„Mojim najväčším problémom je zatiaľ vysloviť názov mesta. Miclovič, Miclovič. Hovorím to správne? Nie? Veď sa to ja časom naučím.“
Týmito slovami odštartoval náš rozhovor nový tréner michalovskej Dukly Tom Coolen. 68-ročný rodák z kanadského Halifaxu dorazil na galavečer michalovského hokeja na Zemplínskej Šírave na poslednú chvíľu. Nešlo však o prejav nedochvíľnosti, ale o úspešné zavŕšenie strastiplnej cesty na východ Slovenska.
„Všetky strasti sa začali ešte v Kanade. Môj pas je síce v poriadku, no z pohľadu cesty do Európy som mal povolenie iba na mesiac a ja potrebujem minimálne štvormesačné. Musel som sa teda vrátiť z letiska, no našťastie bývam v hlavnom meste mojej provincie a tak mi to vybavili prakticky na počkanie. Stratil som teda iba deň a napokon som na poslednú chvíľu stihol účasť na galavečeri. Veľmi by ma mrzelo, ak by som to nestihol,“ poznamenal nový kormidelník Dukly. Cez mesto pýšiace sa prívlastkom „Srdce Zemplína“ iba preletel a definitívnu úľavu pocítil až po tom, čo ho pri stole dejiska akcie privítal asistent Dušan Devečka. „Musím povedať, že moje prvé dojmy sú veľmi dobré. Priamo z hotela som prišiel na nádhernú akciu so skvelým jedlom a predo mnou sa objavilo krásne veľké jazero. Už som aj zabudol na dlhú cestu z letiska v Bratislave cez celé Slovensko. Isté je, že nabudúce si skúsim zohnať letenky až do Košíc,“ rozosmial sa T. Coolen.
V najbližších dňoch plánuje návštevu zimného štadióna a postupné spoznávanie svojich nových zverencov. „Chlapcov totiž zatiaľ poznám iba prostredníctvom internetovej komunikácie s manažmentom. Spoločne sme budovali tím krok po kroku a môj prvý dojem je taký, že máme veľmi odhodlané mužstvo, ktoré je budované s výhľadom na nasledujúce dve sezóny.“
Coolen je v tomto smere stotožnený s ambíciou klubu pripraviť si v novej sezóne pôdu pre jubilejný ročník 2023-24. Práve v ňom totiž oslávi michalovský hokej svoju polstoročnicu.
Zo svojho tímu pozná osobne iba pár mien, no o každom členovi kádra zvádzal cez internet dlhé debaty so športovým manažérom Marekom Mašlonkom.
„Poznám hráčov, ktorých sme podpísali. O každom z nich sme poctivo komunikovali a poznám samozrejme aj tých, ktorí ešte len prídu. Z medzinárodného fóra si pamätám Dávida Buca, Rada Puliša som sledoval ešte počas jeho pôsobenia v QMJHL. Viem veľmi dobre, že hral tri sezóny v Acadie-Bathurst a v tom čase som v rovnakej lige pôsobil aj ja. V tom čase bol bohužiaľ zranený, ale pôsobili sme v rovnakej provincii a mal som ho teda na očiach. Známe sú mi aj niektoré iné mená a viem, že tu máme chlapcov so skúsenosťami i talentom,“ vyjadril sa kanadský odborník, ktorý svojou pokojnou kadenciou reči pripomína reprezentačného trénera Craiga Ramsayho. Ako ochotne priznal, samotným verbálnym prejavom sa ich podoba nekončí.
„Som trochu ako Craig Ramsey. Nie som jeho kópia, ale plne súhlasím s jeho úmyslom preferovať moderný a útočný štýl spojený s výpadmi obrancov. Toto bude náš cieľ – využívať obrancov na oboch koncoch klziska. Nechcem od nich iba bránenie svojho pásma,“ vyslal jasný signál o svojich herných plánoch Coolen. V tomto smere mu imponuje tohtoročné play-off v NHL. „Môžeme sledovať, že obrancovia útočia oveľa viac, než kedykoľvek predtým. Hľadajú si pozície v útočnom pásme a prototypom tohto trendu je Cale Makar. Pre mňa je to momentálne možno najlepší obranca sveta a hrá presne ten hokej, aký sa mi páči. Toto budem chcieť od našich zadákov – veľkú podporu ofenzívy. A myslím si, že presne to vyžaduje vo vašej reprezentácii Craig.“
Z pohľadu slovenského hokeja má sympatický Kanaďan niekoľko úsmevných spomienok spojených s jeho účinkovaním v pozícii asistenta Teda Nolana pri lotyšskej reprezentácii. Tá prvá sa viaže k turnaju Slovakia Cup z roku 2014.
„Spomínam si, že za nami vtedy prišiel otec Miroslava Šatana. Pán Emil prišiel, zaspomínal na Mirove pôsobenie pod Tedom v NY Islanders a dal nám fľašu slovenskej pálenky. Ted si ju chcel zobrať domov do Kanady, no nemal už miesto v kufri. Dal ju teda mne a mojou úlohou bolo preniesť ju cez letisko. Poviem však pravdu, s kamarátmi sme sa ju rozhodli ešte pred odletom ochutnať. Skončilo sa to tak, že sme ju celú vypili a Tedovi som potom musel trochu zaklamať. Povedal som mu, že mi spadla na zem a rozbila sa,“ prezradil dobre naladený Kanaďan.
O čosi menej príjemnú príhodu zažil počas majstrovstiev sveta v Bratislave. „Teraz už na to spomínam s úsmevom, no vtedy nám nebolo všetko jedno. Trochu sme sa stratili v centre mesta a zrazu sa nás ujala skupinka Rómov. Začali nás niekam tlačiť a chvíľu to vyzeralo tak, že nás chcú okradnúť, alebo uniesť. Nič také sa napokon našťastie nestalo.“
Počas svojej 35-ročnej trénerskej kariéry už toho zažil Tom Coolen takmer všetko. Okrem tímov v zámorí viedol kluby vo Fínsku, Nemecku, Dánsku, Švajčiarsku i Poľsku.
„Ak mám byť úprimný, tak v Európe pracujem radšej ako v zámorí. Tritisíc fanúšikov tu sa totiž rovná desaťtisícovej kulise v zámorí. Priaznivci hokeja sú tu totiž oveľa hlučnejší, fandia, bubnujú a to je niečo úplne iné. Sú viac zažratí do hry a osobne si to veľmi užívam,“ vyznal sa 68-ročný kanadský odborník. Ako na záver dodal, na svoje slovenské pôsobenie sa už veľmi teší. „Teším sa na novú skúsenosť. Všetci vedia, že slovenský a český hokej je kvalitný a táto liga bude určite náročná. Každé pôsobisko predstavuje dobrodružstvo a mám rád túto pestrosť tejto práce.“
