„Šestnástka“ rozhadzuje siete. Zápasmi s regiónmi chcú tréneri získať lepší prehľad

TRNAVA (SZĽH) – „Mikulášsky“ zápas reprezentácie do šestnásť rokov proti rovnako starému výberu hráčov pôsobiacich na západnom Slovensku bol prvou z troch konfrontácií proti regionálnym družstvám, ktoré do konca januára čakajú na reprezentačnú „šestnástku“. Prípravné zápasy, ktoré vzišli z iniciatívy hlavného trénera reprezentácie do 16 rokov Milana Sitára, majú za cieľ okrem iného aj rozšíriť portfólio možných reprezentantov. Aj o tom hovoril v rozhovore 50-ročný hlavný tréner po prvom zápase, ktorý v Trnave vyhralo centrálne reprezentačné družstvo nad výberom západu 4:2.

Za sebou máte prvú konfrontáciu reprezentácie do šestnásť rokov s regionálnym výberom hráčov zo západu. Môžete priblížiť význam a účel tejto jednozápasovej akcie?
Účel je vidieť čo najviac chalanov v zápasovej akcii. 26. decembra ideme na turnaj do Švajčiarska, a ak sa niekto z výberu západu ukáže v dobrom svetle, tak môžeme spraviť zmenu a vziať ho do Švajčiarska. Momentálne (krátko po skončení zápasu – pozn. aut.) to vyzerá tak, že nejakí dvaja-traja hráči by mohli doplniť naše mužstvo. A práve to je zmyslom týchto zápasov – vidieť viac hráčov a na základe toho obmeniť káder reprezentácie, ak je to, samozrejme, možné a súčasne ak sa nám zdá, že niektorí hráči si by si zaslúžili šancu získať skúsenosť na medzinárodnom poli.

Milan Sitár na lavičke reprezentácie co 16 rokov

Bol koncept týchto prípravných konfrontačných zápasov vašou ideou?
Bola to moja idea podporená Mirom Šatanom. Napokon sa nám to podarilo celé zrealizovať. Dôležitá však nie je iba zápasová konfrontácia, ale aj motivačný charakter. Chlapci, ktorí hrali za západ, majú po tomto motiváciu aj do budúcna. Napokon nemusí to byť ich posledná akcia. Aj na ďalších zápasoch, ktoré budú 10. a 24. januára, keď budeme hrať proti stredu a východu, sa prevažná časť chlapcov v tíme znova objaví. Tým chlapcom, u ktorých predpokladáme, že by už mohli byť v základnej zostave pre akciu vo februári, naopak zas dáme oddych.

Pri prvom zápase ste najmä za družstvo západu mali družstvo zložené z takmer kompletne nových hráčov, ktorí dosiaľ v „šestnástke“ neboli.
Za západ hrali aj niektorí chalani, ktorí už v reprezentácii boli, ale pre tento zápas sme ich dali do družstva západu, aby ho trochu posilnili. Inak sme videli zhruba pätnásť-šestnásť nových hráčov.

Ako ste s týmito hráčmi spokojní?
Hrali dobre. Zápas bol vyrovnaný, dlho to bolo 2:2, akurát až v závere to náš výber reprezentácie zlomil. Chalani bojovali, korčuľovali, dobre si nahrávali. Je v nich perspektíva. Pritom nezabúdajme, že z týchto chlapcov polovica, ak nie až tri štvrtiny, hrá súťaž kadetov. Dorastenecké ligy pravidelne až tak nehrávajú. U nás naopak je družstvo zložené z chlapcov, ktorí pravidelnejšie hrajú dorastenecké ligy. Chalani z druhého tímu teda vôbec nesklamali, práve naopak. Je to len a len výborné, že portfólio reprezentačných adeptov sa rozšírilo.

Hokejisti reprezentácie do 16 rokov – Jakub Kolenič (v popredí) a Marek Putala

Prekvapili vás hráči západu? Predsa len hrali proti výberu reprezentácie, a tak papierovo to mal byť jednoznačnejší zápas. Dlho to však bolo vyrovnané.
Aj v jednej, aj v druhej kabíne sme chlapcom povedali, že tento zápas je boj o miesto v hlavnej reprezentácii do 16 rokov pre turnaj vo Švajčiarsku. Chlapcom zo západu sme povedali, aby hrali tak, aby mohli niekoho v hlavnej reprezentácii vymeniť. A to je hlavný zmysel tejto akcie.

