Návrat strateného syna do Dubnice. Sojčík už na extraligu nemyslí

Čierny kôň uplynulého ročníka Slovenskej hokejovej ligy z Dubnice vlani tesne zaostal za medailovými pozíciami. Pred nadchádzajúcim ročníkom skladá Spartak opäť ambiciózny a najmä skúsený káder, jeho súčasťou bude aj domáci odchovanec Peter Sojčík, ktorý strávil posledných päť rokov v Trenčíne.

 

Ostrieľaný 34-ročný útočník odohral v minulom ročníku azda najmenšiu porciu stretnutí vo svojej kariére. „Bola to nešťastná sezóna. Korona nedovolila divákom vstúpiť na tribúny a mňa obmedzilo zranenie, ktoré si vyžiadalo operáciu v priebehu ročníka,“ smutne konštatuje hráč s takmer 600 štartmi medzi slovenskou elitou. 

Netypicky, na zranenie bol síce pripravený, no prišlo v najhorší možný čas. „Šesť rokov dozadu mi v Nemecku operovali trieslo. Už vtedy mi doktorka povedala, že skôr či neskôr ma to čaká aj na druhej strane. Hneď po tom, čo sme ako posledné mužstvo vyšli z karantény sa mi spomínané zranenie ozvalo. Možno na to mala vplyv aj korona, ale ťažko povedať. V Prahe som tak musel absolvovať operáciu ľavého triesla. Síce ma to neprekvapilo, čakal som to dokonca o čosi skôr, avšak stálo ma to tri mesiace ligového ročníka,“ pokračuje Peter Sojčík. 

Napriek menšej zápasovej praxi sa po návrate do ligového pelotónu nestratil. Bodovo mu vyšla predovšetkým vyraďovacia fáza, čo u neho býva počas kariéry zvykom. „Play-off hokej ma vždy bavil. Obľubujem, keď sa hrá veľa zápasov v krátkom časovom slede,“ dáva za pravdu vzrastom nižší útočník. 

 

V Trenčíne zažil finále aj baráž

Trenčianska Dukla zakončila základnú časť na siedmej pozícii, a tak musela o miestenku do play-off zabojovať v predkole proti Banskej Bystrici. V ňom núdza o herné minúty nebola. „Predkolo s Banskou Bystricou bolo jednoducho šialené. Ak by sme rátali aj predĺženia, odohrali sme azda päť zápasov za sedem dní. Niečo také som dovtedy nezažil, fyzicky to bolo veľmi náročné. Paradoxne, čím som starší, tým viac si to užívam,“ vraví center, ktorý strávil väčšinu svojej kariéry na domácich klziskách. 

Päť rokov trvajúca kariérna etapa spojená s Trenčínom sa skončila. „Zotrvanie v Dukle v hre nebolo. Zhruba mesiac po konci sezóny mi dali vedieť, že so mnou nerátajú,“ priznáva Sojčík. Za Trenčín, kde počas mládežníckych čias takisto hokejovo vyrastal, odohral medzi mužmi celkovo 10 sezón, počas ktorých vykorčuľoval do vyše 400 duelov s priemerným ziskom približne pol bodu na zápas.

„V Trenčíne boli dobré aj zlé sezóny. Asi najradšej budem spomínať na tú finálovú, ktorá paradoxne nasledovala po najhoršej – barážovej. Bol to možno najhorší ročník v histórii Dukly. S odstupom času sú to už iba vtipné historky, samozrejme, výnimkou je smrť Jána Kobezdu, to bola obrovská tragédia,“ ohliada sa do minulosti.

 

Za Dubnicu naposledy ako žiak

Dres klubu z rodného mesta obliekol Peter Sojčík naposledy ešte v absolútnych začiatkoch svojej kariéry. Z Dubnice ako mladý perspektívny hráč odchádzal do veľkého hokeja. Teraz sa po dlhých rokoch vracia domov v úplne odlišnej pozícii. „Som tu doma a za mužov v Dubnici som nikdy nehral. Nad tým, či sa sem ešte niekedy vrátim som popravde ani neuvažoval. Spôsob komunikácie zo strany vedenia ma presvedčil o tom, že to bude správna voľba,“ vyslovuje sa s absolútnym presvedčením. 

Sojčík okúsil v predošlých pôsobiskách taktiež líderske pozície. Za Trenčín pôsobil v role asistenta a mal dokonca aj česť nosiť kapitánske „C“. Podobné úlohy sa od neho zrejme budú očakávať aj na Považí. „Kapitán je v Dubnici asi jasný. S vedením sme sa však, samozrejme, rozprávali aj na túto tému. Na ľade by som mal ísť príkladom a pomôcť mladším hráčom. Ja veľmi rád pomôžem týmto spôsobom.“

Dubnica v minulej sezóne postúpiť do extraligy nemohla, pretože oficiálne bola vedená ako farmárske mužstvo Trenčína., preto túto možnosť stratila. Ako však viackrát tím z vlastných radov avizoval, neuberá to z motivácie vystúpiť na absolútny vrchol. 

„Zápasy play-off som videl viac-menej všetky. Mnohokrát sme ich sledovali priamo z autobusu cestou na zápas. Bol som veľmi milo prekvapený z hry, ktorou sa mužstvo prezentovalo už v sérii proti Topoľčanom,“ vraví dubnický rodák, ktorý počínanie svojho materského klubu poctivo sledoval.

 „Do série vstupovali ako horšie postavený tím, avšak postup si nepochybne zaslúžili. V semifinále už bola kvalita na strane Žiliny, no Dubnica jej nedala nič zadarmo. Ak by Spartak zvládol prvý zápas, všetko mohlo byť úplne inak,“ dodáva Sojčík. 

 

S Cebákom oživia spomienky na košické tituly

Pri Váhu bude v novej sezóne pôsobiť hneď niekoľko skúsených hokejistov. Zmluvu predĺžil nestarnúci kapitán a líder kanadského bodovania z poslednej sezóny Miroslav Kristín, pozíciu brankárskej jednotky bude zastávať jeho mladší brat Matej. Medzi najnovšími prírastkami do tímu je aj skúsenosťami ozbíjaný obranca Juraj Cebák.

„Som veľmi rád, že tu bude Cebo! Poznám ho ako výborného obrancu a super chalana. Napriek veku je po fyzickej stránke jeden z najlepšie pripravených hokejistov, s akými som kedy hral. Bude veľkým prínosom pre tím,“ vyjadruje sa na margo beka, s ktorým získal dva majstrovské tituly v drese Košíc. Pre oboch hokejistov sú to zároveň jediné tímové úspechy. Príjemné spomienky budú môcť oživiť v dubnickej šatni. 

Peter Sojčík ešte vekom nepatrí k hráčom na sklonku kariéry, preto sa naskytá otázka jeho možného návratu do extraligy. „Úprimne, ani si neviem predstaviť, akým spôsobom by k tomu mohlo dôjsť. Jedine ak by sa nám podarilo s Dubnicou postúpiť,“ smeje sa a následne dodáva: „To je však otázka ďalekej budúcnosti, preto nad návratom aktuálne príliš nepremýšľam.“ 

Jednou z alternatív by však teoreticky mohlo byť vypomáhanie jeho bývalému zamestnávateľovi z Trenčína. Počas poslednej sezóny si za Duklu zahralo hneď niekoľko kmeňových hráčov Dubnice. „Čo sa týka môjho odskakovania späť do Trenčína, nemyslím, že je to reálne,“ uzatvára najzvučnejšia posily Dubnice Peter Sojčík.