Aktuálna situácia vplyvom celosvetovej pandémie SARS-CoV-2 nie je u nás ani vo svete v oblasti športu a podmienok na jeho realizáciu najlepšia. Pre zabezpečenie zdravia občanov je nevyhnutné dodržiavať stanovené odporúčania, ktoré je však náročné skĺbiť s organizáciou tréningového procesu. Problematický môže byť i návrat športovca späť do procesu tréningovej záťaže po prekonaní vírusu COVID-19. Článok je zhrnutím dohľadaných informácií o možnosti a podmienkach návratu športovcov po prekonaní ochorenia na COVID-19. Zaoberá sa aj krátkym prehľadom niektorých dostupných štúdií zaoberajúcich sa súvislosťami medzi ochorením COVID-19 a športovcami. Je určený pre trénerov, hráčov, rodičov i pre tých, ktorí sa zaujímajú o problematiku tréningu. Keďže v tomto čase lekári a ďalší odborníci stále nevedia a nemôžu (vzhľadom na krátkosť času) presne určiť možné dopady prekonanej choroby na organizmus hlavne z dlhodobého hľadiska, uvedený text treba vnímať ako pomôcku v hľadaní odpovede na otázku, kedy (prípadne za akých podmienok) sa môže vrátiť športovec do tréningového procesu, ak prekonal ochorenie COVID-19.
Pri zodpovedaní tejto otázky treba byť veľmi opatrný. Zdravotné odporúčania a hlavne zaručený postup vám nikto nedá. Informácie o samotnom víruse COVID-19 sa menia a neustále pribúdajú spolu s nakazenými a vyliečenými zároveň. Priebežne sa dozvedáme nové vedecké informácie, ale tiež informácie praktické, zistené a sledované u hráčov, ktorí vírus prekonali, ale neboli zahrnutí do vedeckých štúdií.
Pozornosť pri výskumoch je potrebné zamerať na všetky skupiny ľudí. Avšak špeciálny pohľad si zasluhuje osobitne skupina športovcov. Dôvodom je, že na jednej strane, aktívni športovci nepatria medzi rizikovú skupinu na ťažký priebeh ochorenia SARS-CoV-2. Na strane druhej, vplyvom denno-denného náročného tréningového zaťaženia, nemusia byť tak senzitívni na príznaky (zvýšená únava, zvýšená pokojová pulzová frekvencia pod.), ktoré môžu potencionálne naznačovať vážnejší charakter ochorenia.
SARS-CoV-2 alebo tiež COVID-19, je infekčné ochorenie. Prenáša sa kvapôčkovou formou pri rozprávaní, kašli a pri kýchaní. Prenos je možný aj prostredníctvom rôznych dotykových plôch, pokiaľ sa tento vírus dostal na plochy od iného nakazeného človeka.
V súčasnosti viaceré štúdie ukazujú, že aktuálne najväčším rizikom pri ochorení na COVID- 19 sú kardiorespiračné ťažkosti. Tiež sa vyskytuje poškodenie pľúc, zvýšenie srdcového troponínu v sére (bielkovina, vylučujúca sa pri zápalových procesoch v srdcovom svale), zápalové biomarkery. Všetko toto môže viesť až k myokarditíde (zápal srdcového svalu) resp. iným ťažkostiam myokardu (Schellhorn, Klingel a kol. 2020).
Wilson, Hull a kol. (2020) uvádzajú, že údaje z Číny naznačujú, že COVID-19 je spájaný s biochemickými dôkazmi nekrózy srdcových myocytov (odumieranie srdcových buniek) približne u jedného z piatich nakazených. Pozitívom v tejto štúdii je, že predpoklad výskytu poškodenia srdca alebo zvýšeného troponínu v krvi bude u asymptomatických športovcov alebo športovcov s miernymi príznakmi na základe výsledkov asi nízky.
Iné „štúdie na kriticky chorých hospitalizovaných pacientoch preukázali, že infekcia SARS- CoV-2 je spojená s niekoľkými kardiovaskulárnymi komplikáciami. Mechanizmus poškodenia srdca z COVID-19 ešte nie je úplne objasnený, je však pravdepodobne multifaktoriálny“(G. C. Verwoert, S. T. de Vries a kol. 2020).
Pri hodnotení závažnosti ochorenia COVID-19 a jeho dôsledkov na potencionálne kardiovaskulárne komplikácie u športovcov je potrebné brať do úvahy viacero faktorov:
Ochorenie COVID-19 má vplyv i na pohybové schopnosti, znižuje sa svalová sila a tiež VO2max. Je preukázané, že miera straty aeróbnej vytrvalosti je vyššia ako miera straty rýchlosti či maximálnej sily (Bergendiova 2020). Tieto aspekty je vhodné zohľadniť pri postupnom zaťažovaní športovca po prekonaní ochorenia.
Na základe vyššie uvedených informácií a dostupných lekárskych poznatkov o ochorení COVID-19 sa viacerí odborníci snažili vytvoriť schému. Tá by mala byť určitým “návodom“ na postup vyšetrení pri tých ktorých formách nákazy resp. ich priebehu. Pre niekoho môžu vyzerať odporúčania ako prehnané. Je to však logické, keďže dostupných informácií je stále málo na to, aby sme mohli s istotou niektoré z nižšie uvedených odporúčaní (vyšetrení) vynechať bez akéhokoľvek rizika. Treba rešpektovať telo a veľmi citlivo pristupovať ku každému jednotlivcovi. Dôležité sú, samozrejme, vždy konzultácie s lekárom.