Viem, že je bezprostredne po zápase, ale prehovoril tento zápas do nominácie na turnaj do Wetzikonu?
Stopercentne. Zápas máme navyše natočený, takže si ho pozrieme na videu, budeme komunikovať aj s trénermi pánom Machom a pánom Hreusom, ktorí viedli výber západu, aby sme vedeli aj ich názor. Konzultovať zápas budeme aj spoločne v rámci nášho realizačnom tímu. Tento zápas tak mal veľký význam na tvorbu nominácie. Určite je to pre nás, trénerov, lepšie než len štatisticky sledovať, či je hráč taký, alebo onaký. Niektorí z hráčov aj veľmi príjemne prekvapili.

Zápas vyžadujú nároky na počet hráčov. Úzka základňa, nebol problém ich nájsť?
Zas tak málo hráčov nie je. Chlapci hrajú v Lige kadetov alebo dorasteneckých súťažiach a k tomu treba ešte prirátať zhruba štyroch hráčov, ktorí pôsobia vonku, z ktorých sme sem stiahli Maxima Mastiča. Ale pre konfrontačné stretnutie dvoch družstiev máme chlapcov dosť. Máme centrálne družstvo, v ktorom sme obmenili možno zhruba štyroch hráčov, a proti nim hralo družstvo západu. A tak, ako nebol problém poskladať ani družstvo západu, tak verím, že nebude problém poskladať ani výber stredu a výber východu. Máme zhruba okolo 300 až 400 slovenských hokejistov ročníka 2002. Osemdesiat chalanov dať dohromady, ktorí sú top z tých tristo, až taký problém, podľa mňa, nie je.

Milan Sitár, hlavný tréner reprezentácie do 16 rokov

Budete menovať aj niektorých hráčov, ktorí vás zaujali?
Nebudem, pretože všetko to ešte chcem prebrať s pánmi trénermi Machom, Hreusom a mojimi kolegami pri „šestnástke“. Nerád by som hovoril o niektorých konkrétnych menách a potom v diskusii s trénermi sa dohodneme na niekom inom, ktorý mne možnože ušiel.

Na tomto jednom zápase si dokážete odsledovať hráčov po hokejovej stránke. V reprezentácii je však dôležitá aj ľudská stránka. Ako dokážete na takejto akcii sledovať aj povahu hráča?
Platí, že ak sa niekto na ľade snaží a dokáže sa tam obetovať pre tím, tak je relatívne taký aj v civile. Úplne garantovať sa to však nedá. Môže sa stať, že vyberieme nejakého hráča, zoberieme ho do Švajčiarska, a nakoniec zistíme, že ten chalan sa nevie správať… Ale ja pevne verím, že každý, kto ide do reprezentácie vie, že správanie na ľade i mimo ľadu je veľmi dôležité. Napokon, ak sa hráč nebude správať vhodne, tak už do konca sezóny nemusí dostať pozvánku do reprezentácie.

Už ste načrtli, že budú aj ďalšie podobné zápasy reprezentácie do šestnásť rokov proti výberom regiónov. Aký je váš ďalší program?
Schválne sme tento zápas odohrali 6. decembra, pretože od 26. do 30. decembra sme na turnaji vo Švajčiarsku. Chceli sme vidieť, či sa niekto nemôže prebiť aj do hlavného reprezentačného družstva. Môj názor je totiž taký, že v „šestnástke“ by sa chalani mali striedať a medzinárodné skúsenosti by mali nabrať aj ďalší hráči, ktorí si to zaslúžia. Táto akcia tak slúžila hlavne pre decembrový turnaj vo Wetzikone. Následne 10. januára hráme ako centrálne družstvo „šestnástky“ proti výberu stredu a 24. januára zas proti výberu východu. A z objemu všetkých hráčov, ktorí hrali na týchto trochu zápasoch, sa spravia dve mužstvá, ktoré absolvujú vo februári turnaj v Berne, kde my aj Švajčiari poskladáme každý po dve mužstvá. Chceme, aby obe mužstvá v Berne už mali nejaké skúsenosti. Niektorí hráči možnože budú mať viac skúseností, iní zas menej, no nikto tam nepríde a hneď naostro proti Švajčiarom nastúpi v reprezentácii po prvýkrát.