Maskoti ZOH v Turíne, foto Štartfoto Jakub Súkup
Slovenskí hokejisti pomaly začínajú Olympijskej dedine v Turíne prichádzať na chuť. V debatách s ďalšími členmi výpravy sa dozvedeli, že ich „kolegovia“ z iných športov nažívajú v dedinách v Sestriere a v Bardonecchii v podstatne skromnejších podmienkach a majú aj menej pestrú stravu. Okrem toho od štvrtka dostali na každé poschodie bloku číslo 19, ktorý takmer celý obýva slovenská výprava, televízory, takže si olympijské dianie v iných športoch môžu aspoň trochu užiť. Mrzí ich však to, že prakticky nemajú šancu dostať sa na súťaže v iných športoch.
Na lyžovanie, biatlon, boby či snoubording to majú hokejisti z Turína ďaleko (len cestou tam i späť by zabili minimálne štyri hodiny a takýto „výlet“ by im mohol zobrať sily, s ktorými v takomto náročnom turnaji treba šetriť). Korčuliarske súťaže sa zase síce konajú priamo v Turíne, ale tam aj športovci musia mať vstupenky. Pre všetky výpravy dokopy je vyčlenená určitá kvóta a ak sa chce niekto dostať na súťaže, v ktorej jeho krajina nemá pretekárske zastúpenie (to je v našom prípade klasické rýchlokorčuľovanie i krasokorčuľovanie), musí o vstupenky žiadať najlepšie s trojdňovým predstihom a ani tak nemá záruku, že ich dostane...
Aj bez návštevy iných športovísk toho majú hokejisti dosť. Drvivá väčšina tímu, ktorá pôsobí v zámorí, sa musí vyrovnávať s aklimatizáciou a s ňou spojenými problémami so spánkom. Takže vo voľnom čase zväčša oddychujú, prípadne sa idú prejsť. Do centra mesta sa ešte nedostali – nebol čas. V niektorom z voľných dní však vedenie tímu chce zorganizovať autobusovú prehliadku mesta a pokúsi sa aj splniť sen viacerých slovenských hráčov – návštevu futbalového štadióna Juventusu Turín a zhliadnutie hráčskych šatní...
Ak sa niekto z hráčov cíti napriek náročnému hernému i tréningovému programu nedostatočne vyťažený, môže sa „realizovať“ v jednom z troch výborne vybavených fitnescentier. Takže kto chce, môže si aj mimo riadnych tréningov ešte osobitne dávať do tela. Slovenskí hráči masovo navštívili „fitko“ vo štvrtok predpoludním, teda v deň druhého zápasu na turnaji s Lotyšskom. Vzhľadom na to, že medzi zápasmi s Ruskom a s Lotyšskom bola pauza kratšia ako dvadsať hodín, tréneri rozhodli, že ranné rozkorčuľovanie zrušia a hráči si radšej pôjdu zacvičiť. Nebolo to však povinné, takže niektorí uprednostnili prechádzku. Iní sa zase na karimatkách predovšetkým poriadne rozhýbali.
Slovenskí hráči obsadili v bloku číslo devätnásť Olympijskej dediny v Turíne dovedna pätnásť izieb. Väčšinou bývajú v dvojkách, len šiesti hráči majú jednoposteľové izby. Na treťom poschodí – oproti trénerom cez chodbu – bývajú v dvojposteľových izbách Ľuboš Bartečko a Radoslav Suchý, resp. Martin Štrbák a Tomáš Surový, na štvrtom v jednotkách Karol Križan a Ronalnd Petrovický, v dvojke Peter Budaj a Marek Svatoš, na piatom v jednotkách Miroslav Šatan a Peter Bondra, v dvojkách Zdeno Chára – Andrej Meszároš, Ján Lašák – Miroslav Zálešák a Richard Kapuš – Ľubomír Višňovský, a napokon na šiestom v jednotkách Jozef Stümpel a Richard Zedník a dvojkách Ivan Majeský – Milan Jurčina, Pavol Demitra – Marián Hossa a Marián Gáborík – Marcel Hossa.
