WASHINGTON (SZĽH) - V roku 1999 bol Peter Bondra rešpektovaný a uznávaný profesionál. V životopise mal zapísaných päť účasti na All Stars exhibíciách NHL, dva triumfy v tabuľke kanonierov základnej časti NHL, viacnásobný honor najrýchlejšieho korčuliara profiligových klzísk a nálepku elitného zakončovateľa. Sezóna 1998/99 nevyšla podľa jeho predstáv. Započala slabšou streleckou formou a vyvrcholila viacnásobným sklamaním. Avšak začiatkom februára, pred dvadsaťjeden rokmi, zopár pozitívnych zábleskov, ba dokonca husárskych kúskov, deklarovalo výnimočnosť a hokejovú genialitu, akou neskorší „zlatý“ chlapec nesporne oplýval.
Zámorskí novinári (nielen) v tej dobe obľubovali zostavovať rôzne subjektívne rebríčky. Hodnotili čokoľvek vrátane Petra Bondru, ktorý nechýbal ani v prehľade uznávaného žurnalistu Teda Montgomeryho zo začiatku sezóny 1998/99. Autor ponúkol čitateľom prestížneho denníka USA Today rebríček najlepších pravých krídel toho času v NHL. Petra Bondru zaradil na tretiu priečku za Selänneho s Jágrom, no pred Bureho so Žigmundom Pálffym.
Ted Montgomery mal pocit, že Peter Bondra bol napriek fantastickým číslam a výkonom na ľade pre mnohých dlhodobo nedocenený hráč. „Stále sa mu nedostalo uznania, ktoré si zaslúži. Je hráč, ktorý strieľa percentuálne najviac gólov svojho tímu. To je dobré i zlé, lebo celá ofenzíva Capitals sa točí okolo Bondru. Ak by sa Bondra na dlhšie zranil, tím by skolaboval,“ konštatoval zámorský žurnalista. Jeho úvaha bola, nanešťastie, správna.
Niekoľko mesiacov sa Peter Bondra nedokázal dostať do ideálnej formy. 19. januára 1999 síce strelil jubilejný trojstý gól v základnej časti NHL, no v tom čase bola jeho strelecká konvencia nepravidelná a nevýrazná. Po 43 dueloch mal na konte „len“ 15 presných zásahov. Na najlepšieho kanoniera predchádzajúceho ročníka s 52 gólmi atypické numero. Streleckých pokusov pritom bolo dosť, v priemere štyri až päť na zápas. Platilo však, že ak sa nedarí Bondrovi, nejde to ani Washingtonu. Finalisti minulého ročníka - v boji o Stanleyho pohára 1998 podľahli Detroitu – tentoraz výrazne zaostávali za priečkami zaručujúcimi účasť v play-off.
„Mužstvu sa veľmi nedarí. Niekedy pritom na zvrat stačí jeden šťastný odraz či náhodný gól. Nikto nemôže povedať, že naša účasť vo finále minulej sezóny bola náhodná. Teraz síce nehráme dobre, ale robíme maximum pre návrat pohody,“ vravel zámorským médiám Peter Bondra v polovici sezóny.
Na prirovnanie použil aj zaujímavú úvahu premostenia hokeja s golfom. „Keď mi v lete na gríne nevyjde prvých deväť jamiek, vždy verím, že zvyšných deväť bude lepších. Rovnaké je to teraz v NHL. Prvá polovica sezóny mi nevyšla, no verím, že v druhej sa konečne rozbehnem. Ja i celé mužstvo.“
Prišiel Zápas hviezd 1999. Čo sa dialo po ňom? Nárast gólového sebavedomia Petra Bondru bol enormný. Mal extra rýchly spád. A trval, až kým neprišlo na slová Tedyho Montgomeryho. Bondra sa počas hviezdneho víkendu dostal do formy. Po ročnej prestávke ovládol v súťažiach zručností disciplínu o najrýchlejšieho korčuliara. Časom 14,650 sekúnd zdolal Marca Sturma aj Alexeja Žitnika. Po návrate do klubu 3. februára sa jemu aj Capitals podaril husársky kúsok. Tampu Bay doma rozložili 10:1. Nebolo by na tom nič výnimočné, ak by Washington nestrelil osem gólov za deväť minút a štrnásť sekúnd čistého času, respektíve deväť gólov za jedenásť minút a tridsaťdva sekúnd. Týmto zápisom stanovili hokejisti z hlavného mesta USA nový rekord NHL. Peter Bondra sa presadil dvakrát v priebehu 35 sekúnd, na hetrik potreboval 4:47 min. Zo zápasu napokon vzišiel ako prvá hviezda s piatimi bodmi za štyri zásahy a jednu asistenciu.
