Rysy zo Spišskej Novej Vsi vybehnú do svojej druhej extraligovej sezóny pod novým trénerským velením. Miroslava Mosnára nahradil Vlastimil Wojnar. Angažovanie 44-ročného Čecha mnohých prekvapilo, na Slovensku ho totiž poznal iba málokto. Na svojom konte má však zaujímavú kariéru, ktorá je spätá predovšetkým s mládežníckym hokejom.
Rodák z Českého Těšína strávil väčšinu hokejovej kariéry v blízkom okolí. Ako hráč pôsobil v Karvinej a Frýdku-Místku, ako tréner dlhých sedem rokov v mládežníckych štruktúrach Třinca a neskôr prevzal seniorské tímy Frýdku-Místu či naposledy Prostějova. Svoju trénerskú kariéru však štartoval v hokejovo exotickom Chorvátsku. Dorastenecké a juniorské tímy Záhrebu priviedol hneď k niekoľkým majstrovským titulom.
„Išiel som tam v tridsiatich rokoch, pretože ma lákala možnosť skúsiť niečo iné. Chorvátsko bolo z pohľadu hokeja určite exotické,“ priznáva Wojnar. Skúsenosť na Jadrane vnímal ako veľmi zaujímavú, no veľmi rýchlo identifikoval hlavný problém chorvátskeho hokeja. „V podstate je jediný - nedostatok ľadových plôch. Inak totiž platí, že športovci sú tam výborní a sú úspešní prakticky vo všetkých športoch, ktoré robia v kvalitných podmienkach. Tie bohužiaľ v hokeji nemajú.“
Do Chorvátska sa neskôr vrátil v sezóne 2019-20. To už však prevzal priamo seniorskú reprezentáciu, ktorá sa predstavila v rámci olympijskej kvalifikácie v Slovinsku. „Tam sme bohužiaľ v konkurencii Litovcov a Japoncov nemali šancu. Spomínam však na to rád a v Chorvátsku mám stále výborné vzťahy a kontakty. Aj preto tam chodím už asi osem rokov na dovolenku a vždy mám komu zavolať.“
Dovolenky pri mori kombinoval s obľubou so slovenskými horami. To ešte netušil, že z končiarov tatranských štítov bude mať dobrý výhľad na svoje budúce pôsobisko.
„Do Tatier sme chodievali veľmi často a môžem povedať, že ich mám prejdené. V lete som stále zvykol kombinovať dovolenku pri mori a následne na Slovensku. Prešiel som si Vysoké i Nízke Tatry, rád som chodil do Bešeňovej. No a teraz to mám na skok do Slovenského raja,“ pousmial sa Wojnar.
So slovenským hokejom zatiaľ veľa skúseností nemal, no to neznamená, že by netušil, do čoho vlastne ide.
„Slovenskú ligu mám napozeranú. Po podpise zmluvy som si pozrel takmer všetky zápasy Spišskej a podrobne som si rozobral jej hru cez naše instaty a iné programy. Videl som, že na Slovensku to nie je tak takticky zviazané ako v českej extralige a zápasy sú otvorenejšie. Je to rýchlejšie a živelnejšie. Kvalita tu však je a osobne sa na to teším. Verím, že do tohto prostredia rýchlo zapadnem,“ poznamenal progresívne zmýšľajúci tréner, ktorý chce hrať s tímom Spišskej Novej Vsi „výherný hokej“.
„Chceme víťaziť. Nechceme hrať betón na obrannej modrej, ale určite nebudeme 60 minút lietať hore-dole. To by počas celej sezóny nevydržal žiadny tím. Chceme hrať teda tak, aby sme plnili svoje ciele a pohybovali sa v tabuľke tam, kde si to všetci želáme,“ zadefinoval svoje predsezónne predsavzatia V. Wojnar.
Po úvodnom týždni tréningového procesu na ľade má zo svojho nového tímu dobrý pocit. „Zatiaľ sa mi to hodnotí ťažko, pretože stále iba spoznávam tím. Asistenti mi však potvrdili, že tempo je solídne, má to nasadenie a chlapci sú sústredení. Verím teda, že to bude mať ešte vzostupnú tendenciu a mužstvo bude pracovať naplno. Úroveň ešte pochopiteľne pozdvihne príchod šiestich legionárov, ktorí sa k nám pripoja počas týždňa.“
K osvedčenému zahraničnému triu v zložení Jeremy Beaudry, Matic Podlipnik a Dante Salituro pribudli Nerijus Ališauskas, Hayden Verbeek a Anthony Nellis. K tímu Rysov sa pripoja už v najbližších dňoch.
„Je to veľmi dôležité z pohľadu budovania chémie v šatni. Našou výhodou je v tomto smere fakt, že traja z legionárov tu už pôsobili. Celkovo však platí, že sú to všetko chlapci, ktorí sú charakterovo v poriadku a hlavne tu všetci chcú hrať. Každopádne som rád, že už priletia a na prácu s kompletným tímom budeme mať šesť týždňov,“ zamyslel sa nový tréner Spišiakov. Tých čaká druhá sezóna po postupe a história hovorí, že tá býva ešte ťažšia ako nováčikovská. „Uvedomujeme si to. Vraveli mi, že v uplynulej sezóne mnoho súperov Spišskú podcenilo. To už teraz nehrozí a z tohto pohľadu to bude ťažšia sezóna. Nováčikovskú eufóriu vystrieda vytriezvenie a s vedením sme sa zhodli, že to bude náročnejšie. Káder by však mal byť kvalitnejší a robíme všetko preto, aby bol pripravený zvládnuť naše ciele.“
.jpg)
Väčšinu trénerskej kariéry pôsobil Wojnar pri mládeži a očakávať sa tak dá aj zvýšený priestor pre mladých hráčov. „Až do štvrtka sme to mali v pláne. Rozhodlo sa však o zrušení baráže a možno to teda budeme musieť prehodnotiť. Uvidíme, ale ja stále tvrdím, že ak na to hráč má, tak bude hrať. Ak mladý herne prekoná staršieho, tak bude hrať.“
Počas svojho obdobia v Třinci bol zvyknutý na prácu v prostredí na úrovni KHL. Zatiaľ čo Oceláři sú považovaní za najbohatší český klub, v Spišskej Novej Vsi sa pracuje v oveľa skromnejších podmienkach.
„Prekvapilo ma, ako málo ľudí pracuje v tomto klube a ako kvalitne napriek tomu funguje. V Třinci majú od účtovníčky až po predajcu permanentiek na každej pozícii minimálne dvoch ľudí. Tu som napočítal dohromady sedem ľudí, ktorí sa starajú o celý klub. Napriek tomu to funguje. Zázemie sa samozrejme nedá porovnať s Třincom, ale máme tu všetko, čo je potrebné. Je tu čisto, vymaľované, máme regeneračné veci, novú kabínu. Osobne som teda príjemne prekvapený,“ dodal Vlastimil Wojnar.
