Liptáci si vyskúšali recept na úspech – bolesť a obetavosť

Do Popradu to majú pár desiatok minút cesty, no na Tatranskom pohári absentovali hokejisti Liptovského Mikuláša takmer 80 rokov. Ani ich prvá účasť od roku 1942 nebola v pôvodnom pláne a pozvánku dostali až po zrušení účasti Cardiffu. Veľa pritom nechýbalo a mohlo ísť o triumfálny návrat. Liptáci nadelili poltucet Spišskej Novej Vsi, v semifinále vyradili usporiadateľský Poprad a nad ich sily bol až účastník Ice Hockey League HC Val Pusteria Wolves.

„Na to, že nás zavolali tri dni pred turnajom, je to fantastický úspech,“ zdôraznil brankár Tomáš Vošvrda. „Boli sme pokorní, ale zároveň sme chceli uspieť. Keď sa už dostanete do finále, tak chcete trofej. Bohužiaľ to nevyšlo, ale Tomas Sholl odchytal naozaj famózny zápas. Pochytal tam päť tutoviek a súper teda vyhral zaslúžene.“

„Škoda posledného kroku, ale odohrali sme tu tri dobré zápasy a máme na čom stavať. Celkovo hodnotenie je rozhodne pozitívne. Stále však máme dosť vecí, na ktorých potrebujeme popracovať,“ nadviazal tréner Milan Jančuška. Ak by mu niekto pred turnajom vyveštil finálovú účasť, tak by to určite bral všetkými desiatimi. „Mikuláš hral na tomto turnaji naposledy tuším počas druhej svetovej vojny a aj teraz iba zaskakoval. Verím, že po tomto výsledku nás sem pozvú o rok už ako riadneho účastníka,“ pousmial sa kormidelník s vyše 800 extraligovými zápasmi.

Jedna lastovička síce leto nerobí, no výrazne posilnený tím MHK 32 dal jasne najavo, že obdobie temna by už malo byť minulosťou. Z fackovacieho panáka môže byť pokojne šťuka Tipos extraligy.

„Tím nabral sebavedomie a možno nás teraz niekto začne brať vážnejšie. Pre chlapcov je to hlavne ukážka toho, že ak hrajú kompaktne, tak môžu víťaziť,“ zamyslel sa Tomáš Vošvrda. „Tímového ducha sme ukázali hlavne v zápase proti Popradu. Spoluhráči boli domlátení a hrali nesmierne obetavo. Presne to musí byť naša cesta. K výsledkom sa dostaneme iba cez bolesť a obetavosť. Nemáme veľké reči a pôjdeme pekne postupne.“

Apropos, spomínaný zápas proti Popradu. 31-ročný ostravský rodák v ňom predviedol výborný výkon a vystavil tak turnajovú stopku svojim bývalým spoluhráčom. Po troch sezónach strávených v šatni Kamzíkov ho ovládli špeciálne pocity.

Už po príchode na štadión som zrazu išiel do úplne inej šatne. Poviem pravdu, nebolo to emočne jednoduché a hoci išlo iba o prípravu, po psychickej stránke to bol možno najťažší zápas v mojej kariére, vyznal sa Vošvrda. Ako však vzápätí dodal, teraz je už jeho klubom Liptovský Mikuláš a v novej sezóne urobí všetko pre úspech svojho nového zamestnávateľa. „Tím je dobre namiešaný. My starší máme byť lídrami a všetci potrebujeme dostať do krvi systém. Pracovať budeme počas celej sezóny. Chlapci si napríklad musia zvyknúť aj na tie moje kúsky, ktoré občas skúšam.“

Spomínané “kúsky“ charakterizovali českého brankára už počas jeho popradského pôsobenia. V snahe o rýchlu rozohrávku neraz riskuje a z času na čas tak otvára priestor k lacným gólom súpera.

Hovoril som s ním o tom. Ja som rád, že rozohráva puky a zrýchľuje hru. Vznikajú z toho pekné kontry. Nesmie to však preháňať, pretože potom vznikajú také chybičky ako proti Popradu,“ upozornil tréner Jančuška na minelu, ktorá stála Liptákov gól v semifinálovom súboji.

Isté však je, že v osobe Tomáša Vošvrdu majú na Liptove istú jednotku a spoločne s ním ulovili na prestupovom trhu aj viacero ďalších zvučných mien. Spomeňme len Mareka Hovorku, Matúša Paločka, Juraja Juríka či Artursa Saliju.

Stále pritom nie sme kompletní a chýbali nám ešte piati hráči. Pár ďalších ešte možno príde. Verím teda, že naša sila bude ešte väčšia,“ upozornil Milan Jančuška. Výrazné posilnenie v ňom zapálilo novú iskru, ktorá už počas vlaňajšieho trápenia pomaličky vyhasínala. „Jasné, že ma to teraz baví viac. Umožnilo to hlavne nové vedenie. Je radosť robiť s takými ľuďmi. Pevne verím, že roky liptovského trápenia sú minulosťou. Či už sa dostaneme do play-off cez predkolo, alebo priamo, chceme byť tam. Urobíme preto všetko. “


Súvisiace články


Najčítanejšie články