V drese klubu, ktorý ho v roku 1990 draftoval zo 156. miesta, dosiahol dvanásty hetrik. Od vyrovnania klubového rekordu Mika Gartnera ho delil jediný. A Peter Bondra naň potreboval len dva dni. Proti Caroline mu stačili štyri strely. Nasledovala šesťzápasová víťazná šnúra Capitals, počas ktorej strelil slovenský kanonier desať gólov. Na sedemnásť presných zásahov potreboval predtým 46 duelov.
Čo to signalizovalo? Peter Bondra je späť! „Už keď sa rozbehol proti Tampe, tušil som, že o ďalší zápas nemusím mať obavy. Keď sa dostane do formy, pôsobí oveľa pohyblivejšie a jeho strely sú skutočným nebezpečenstvom,“ vravel tréner Washingtonu Ron Wilson.
Do sveta sa dostala aj fantastická bilancia elitného krídelníka proti Tampe Bay. V 27 vystúpeniach nasúkal „bleskom“ 27 gólov!
„Ani predtým som nehral zle, len sa mi strelecky nedarilo. Možno som príliš stískal hokejku, snažil sa uspieť za každú cenu. Potreboval som trochu šťastia a už to ide. Strelil som zopár gólov, cítim sa uvoľnenejšie,“ vravel po utrhnutí streleckej smoly Peter Bondra.
Washington, v tých časoch aj so solídne rozbehnutým mladíkom Richardom Zedníkom, ktorý však v prvej polovici sezóny absentoval 19 duelov pre zranenie, sa zázračného finišu nedočkal. Bodovú stratu, ktorú mal na play-off priečky, nedohnal. Aj preto, že prišiel o elitného strelca. Ako povedal Ted Montgomery, ak sa Bondra na dlhší čas zraní, tím skolabuje. Aj skolaboval. Finalista predchádzajúceho ročníka sa do play-off nedostal. Skončil po 82 dueloch základnej časti.
Peter Bondra mu chýbal od druhej polovice marca. Mal problémy s naštiepenou kosťou v ruke. Pre neutíchajúcu bolesť a potrebu oddychu či fixácie už do ročníka nezasiahol. „Je pre mňa problémom vôbec držať hokejku. Zranenie je nepríjemné, ale v tomto čase mimoriadne frustrujúce,“ vravela so smutným zafarbením hlasu útočná opora Washingtonu.
Nelichotivú bilanciu z prvej polovice sezóny – 15 gólov v 43 dueloch – vytiahla na solídnych 31 presných zásahov a 55 bodov v 66 stretnutiach. Zaujímavé bolo aj číslo v kolónke počtu striel. Na súperových brankárov vyslal Slovák 284 pukov, v priemere viac ako štyri na zápas.
Keď sa už Peter Bondra nedočkal bojov o Stanleyho pohár, dúfal, že si zahrá aspoň na majstrovstvách sveta 1999 v Nórsku. Márne... „Som sklamaný, že nemôžem hrať na MS, ešte som na nich nikdy nebol. Keď už bolo skoro jasné, že sa s Washingtonom neprebojujeme do play off, tešil som sa na prvý štart. Žiaľ, zranená ruka mi to nedovolila a musel som trénerovi povedať - bohužiaľ.“
My zas hovoríme chvalabohu, že v roku 2002 mu nič nebránilo v účasti na šampionáte v Göteborgu. Ak by sa bol býval zúčastnil už v Nórsku 1999, možno by skončili Slováci vyššie ako na 7. priečke. Dôležité však bolo, že Peter Bondra pricestoval o tri roky do Švédska a siedmimi gólmi nám vystrieľal historický titul majstrov sveta.
Charizmatický chlapík napokon nastrieľal v základnej časti NHL dovedna 503 gólov, 337 z nich v deväťdesiatych rokoch. Legendárny český brankár Dominik Hašek ho vo svojej knihe označil za najlepšieho strelca tej dekády.
