Relatívne malé mesto v kanadskej provincii Ontário, vyznačujúce sa silným európskym akcentom prisťahovalcov. Status mesta získal Bradford až v roku 1960 a jeho najslávnejšími rodákmi boli bejzbalista Mike Kilkenny a Miss World Kanada z roku 2010 Denise Garridová. Krátko po jej korunovácii si toto farmárske mestečko pripísalo do kroniky ďalšiu úspešnú osobnosť – Brandona Mashintera.
Nekompromisný útočník robustnej postavy to vďaka schopnosti strieľať góly i rozdávať tvrdé rany dotiahol až do najlepšej ligy sveta, kde si postupne obliekol dresy San José Sharks, New Yorku Rangers a Chicaga Blackhawks. Pred ním to až do NHL dotiahol iba jeden rodák z Bradfordu – Norm Collings. Ten však odohral v sezóne 1934-35 za Montreal Canadiens jediný zápas.
„Nepovedal by som, že som tam hviezda a ako hviezda sa nevnímam ani tu. Áno, ľudia v Bradforde o mne vedia, ale tam nie som nejaká celebrita. Vnímam to tak, že keď som sa dostal do NHL, tak som ich potešil a držali mi palce,“ usmieva sa kanadský útočník, ktorý oblieka od polovice januára dres HK Poprad.
.jpg)
V NHL odohral 64 zápasov s bilanciou 4 góly, 1 asistencia a 50 trestných minút.
„Dostať sa do NHL je náročné pre každého a je jedno, či pochádzate z veľkomesta, alebo z dedinky. Podmienky sú samozrejme trochu iné, ale ak si idete za svojim snom, tak to máte vo svojich rukách. Bohužiaľ som sa v NHL neudržal viac ako jednu sezónu a aj to svedčí o tom, že to tam nie je ľahké,“ vracia sa ku svojej vrcholnej fáze kariéry. Tú odštartoval v sezóne 2010-11 debutom na ľade Minnesoty Wild. „Na ten prvý zápas spomínam veľmi rád. Sníval som o ňom od malička. Keď sa to podarilo, bol som šťastný. A keď som potom strelil svoj prvý gól v NHL, tak to bolo niečo úžasné.“
Počas svojej zámorskej kariéry narazil na viacerých slovenských hokejistov. „Najlepší bol určite Hossa. Je to jednoducho legenda, člen Siene slávy. Dobrí priatelia sme však boli s Rišom Pánikom a rozumel som si aj s ďalšími. Spomenul by som napríklad Mareka Viedenského.“
Počas nedávnych zápasov proti Michalovciam objavil v drese súpera známu tvár. „Od úvodu mi bol povedomý. Potom som si spomenul, že je to Mihálik. V AHL sme sa raz celkom dobre pobili,“ smeje sa 32-ročný útočník s výškou 193 centimetrov.
Svoju silu už predviedol aj v modro-bielom drese „kamzíkov“, no pre Poprad je podstatné skôr to, že v štyroch zápasoch už stihol nastrieľať tri góly, ku ktorým pridal asistenciu.
„Musím povedať, že je to celkom dobrá a rýchla liga. Je to niečo iné, než na čo som bol zvyknutý v DEL. Je však kvalitná,“ prezentuje svoje prvé dojmy Mashinter. Na širšie klziská je zvyknutý vďaka predošlému poldruharočnému pôsobeniu v nemeckom Ingolstadte. „Ja sa cítim v Európe dobre. V porovnaní s mojim obdobím v NHL som o čosi starší a pomalší. Toto tempo mi teda vyhovuje viac, ako keby som hral stále v Severnej Amerike. Tam sú predsa len klziská menšie a všetko sa tak deje vo vyššej rýchlosti.“
Po príchode do Popradu ho ako prvá upútala scenéria Vysokých Tatier.
„Do tej som sa okamžite zamiloval. Ako milovník prírody sa teším na bližšie spoznanie hôr. Teraz na to nie je čas a navyše je ten lockdown. Ak to však bude možné, tak sa tam určite vyberiem aj s manželkou a deťmi,“ ubezpečuje Kanaďan. Práve rodinu vníma ako svoju hlavnú životnú prioritu. „Predtým som mal v hlave iba hokej, ale teraz je mojou jednotkou jednoznačne rodina. Ak mám však predsa len voľný čas pre seba, tak sa vyberám na golf. Hlavne v lete som trávil na greenoch veľa času. Počul som, že pekné ihrisko je aj tu pri Poprade a chlapci mi už prisľúbili, že ma tam na jar vezmú.“
