LOS ANGELES (SZĽH) – Nemá slabú stránku. Skutočne. Nič mu nechýba. Je to „full package“ – rečnil Teemu Selänne v marci 2011, vyzdvihujúc všetky charakterové i profesijné vlastnosti niekdajšieho slovenského reprezentanta. Zalichotil mu po bláznivej hetrikovej noci. On, ten Slovák, sa zaslúžil o pamätný večer. Jeden z najbláznivejších v 17-ročnej histórii kalifornských „káčerov“.
Vzrastom nižší, no o to obratnejší korčuliar so šikovnosťou v krvi. Topoľčiansky rodák. Draftová voľba Los Angeles Kings z roku 2000. Ľubomír Višňovský.
Od zámorských začiatkov po návrat do Kalifornie v marci 2010 prešiel dlhú cestu. Stihol skompletizovať medailovú zbierku z majstrovstiev sveta, získať titul slovenského šampióna, vypracovať sa na popredného ofenzívneho beka NHL, zahrať si v profiligovom Zápase hviezd, zažiariť pod piatimi kruhmi v Turíne či Vancouveri... Ešte dlho by sme mohli menovať pozitívne míľniky kariéry niekdajšieho rešpektovaného obrancu s účinnou (nielen) presilovkovou strelou, takzvaným „slapshotom“, od modrej čiary.
Pravdou je, že boli aj menej jagavé. Nevydarenou periódou v kariére Ľubomíra Višňovského bolo pôsobenie v chladnom Edmontone. Z príjemnej oceánskej klímy v Kalifornii musel v rámci transferovej politiky NHL dočasne zakotviť na miestach, kde teplomer v drastických zimných prípadoch neváhal klesnúť pod hranicu mínus tridsať stupňov. Z viacerých rozhovorov bolo cítiť, že renomovaný slovenský zadák nebol v Edmontone šťastný. Rozhodne nielen z dôvodu nepriaznivej klímy. Oilers boli v tom období výsledkovo najhorší v lige. V sezóne 2009/10 prehrali až 56 duelov z 82. Nálada v klube nebola ružová dlhé roky a Ľubomíra Višňovského bola v drese „olejárov“ škoda.
Na Ľubovi som si vždy vážil, že sa nikdy nesťažoval. Bol v situácii, keď mal problémy s oboma ramenami, ale stále mal na tvári rovnaký úsmev. CAM FOWLER o Ľ. VIŠŇOVSKOM
Cítil to aj generálny manažér Steve Tambellini. Počas jedného tripu, po pristáti tímu v Chicagu, sa telefonicky spojil so slovenským obrancom. „Tambellini vedel, že som nebol šťastný. Povedal mi, že určite budem potešený z návratu do Kalifornie. Ocenil som jeho gesto,“ spomína si Ľubomír Višňovský. „V Edmontone to nebolo ono. Vôbec som nehral dobre a už vôbec nie ofenzívne, na čo som zvyknutý. Ani tréner mi zrejme nedôveroval. Ťažké to bolo na ľade aj mimo neho,“ zvestoval v jednom zo starších rozhovorov na webe NHL.
Prišlo k výmene. Slovák do Anaheimu za obrancu Ryana Whitney a šiestu voľbu v najbližšom drafte. Bol marec 2010. „V drese Ducks sa Višňovský rýchlo zžil s úlohami, ktorého ho čakali, a stal sa užitočnou ofenzívne ladenou náhradou za Scotta Niedermayera, ktorý ukončil kariéru,“ referovali zámorské médiá po zvyšku sezóny 2009/10.
Spokojne si hovela aj naša Višňa. Vrátila sa s rodinou do Kalifornie. Naberala potrebnú pohodu, opäť cítila dôveru. Nárast pozitívnej energie a istoty odzrkadlil nasledujúci ročník. V základnej časti odohral Slovák 81 zápasov a dosiahol 68 kanadských bodov, najviac zo všetkých dlhodobých fáz NHL, v ktorých nastúpil. Bolo ich štrnásť. S 50 asistenciami bol najlepšie nahrávajúci obranca v sezóne. A hoci v play-off „káčeri“ skončili už na začiatku, na sezónu 2010/11 dozaista spomína charizmatický slovenský reprezentant s úsmevom.
Tréner Anaheimu Randy Carlyle postavil k svojmu útočne ladenému obrannému esu Toniho Lydmana. Chlapíka, ktorý istil každý útočný výpad „káčerov“. Ľubomír Višňovský mal možnosť naplno využiť svoje prednosti, voľne krúžiť po ľade a spolu s triom útočníkov vyvinúť vyšší tlak na brániacu sa formáciu súpera.
V špeciálnej presilovkovej formácii sa po boku rodeného „žochára“ zasa priúčal 19-ročný Cam Fowler. „Cítili sme, že môže byť ideálny mentor pre Fowlera a vniesť ho viac do svojho remesla. Dúfali sme, že medzi nimi sa zrodí fungujúce manželstvo na pokračovanie,“ metaforicky konštatoval tréner Carlyle.
Hokejová chémia medzi veteránom a mladíkom v presilovke Ducks bola funkčná. „Fungovali sme veľmi dobre. Mali sme jeden druhého prečítaného, dopĺňali sme sa navzájom,“ doplnil Fowler. Dodnes je z neho stálica obranných radov kalifornského tímu.
„Na Ľubovi som si vždy vážil, že sa nikdy nesťažoval. Bol v situácii, keď mal problémy s oboma ramenami, ale stále mal na tvári rovnaký úsmev, rovnaký postoj. A hoci som si istý, že zranenia ho trápili, nedával to najavo. Nezáležalo na tom, ako sa práve cíti, zakaždým prišiel na štadión,“ konštatoval Cam Fowler.
Tá zázračná hetriková noc sa udiala 4. marca 2011. Nebola premiérová, Ľubomír Višňovský predtým jednu zažil. Ale táto bola výnimočnejšia. Z viacerých dôvodov. Slovenskej „sedemnástke“ prischol honor prvého obrancu v službách Ducks s trojgólovým zápisom stretnutí. Na ľade v stretnutí proti Dallasu zároveň potvrdil, že jeho náprah (slapshot) je nielen mimoriadne rýchly, ale aj tvrdý a efektívny. Slovák sa ním zaskvel dvakrát. Druhýkrát v predĺžení, keď 3,8 sekundy pred koncom rozhodol svojím tretím gólom o víťazstve Anaheimu 4:3.
„Každý vie, ako dokáže vypáliť puk na bránku. Keď to urobí, dejú sa dobré veci,“ chválil spoluhráča Ryan Getzlaf, autor troch asistencií v stretnutí. Jeden gólový puk poslal aj Višňovský, ďalší na 627. profiligový gól Selännemu. „Je výnimočný. Nemá slabú stránku. Skutočne. Nič mu nechýba. Je to proste full package. Bolo skvelé sledovať toto predstavenie,“ vyslovil na adresu Višňovského legendárny Fín.
Ľubomír Višňovský na margo nezabudnuteľnej noci s typicky širokým úsmevom už len doplnil: „Úžasné... Poriadne šťastná noc v mojom podaní.“
Tak šťastie alebo umenie? Snáď poznáte tú frázu (slová komentátora pri zásahu Jána Lašáka v predĺžení semifinálového zápasu Švédsko – Slovensko na MS 2002). My hlasujeme za umenie podporené trochou šťastia.
Tak či onak, faktom zostáva, že v sezóne 2010/11, čo sa bodovej produktivity v NHL týka, zarodila v(V)išňa najúrodnejšie...