Viaceré infografiky z citovaných zdrojov sú si podobné a naznačujú základné pravidlá pri návrate do procesu tréningového zaťaženia. Odporúčanými postupmi a prostredníctvom vyšetrení už pri najľahších možných priebehoch tohto ochorenia je snahou zachovať prevenciu rizík a následkov u športovcov v čo najvyššej miere
Infografika znázorňujúca možný postup návratu do tréningového procesu po ochorení vírusom COVID-19 (doplnené a upravené podľa Phelan D., Kim JH. a kol. 2020,Wilson MG., Hull JH. a kol. 2020, Verwoert G.C. a kol. 2020, Löllgen H., Bachl N. a kol. 2020)
LEKÁRSKE VYŠETRENIE: vyšetrenie by malo brať do úvahy aj iné orgánové systémy, kde môže mať COVID-19 patologické následky ako neurologické, gastrointestinálne a dermatologické.
Súčasťou návratu športovca (symptomatického alebo asymptomatického) do tréningu by mal byť opätovne vykonaný PCR test s negatívnym výsledkom. Nielen kvôli zdravotným rizikám, ale tiež kvôli prevencii ďalšieho šírenia nákazy.
Pokiaľ sa v infografike nedostávame k červeným šípkam a lekár neurčí inak, s ľahkým tréningom treba začať najskôr na 14-ty deň po odznení príznakov. Aj vzhľadom na dostupné informácie o víruse COVID-19 a jeho vplyve na pohybové schopnosti, na začiatku realizujeme ľahký tréning v najnižšej aeróbnej zóne. Pri rozvoji pohybových schopností udržiavame aeróbny charakter zaťaženia po dobu aspoň 14 dní. 2-3krát v týždni môžeme zaradiť ľahký silový tréning na rozvoj základnej všeobecnej sily (rozvoj všeobecnej svalovej topografie). Počas tohto (ale aj ďalšieho) obdobia je dobré neustále pracovať so spätnou väzbou športovca zameranou na subjektívne pocity počas, ale aj po zaťažení. Vďaka týmto informáciám sa vieme vyhnúť prípadným návratom symptómov alebo inému skrytému zdravotnému problému, ktorý sa napriek predošlému komfortu stále nemusel prejaviť. Pokiaľ sa športovec cíti dobre, postupne sa môžeme vracať k optimálnej tréningovej záťaži s rešpektom ku všetkým adaptačným mechanizmom a štruktúre športového výkonu, či už z obsahového alebo časového hľadiska. Ku optimalizácii a efektivite tréningového zaťaženia nám môže dopomôcť diagnostika športovca, nielen funkčných parametrov, ale tiež parametrov pohybových schopností. Ako tréner by som mal mať na zreteli aj predošlú výkonnosť športovca a aj na jej základe individualizovať tréningový plán.
Ochorenie COVID-19 nás núti nazerať naň s obrovým rešpektom. V súčasnosti dostupné informácie preferujú zabezpečiť prevenciu možných následkov tohto ochorenia u športovcov realizáciou navrhnutých postupov a vyšetrení. Avšak nedostatok evidovaných športovcov, ktorí prekonali COVID-19 je málo. Preto nevieme zaručiť, že dostupné informácie budú platiť aj s odstupom času. Všetky prejavy a základné fakty týkajúce sa ochorenia treba vždy konzultovať s lekárom. Zároveň je nutné neustále sledovať vývoj vírusu (jeho možné mutácie) a reagovať tak zmenami, či už v diagnostike ochorenia, liečbe alebo v postupe pri opätovnom zaradení športovcov do tréningu.
Mgr. Matej Thomka, kondičný tréner
Zdroje:
1. Phelan D, Kim JH, Chung EH., A game plan for the resumption of sport and exercise after coronavirus disease 2019 (COVID-19) infection. JAMA Cardiol 2020. doi:10.1001/jamacardio.2020.2136. [Epub ahead of print: 13 May 2020]. [PubMed] [CrossRef] [Google Scholar]
2. Wilson MG, Hull JH, Rogers J, et al., Cardiorespiratory considerations for return-to-play in elite athletes after COVID-19 infection: a practical guide for sport and exercise medicine physicians, British Journal of Sports Medicine 2020;54:1157-1161.
3. Verwoert G.C., de Vries S.T., Bijsterveld N. et al., Return to sports after COVID-19: a position paper from the Dutch Sports Cardiology Section of the Netherlands Society of Cardiology. Neth Heart J 28, 391–395 (2020). https://doi.org/10.1007/s12471-020-01469-z
4. MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., https://www.imunovital.sk/odborne-clanky/trening-po- prekonani-covid-19
5. Löllgen H, Bachl N, Papadopoulou T, et al., Infographic. Clinical recommendations for return to play during the COVID-19 pandemic, British Journal of Sport Medicine Published Online First: 03 September 2020. doi: 10.1136/bjsports-2020-102985
6. Philipp Schellhorn, Karin Klingel, Christof Burgstahler, Return to sports after COVID-19 infection, European Heart Journal, Volume 41, Issue 46, 7 December 2020, Pages 4382–4384, https://doi.org/10.1093/eurheartj/ehaa448
