BRATISLAVA (SZĽH) – Aj v roku 2010 musela slovenská hokejová reprezentácia rušiť program prípravy pred majstrovstvami sveta. Pravda, nie v takom objeme ako tento rok v apríli pre pandémiu koronavírusu. Poniektorí si možno ešte pamätáte. Nie je to až tak dávno.
Apríl 2010. V slovenskej extralige vrcholila dramatická finálová séria medzi Slovanom a Košicami, ktorá napokon urobila z útočníka „oceliarov“ Juraja Sýkoru štvornásobného slovenského majstra v rade, päťnásobného celkovo. Dnes šéf úseku rozhodcov SZĽH sa ziskom piatich titulov zaradil na delené druhé miesto za absolútnych rekordérov v počte domácich prvenstiev, šesťnásobných slovenských šampiónov Richarda Kapuša a Mateja Češíka. Ale diali sa aj iné veci. Radovan Somík rozhodol o titule pre Pardubice v českej extralige víťazným gólom v predĺžení štvrtého finálového duelu s Vítkovicami. Taliani šokovali hokejový svet remízou 3:3 v prípravnom stretnutí s úradujúcimi svetovými šampiónmi Rusmi. Ešte krutejšie bolo, že buffalské publikum v NHL zasypávalo slovenského obrancu Bostonu Zdena Cháru nenávistnými pohľadmi, častovalo ho vulgárnymi gestami. Bolo play-off a Slovák hral tak ako vždy. S rešpektom voči súperovi, no tvrdo, na osoh svojho mužstva. A v Buffale s tým mali problém...
Žiadna zo spomínaných udalostí však nevyvolala vo svete toľko záujmu ako Eyjafjallajökull. Snažili ste sa to vysloviť a zaplietol sa vám jazyk? Nič to. Málokto azda okrem rodeného Islanďana prečíta názov sopečného ľadovca na prvýkrát. Tak ešte raz. Eija-fjatla-joe-kytl. Ak je to stále príliš komplikované, dámu mu krycie meno „blafák“.
„Blafák“ je jeden z menších islandských sopečných ľadovcov, nachádzajúci sa na juhu ostrova, približne 150 km juhovýchodne od hlavného mesta Reykjavík. Má výšku 1666 metrov nad morom. V minulosti zvykol pravidelne explodovať. Napríklad v 10., 17. aj 19. storočí. Naposledy v 21., presnejšie v roku 2010. Vo februári zaznamenali seizmografy nezvyčajnú aktivitu v zemskej kôre. Do jej spodku sa začala nalievať magma. Neďaleko „blafáku“ bolo následne objavených niekoľko stoviek menších zemetrasení. Aktivita sopky sa stupňovala. Prvá fáza erupcie nastúpila zhruba 20. marca a po krátkej prestávke pokračovala 14. apríla. Tentoraz už z krátera ľadovca. Osemsto ľudí z okolitých osád bolo evakuovaných. Pri výbuchu sa do ovzdušia uvoľnilo množstvo vulkanického popola, ktorý ochromil letecký priemysel. Z obáv o bezpečnosť cestujúcich boli mnohé lety zrušené, keďže popol dokázal ľahko spôsobiť poruchu motorov ťažkých strojov.
Deň po veľkej explózii sa popol vplyvom vetra rozšíril nad viaceré európske krajiny vrátane Veľkej Británie, Írska, Nórska, Švédska, Ruska, Dánska, Nemecka, Holandska i Ruska. V týchto častiach kontinentu boli lety ochromené od 15. do 23. apríla. Zasiahnuté krajiny uzavreli vzdušný priestor. Denná strata podľa prepočtov Medzinárodnej asociácie leteckej prepravy bola 150 miliónov eur, celoplošná takmer dve miliardy dolárov. Za osem a poldňa bolo zrušených viac ako 95-tisíc letov, čo predstavovalo 48 percent celkového počtu v danom období. Problémy s cestovaním malo asi 10 miliónov pasažierov.
