ZVOLEN (SZĽH) - Káder majstrovského Zvolena pre sezónu 2021/22 je takmer známy. Klub postupne oznamuje podpísaných legionárov, slovenská kostra zostala viac-menej zachovaná. V tíme zostávajú aj mládežnícky reprezentanti Jakub Kolenič a Maroš Jedlička. A svojimi výkonmi túžia presvedčiť trénerov o svojej dôležitosti pre tím.
Spomienky na veľký úspech sú stále živé. „Bolo to výnimočné, super, že sme titul vyhrali na domácom ľade. Ďalšia vec, ktorá sa mi vryla do pamäti bola oslavná cesta autobusom po Zvolene. Trofej som už mal aj doma. Spoločne s Vašom Stupkom sme boli na trnavskom štadióne a potom v škole v Zelenči, kde som vyrastal a na obecnom úrade. Doma sme mali menšie posedenie s blízkymi,“ usmieva sa Jedlička.
„Vyhrať titul s materským tímom a ešte k tomu na domácom štadióne pred fanúšikmi, hoci ich nemohlo byť veľa, bolo úžasné. Oslavy trvali veľmi dlho,“ pripája sa Kolenič. Zvolenský odchovanec si na väčšiu rodinnú oslavu s pohárom ešte bude musieť počkať. Dostane sa k nemu v priebehu júla.
Obaja mladíci priznali, že okrem Zvolena bol o nich záujem predovšetkým z kanadskej juniorskej súťaže. Víťaz bol však jasný. „Vo Zvolene som veľmi spokojný. Som tu doma a nič mi nechýba. Mal som nejaké ponuky z CHL, ale usúdil som, že po dvoch seniorských sezónach je toto lepšia cesta ako vrátiť sa k juniorskému hokeju,“ približuje Kolenič a Jedlička dopĺňa: „Mal som aj iné ponuky, záujem bol v CHL. Po konzultácii s agentom sme sa však rozhodli, že bude lepšie zostať vo Zvolene. Buduje sa tu podobný káder ako v minulej sezóne, čo veľmi zavážilo.“
Kým Zvolenčan Kolenič sa pripravuje s klubovými spoluhráčmi, rodák z Trnavy Jedlička zaberá v hlavnom meste. „Letnú prípravu mám v Bratislave, fungujem tak už tretí rok. Som s tým spokojný a preto nemám dôvod to meniť. Som veľmi rád, že mi aj cez spoločnú letnú prípravu vo Zvolene dovolili trénovať doma.“
Zaberačka mimo ľadu nebýva u hokejistov príliš populárna. Uvedomujú si však nutnosť nabrať potrebnú kondíciu. „V tomto som taký neutrálny. Nedá sa povedať, že by som sa na letnú prípravu tešil, ale nevadí mi. Vždy sa snažím odmakať to na 120 percent a pripraviť sa dobre. Verím v staré známe slovné spojenie – čo v lete tomu dáš, to sa ti v zime vráti,“ hovorí Kolenič.
Predchádzajúci ročník možno u oboch tínedžerov označiť ako prelomový. Veď okrem príležitostí v tíme víťaza pohára Vladimíra Dzurillu sa obaja dostali aj na juniorské majstrovstvá sveta. Tie by si tento rok veľmi radi zopakovali pod vedením dobre známeho trénera Podkonického. „S pánom trénerom máme výborný vzťah. Vždy nám vie poradiť a pomôcť. Urobíme všetko preto, aby sme ho presvedčili a opäť sa dostali na juniorské MS,“ zhodujú sa.
Na nedávno skončenom seniorskom svetovom šampionáte ich potešili výkony bývalých spoluhráčov Ivana a Kelemena. Okrem nich nateraz opustili káder „rytierov“ okrem iných aj Betker, Nuutinen, Bondra, Melancon či Tibenský. „Zostalo jadro tímu a to je základ. Verím, že opäť vytvoríme výbornú partiu. Ciele určite zostávajú najvyššie,“ netají ambície Kolenič. „Niektorí lídri odišli, musíme ich nahradiť. A možno dostanú ešte viac priestoru mladí. Určite chceme byť v popredí. Nemáme dôvod meniť to, čoho sme sa držali v minulom roku,“ nadväzuje Jedlička.
Keďže okrem zvolenskej šatne sa spolu stretávajú aj v mládežníckych výberoch, nie je prekvapením, že v kabíne sedávajú vedľa seba. „Hráme spolu už nejaký ten piatok. Poznáme sa veľmi dlho. Tým, že on nie je zo Zvolena, tak sa tu oňho starám. Vychádzame spolu výborne. A počas sezóny je našou každodennou rutinou obed po tréningu,“ prezrádza Kolenič. „Jakub je trochu živší, rád rozpráva, niekedy je ťažké počúvať ho tak dlho,“ schuti sa zasmial Jedlička. „Inak to je však super chalan, vždy je s ním zábava. A musím povedať, že celý rok ma poctivo vozil na každý tréning.“
Každý začínajúci hokejista potrebuje svojho mentora, ktorý ho na ľade usmerní. „Kto mi najviac radil? Všetci centri a popri nich Vašo Stupka. Najviac ale asi Marek Viedenský,“ vraví Jedlička, ktorý pod Pustým hradom pôsobí od roku 2019. A čo najradšej robí vo voľnom čase? „V lete chodím strieľať s ocinom trap na trnavskú strelnicu. Je to o hlave, človek musí byť koncentrovaný na 100 percent. Možno aj preto ma to baví, hoci nie vždy sa mi darí. Občas zájdem s bratom na ryby.“
Okrem hokeja študuje aj na Technickej univerzite vo Zvolene, odbor Aplikovaná zoológia a poľovníctvo. „Učitelia mi veľmi pomáhajú, za čo som im vďačný, lebo sú pri mne trpezliví. Inak však majú na mňa rovnaké nároky ako na ostatných, tak to má byť. Už to nie je stredná škola,“ dodal pre hockeyslovakia.sk Jedlička.
„Ťažko sa mi vyberá, boli sme naozaj úžasná partia od prvého do posledného chalana, na každý tréning som sa tešil,“ rozmýšľa o spoluhráčoch Kolenič. „Ak by som mal však vybrať, kto mi najviac radí, asi by to bol Paťo Marcinek. Hrali sme spolu takmer dva roky v jednej päťke s Jožkom Tibenským,“ pokračuje krídelník, ktorý si vyskúšal jednu sezónu aj vo Švédsku. Ako priznáva, okrem hokeja sa venuje priateľke a rodine, v lete si rád zahrá tenis a pozrie nejaký film. A keďže tento rok končil strednú školu, pozornosť smeroval aj na štúdium.
Obaja mladíci veria, že v najbližšej sezóne dokážu trénerom, že môžu s nimi naplno počítať. Rovnako, ako vo finále play off, kde pri absenciách spoluhráčov zohrali veľmi dôležitú úlohu. „Absolvoval som nejaké rozhovory s trénermi. Samozrejme, chcel by som ich presvedčiť o tom, že si zaslúžim väčší čas na ľade. Šancu určite dostanem a budem sa ju snažiť využiť čo najlepšie,“ zakončil Kolenič.
.jpg)
