Po mimoriadne turbulentnej sezóne absolvoval dovolenku pri mori a teraz už opäť zarezáva na suchu i na ľade. Tridsaťjedenročný útočník Libor Hudáček si v uplynulom ročníku zahral a ruský Nižnekamsk, švajčiarske Lugano i bieloruský Minsk, najsvetlejším momentom však bol rozhodne zisk bronzu na olympiáde v Pekingu.
„Začiatok sezóny bol slabší, ale po zlomenine som to aj čakal. Trénerom som vravel, že som nehral pol roka zápas a budem potrebovať istý čas. V Rusku to však nepochopili a dospelo to až k prestupu,“ rekapituluje uplynulú sezónu Libor. „Vo Švajčiarsku som hral dobre, ale tréner mal inú víziu a preferoval Kanaďanov. Odsunul ma na vedľajšiu koľaj. V tom čase som komunikoval s Mirom Šatanom i trénerom Ramsayom a tí mi počas Švajčiarskeho pohára poradili, aby som prestúpil. Ak som chce ísť na olympiádu, potreboval som hrať. Bol to môj sen a musel som teda urobiť ústupok. Presťahoval som sa do Minsku a tam to bolo fajn. Po olympiáde sme už však nehrali žiadny zápas a už sa iba čakalo na play-off. Tam sme potom rýchlo vypadli.“
Hoci si pred štartom sezóny takúto fluktuáciu určite neželal, s odstupom času môže byť spokojný. „Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Napokon to dopadlo veľmi dobre. Tú olympijskú medailu mi už nikto nevezme a všetky tie prestupy teda stáli za to. Olympiáda je olympiáda a spoločne so striebrom z majstrovstiev sveta vnímam tieto medaily ako svoje najväčšie úspechy.“
V play-off KHL odohral v drese Dinama Minsk iba tri zápasy a následne zažil spoločne s reprezentačným kolegom Patrikom Rybárom komplikovaný návrat domov.
„Presne 24. februára sme mali s Paťom letieť domov, ale to už začali lietať Rusi. Oddialili sme to o deň a napokon sme sa vracali domov cez Istanbul a celú Európu. Nebolo to príjemné,“ priznáva L. Hudáček, ktorý sa už do Bieloruska určite nevráti. V Diname podpísali pre novú sezónu viacerých kanadských hráčov a jeho pozornosť sa uberá iným smerom. Zotrvanie v KHL však vylúčené nie je.
„Osobne s tým problém nemám. Je to naša práca a určite nezazlievam nikomu, že podpísal kontrakt v KHL. Sám mám teraz nejaké ponuky z tejto súťaže, ale záujem je aj z Česka. Rozhodujúce pre mňa nie sú peniaze, ale to, kde dostanem reálny priestor hrať. Z vlastných skúseností viem, že môžete dostať aj milión eur, ale ak nehrávate, tak nie ste spokojný. Rozhodnutie by malo padnúť čoskoro. V Rusku už totiž začali prípravy a v Česku vykorčuľujú na ľad o nejakých desať dní,“ uvedomuje si reprezentačný útočník.
Pred návratom do tréningového kolotoča načerpal spoločne s rodinou energiu počas dovolenky v Chorvátsku. Počas návratu domov mu však doslova horelo za pätami.
„Podpálil som Šibenik a mohol som prísť domov,“ pousmial sa, no jedným dychom oveľa vážnejšie pridal. „Ale nie, je mi naozaj veľmi ľúto, čo sa tam teraz deje. Mrzí ma to kvôli dovolenkárom, ale hlavne kvôli ľuďom, ktorí tam žijú a musia bojovať s ohňom. Verím, že to rýchlo uhasia a bude to opäť krásne Chorvátsko.“
Krátko po návrate vytiahol z pivnice korčule a spoločne s pestro zloženou partiou hráčov z viacerých klubov vykorčuľoval na ľad v Košiciach. „Na ľade som nebol dosť dlho a tak si to opäť užívam. Vo štvrtok som absolvoval klasický tréning a v piatok sme si dali do tela v rámci zápasu. Už som to potreboval,“ dodal Libor Hudáček.