Slovenská hokejová reprezentácia mala v apríli 2010 na programe šesťzápasový blok prípravných duelov pred majstrovstvami sveta v Nemecku. Viedol ju Kanaďan Glen Hanlon, hoci len pár týždňov. Jána Filca oficiálne nahradil 24. marca 2010. Na úvod absolvoval neúspešný dvojzápas s Českom. Pred domácim dvojsúbojom s Lotyšmi čakal jeho zverencov ešte turnaj v bieloruskom Minsku, kde sa okrem domácej reprezentácie mali predstaviť aj Nemci a Švajčiari. V deň druhého zrazu pod Hanlonovým vedením, v utorok 19. apríla 2010, nebola témou číslo jeden ani tak nominácia na blížiaci sa turnaj v Bielorusku, ale oblak s vulkanickým popolom, ktorý ochromil tisícky letov. Slováci mali letieť do Minska v stredu 20. apríla. Ešte v utorok si bol tréner Glen Hanlon istý, že naša výprava sa bez problémov prepraví do dejiska turnaja. „Vidím to tak, že na deväťdesiat percent odletíme. Akurát sa musíme rozhodnúť rýchlo a správne, keďže výstroje musia do Bieloruska odcestovať autom, čiže ideálne o deň skôr ako výprava. Ale ako vravím, myslím si, že existuje len desaťpercentná šanca, že do Bieloruska neodletíme. V každom prípade pre istotu komponujeme plán B,“ vravel na zraze skúsený kanadský kormidelník.
Ani nie o 24 hodín sa vedenie reprezentácie dozvedelo, že bieloruskí organizátori zrušili turnaj v Minsku. Ešteže začalo pripravovať náhradnú alternatívu. „Dva dni sme intenzívne komunikovali s našimi partnermi v Nemecku, Švajčiarsku i Bielorusku. Do poslednej chvíle sme čakali na pozitívne informácie od leteckých spoločností, že cesta do Bieloruska a z Bieloruska bude možná. Nakoľko letecké spoločnosti neposkytujú žiadnu záruku na uskutočnenie letov, museli sme prijať rozhodnutie, že do Bieloruska nepocestujeme. Je nám to veľmi ľúto aj vzhľadom na to, že vieme, aké náročné je pripraviť medzinárodný turnaj a ako zodpovedne k nemu bieloruská strana pristupovala," zdôvodnil zmenu programu vtedajší generálny sekretár Slovenského zväzu ľadového hokeja Ján Taraba.
Náhradný plán počítal s autobusovým presunom do nemeckého Füssenu, kde mali Slováci nastúpiť proti domácim Nemcom a Švajčiarom. Tak sa aj stalo. Proti Helvétom zaznamenal Glen Hanlon prvý víťazný skalp na striedačke slovenskej reprezentácie. Po góloch Bartoviča, Tománeka a Tatara zvíťazili naši 3:2. Rovnakým pomerom skóre, hoci až po predĺžení, zdolali následne aj Nemcov. V extra čase rozhodol Podkonický, v riadnom hracom dali góly Čiernik a Michal Chovan.
Výbuch islandskej sopky a následné roztrúsenie vulkanického prachu nad veľkou časťou Európy skomplikovalo život aj vtedajšiemu brankárovi Jánovi Lašákovi. Sezónu síce začal v Košiciach, no počas nej sa presunul do Mytišči, štvrtého najväčšieho okresu Moskovskej oblasti. A keďže Rusko bolo značne zasiahnuté vulkánom, letieť z Moskvy domov nemohol. A tak si zahral na posezónnej exhibícii Atlantu s fanúšikmi, napriek svojmu postu v nej strelil dva góly a vybral sa z Moskvy domov po koľajniciach. Nebojte sa, nie peši. „Cestoval som vlakom. Mal som vystúpiť v Česku, ale napokon som vysadol už v Katoviciach, kde som narazil na priateľov a tí ma odviezli do Zvolena. Po štvorhodinovej ceste autom som konečne doma,“ citovala Jána Lašáka oficiálna webstránka ruského klubu.
Nuž, aj takéto veci sa diali v roku 2010. O dekádu neskôr sme počas jari paralyzovaní opäť. Bohužiaľ, v oveľa vyššom objeme, než sme dúfali. Snáď sa obdobie „koronakrízy“, ktorá prináša namiesto radosti aj mnoho hokejovej neistoty, skončí čím skôr...
