Ak chcel po čase pri otváraní úst vyzerať normálne, musel nosiť špeciálny spevňovač.
Bolo jasné, že v časoch „starej NHL“ odveta na seba nenechá dlho čakať. Na prvé dva vzájomné duely Colorada s Detroitom v sezóne 1996/97 Claude Lemieux nenastúpil. V treťom už áno, no hralo sa v Denveri. Vo vzduchu bolo cítiť napätie. Rozhodcovia vytušili nepokoje a nad situáciou mali kontrolu. Nič vážne sa nestalo. Ibaže nenávisť gradovala...
Prišiel 26. marec 1997. Zápas Detroit – Colorado v Joe Louis aréne. Štáb kamier vtedajšieho oficiálneho vysielateľa NHL zvykol točiť z tímu Red Wings počas príchodu do kabíny pred zápasom Fiodorova či Yzermana. Hviezdy mužstva. Vtedy si vybral Drapera. „Vo vzduchu bolo cítiť, čo sa blíži. Tri vzájomné zápasy v sezóne sme prehrali. Oni boli prví v divízii. Mali sme pred sebou posledný vzájomný duel pred štartom play-off. Bola to obrovská chvíľa. A zápas bol relatívne pokojný, až kým...“ vnáša napätie do deja hlavný rozprávač Kris Draper.
Až kým sa pochytili domáci Igor Larionov s hosťujúcim Petrom Forsbergom, dvaja technicky najlepší hráči v súťaži. Pri striedačkách sa pustili do zápasníckej pasovačky. A potom to prišlo. Darren McCarty pravým hákom knokautoval v strednom pásme Clauda Lemieuxa. Nečakane ho zložil a začal mlátiť. Na to sa z bránky Avalanche rozbehol Patrick Roy, čím inšpiroval aj domáceho brankára Mika Vernona. Je zbytočné opisovať ďalší priebeh. Posúďte sami...
Po upokojení emócií bolo potrebné zápas dohrať. Domáci prehrávali 3:5 v tretej tretine. Vyrovnali a duel poslali do predĺženia. V ňom ho rozhodol Darren McCarty alias Zoro-pomstiteľ. Hala explodovala. V tej chvíli akoby sa všetka nenávistná rivalita a zlosť medzi oboma tímami pomaly začala vytrácať. Samozrejme, Lemieux to McCartymu neskôr vrátil, ale už iba v rámci osobného sporu ako odplatu za tvrdý knokaut z 26. marca 1997. Nenávistné pohľady sa v nasledujúcich dueloch Colorada s Detroitom zmenili na neutrálne.
V tej sezóne to stmelená rodina Red Wings napokon dokázala. S Krisom Draperom vyhrala Stanleyho pohár. Rovnako o neskôr, a potom aj v roku 2002 a 2008. Pri poslednom úspechu bol už aj náš útočník Tomáš Kopecký.
Na záver vás zrejme bude zaujímať, čo to malo znamenať s tým jedným dolárom v úvode. Dovoľte na vysvetlenie krátku pravdivú historku. V roku 1994, po treťom zápase 1. kola play-off v sérii medzi Detroitom a San Jose, sa Kris Draper zhováral so žurnalistom z kalifornských novín. Po rozhovore novinár na margo skutočnosti, že odpisovaný Draper sa dokázal presadiť v tíme Detroitu, zahlásil: „Hej, na to, že ťa vytrejdovali za dolár to teraz nie je zlé, pravda?“
Kris Draper sa naňho nechápavo pozrel: „Prepáčte, čo ste vraveli?“
„Áno, za dolár. Winnipeg vás vymenil za dolár. A teraz hráte play-off o Stanleyho pohár. To je predsa skvelé... Počkajte, vy ste o tom nevedeli?“ spýtal sa novinár.
Draper spozornel. Pozrel sa na hovorcu Red Wings, bol viditeľne zmätený. „Áno, Kris, je to pravda,“ reagoval hovorca.
„Čože? Vymenili ma predsa za budúce vyrovnanie, nie?,“ šokovane odvetil Kris Draper. Nemohol uveriť.
„Áno. Nuž ale keď ťa Scotty Bowman povolal z AHL, kluby stále neboli dohodnuté na vyrovnaní. Takže Bryan Murray zavolal Mikeovi Smithovi... a... dohodli sa na finančnom vyrovnaní,“ ozrejmil hovorca Red Wings.
„Za jeden dolár?“ ešte raz sa opýtal Draper.
„Áno, za dolár,“ znela odpoveď.
Vtipné, čo? Hráča, ktorý získal štyrikrát Stanleyho pohár, vyhral zlato a striebro na majstrovstvách sveta, triumfoval s kanadskou reprezentáciou na Svetovom pohári, potil krv v sérii s Coloradom, bránil najväčšie hokejové esá deväťdesiatych rokov, odkorčuľoval 1379 duelov v NHL vrátane play-off a v roku 2004 dostal Selkeho trofej pre najlepšieho brániaceho útočníka, vymenil Winnipeg do Detroitu za jeden dolár.
Aby ste mu mali lepšiu predstavu - v roku 1993 mal jeden dolár vďaka nižšej inflácii hodnotu dnešných dvoch. Kris Draper sa neurazil, že jeho trhová hodnota bola viac než symbolická. „Často ma niekto konfrontoval s tým, že ma vymenili vlastne za tašku pukov. Na to som s chladnou hlavou zareagoval, že túto informáciu musím poopraviť, pretože taška pukov má oveľa vyššiu hodnotu ako jeden dolár. Obľúbil som si tento príbeh, pretože korešpondoval s mojou celoživotne utiahnutou povahou,“ vysvetľoval dnes legendárny Kanaďan.
Mimochodom, niekoľko mesiacov zisku prvého Stanleyho pohára v roku 1997 sa Kris Draper rozhodol majiteľom Detroitu splatiť dôveru, ktorú doňho vložili. Počas slávnosti oceňovania fanúšikov, tradičnej udalosti v sezónnom programe zámorských klubov, predstúpil Draper pred 20-tisíc ľudí. „Pán a pani Ilitchovci, majitelia klubu, teraz som schopný vrátiť vám investíciu, ktorú ste do mňa vložili. Tu je váš dolár. Myslím, že sme vyrovnaní,“ povedal v prejave Kris Draper. Neskôr v rozhovore pre mlive.com priznal, že išlo spontánne gesto.
Po konci kariéry však opantala Krisa Drapera nervozita. Nebol si istý, či splatil majiteľom presne toľko, koľko zaňho „vysolili“ Winnipegu. Spomenul si totiž, že sa zabudol spýtať, či sa odstupné z roku 1993 rovnalo hodnote kanadského alebo amerického dolára.
