MARTIN (SZĽH) – Posledné týždne z pohľadu hokejového Martina smerovali k vystužovaniu zadných radov. Viacero hráčov trápia zdravotné problémy, pričom výnimkou nie je dlhodobá absencia Jána Tabačka. Po Andrew Perrottovi a Martinovi Šimonovi zamieril na Turiec taktiež český obranca s bohatými extraligovými skúsenosťami Václav Čížek.
Trh voľných hráčov už v pokročilejšej fáze sezóny veľa kvalitných a cenovo dostupných hráčov neponúka. Martin však skúmal známe vody a súpisku sa vedeniu podarilo posilniť o obrancu, ktorý strávil vyše päť sezón v slovenskej najvyššej súťaži. „Jednania prebehli úplne jednoducho. Pán Murček mi zavolal či by som nemal záujem pôsobiť v Martine. Bolo to výborné načasovanie, keďže som chcel nové angažmán riešiť práve počas januára. Rozhodnutie posilnili dobré referencie od môjho švagra Martina Šimona, ktorý tu pôsobí,“ bližšie objasnil zákulisie svojho príchodu Václav Čížek.
Posledným zamestnávateľom tridsaťjeden ročného beka boli extraligové Košice. K ďalšiemu predĺženiu trojročnej spolupráce s tímom z metropoly východu nedošlo. „Ja som, bohužiaľ, od Oceliarov žiadny telefonát po konci sezóny nedostal. Viem však, že v tej dobe bol celkom zmätok a navyše aj ja som bol rozhodnutý vrátiť sa domov. Zrejme by sa napriek tomu nič nemenilo,“ priznáva rodák z Bořanovíc. So Slovenskom je spojená dlhá etapa kariéry odchovanca pražskej Sparty. Prvýkrát si jeho služby vyhliadli ešte v roku 2015 zástupcovia Banskej Bystrice. Nasledovala sezóna za Nové Zámky, krátke pôsobenie v Žiline a napokon trojročná košická kapitola. „Musím určite vyzdvihnúť Banskú Bystricu, tam to bolo super ako po hokejovej, tak aj osobnej stránke. Nazval by som to takým rodinným prostredím. Bol som im hlavne vďačný za šancu. Zabudnúť, samozrejme, nesmiem ani na Košice – perfektné zázemie, mesto, narodila sa mi tam dcéra – to sú spomienky na celý život,“ vynára príjemné kariérne chvíle.
Teraz prichádza čas na menšiu zmenu. Premiérovo si zahrá nižšiu slovenskú súťaž, ktorá je tento ročník extrémne vyrovnaná a po postupe túži hneď niekoľko celkov. Už najbližšie oblečie dres klubu, ktorý poznal doposiaľ iba ako súper. „Mám pocit, že proti Martinu som hral hneď druhý zápas po tom, čo som dorazil na Slovensko. Stále to bol ťažký súper, avšak na druhú stranu sa mi v Martine zakaždým hralo dobre.“ Majstrovský titul z extraligy na svojom konte nemá, avšak dvakrát mu ušiel doslova „o chlp“. Vynahradiť by si to mohol aspoň tým prvoligovým, čo je nepochybne cieľom. „Samozrejme, že nikde nechcem len tak ,preplávať, byť šedá myš´. Chcem vyhrávať! Ako som už zmieňoval, mám tu švagra. Ostatných chlapcov poznám skôr ako protihráčov. Moje ambície sú jasné – chcem pomôcť tímu dostať sa k vytýčenému cieľu.“
Na posledný súťažný zápas nastúpil ešte počas apríla minulého roka. Potom sa sezóna predčasne skončila. Václav Čížek po rokoch zamieril domov na dlhšiu dobu. „Mal som veľa času aspoň trochu dohnať obdobie, kedy sme sa videli trikrát za rok. O mňa však ani tak nešlo. Predovšetkým ma tešilo, že naše deti trávili a trávia viac času so starými rodičmi,“ spokojne konštatuje. Situácia vo svete nie je jednoduchá, preto musel cestu na Slovensko merať sám. Rodina ostala doma a osobný kontakt na istý čas nahradia videohovory či telefonáty. „Do Martina som odcestoval sám. Žena má v Česku prácu, deti škôlku, takže musíme vydržať. Ak to bude možné, odcestujem za nimi, no je situácia aká je. Viem, že o deti je dobre postarané, pomáhajú nám naši rodičia, čo ma upokojuje,“ pokračuje vo svojom rozprávaní.
„Trénoval som každý deň a možno mi výpadok z pravidelného kolotoča trochu pomohol. Skúsil som si nové veci,“ začína na tému svojej individuálnej prípravy. Náklonnosť českého obrancu k zmiešaným bojovým umeniam a bojovým športom vo všeobecnosti nie je dlhodobo žiadnym tajomstvom. Na tréningoch tohto typu sa zvykol objaviť, po prvýkrát z nich však vyskladal svoju prípravu na sezónu. „Pripravoval som sa v Gorila MMA. Pokiaľ to šlo, ujal sa ma Pepa ,Gorila´ Král, Adam Matoušek a rady som dostával aj od Patrika Baloga. Adamovi vďačím za to, že som tam začal trénovať, že sa o mňa a rovnako o deti staral ako o vlastných. Koniec koncov, to robil celý gym,“ pochvaľuje si podmienky pražského klubu. Čížek sa nevyznačuje vysokou produktivitou, jeho doménou je skvelá a spoľahlivá defenzívna práca, cudzia mu nie je ani tvrdá hra. Silová zložka, kondícia a ostatné atribúty by sa vďaka netypickej príprave mohli zlepšiť ešte viac. „Vždy ma bavili bojové športy. Môj brat sa im venuje pol života a je v tomto odvetví rešpektovaný. Práve on bol takým mojím prvým trénerom, avšak toto je prvá príprava, ktorú som absolvoval v takomto duchu. Musím povedať, že inú už ani nechcem. Každý tréning ma bavil, a to mi môžete veriť, že som po každom jednom ledva došiel do auta. Chytilo a bavilo ma to aj napriek tomu. Občas som zo sebou brával aj syna s dcérou. Tí sa taktiež vybláznili. Je tam rodinná atmosféra, dbajú na výchovu mladšej generácie, preto sa už inde nechystám,“ prezrádza o podrobnostiach prípravy, z ktorej sa pravdepodobne stane každoročná rutina.
Na záver sme otvorili tému ďalšej, menej typickej, avšak v súčasnosti čoraz populárnejšej a častejšie vyhľadávanejšej aktivite – otužovaniu. Pomyslenie na fakt, že sympatický obranca patrí do obsiahlej skupiny ľudí, ktorí podľahli metóde známeho Wim Hofa nám nová martinská akvizícia veľmi rýchlo vyvrátila. „Žiadnej metóde som nepodľahol, otužujem sa celý život. Keď som do ľadovej vody liezol, ľudia si klepkali po čele, čo je to za blázna. Dnes je z toho zrazu móda,“ pousmial sa na koniec rozhovoru. Všetka pozornosť teraz smeruje k poznávaniu nového prostredia, aklimatizovaniu sa na Turci a príprave s tímom. Debut s rytierom na hrudi by si mal Václav Čížek odbiť už túto stredu na domácom ľade proti trnavským „gladiátorom“.
