Rozvíjal hokej v Ázii, vo Fínsku zas vzdelával trénerov. Teraz Jukka Tiikkaja prichádza na Slovensko

BRATISLAVA (SZĽH) – Na prelome desaťročí pomáhal s rozvojom hokeja v Ázii, posledný poltucet rokov zas pôsobil ako vedúci systému vzdelávania trénerov vo Fínsku, odkiaľ za ostatné obdobie vyšlo niekoľko vysoko kvalitných hokejistov. 40-ročný rodák z Oulu Jukka Tiikkaja je však už od septembra na Slovensku a v úzkej spolupráci so Slovenským zväzom ľadového hokeja sa pokúsi prispieť k reštartu hokeja u nás.

Ako by ste opísali svoju pozíciu na Slovenskom zväze ľadového hokeja?
Pracujem v Škole slovenského hokeja, čo je nové občianske združenie, ktoré sa bude zaoberať vzdelávaním a metodikou hráčov a trénerov na Slovensku. Pracujem teda na tvorbe uceleného trénerského systému a na projekte, ktorý pomôže prilákať nových hráčov do hokeja. Chceme vytvoriť v hokeji také prostredie, ktoré bude nápomocné hráčom pri ich ďalšom vývoji a napĺňaní ich potenciálu. To znamená, že sa zaoberáme všetkými krokmi, ktoré potrebujeme, keď chceme nielen prilákať deti na hokej, ale ich pri hokeji aj udržať a ďalej rozvíjať.

Mohli by ste priblížiť, ako ste sa dostali na Slovensko?
Vo februári  prišli na návštevu tréningového centra vo Vierumäki zástupcovia SZĽH. Prednášal som tam o fínskom systéme výchovy, a práve tam prvý raz padla otázka, či by som mohol prísť na Slovensko. Sprvu som na to odpovedal, že o tom porozmýšľam (smiech). Sľúbil som však, že budem nápomocný pri začiatkoch a pri organizácii rozvojového semináru v Jasnej. Ale po prvých mesiacoch, ako celý tento projekt odštartoval, ma to zaujalo natoľko, že som ponuku pracovať pre slovenský hokej prijal. Myslím si, že je tu šanca vytvoriť niečo unikátne. V slovenskom hokeji je množstvo mladých ľudí, súčasne je tu už množstvo know-how, no predovšetkým je tu úprimná vôľa skúsiť vybudovať niečo nové.

Jukka TiikkajaVedúci prípravy projektu vzdelávania trénerov na Slovensku

Pôsobili ste na pozícii rozvojového manažéra Fínskej hokejovej asociácie. Ako sa líši vaše súčasné postavenie v SZĽH oproti tomu, čo ste robili vo Fínsku?
Moja hlavná úloha vo Fínsku bola pozícia šéfa univerzitného kampusu vo Vierumäki, kde som bol zodpovedný predovšetkým za trénerské programy. Pri súčasnej práci sa však zaoberám aj systémom súťaží a nastavovaním tréningových aktivít v rôznych vekových kategóriách, aby sme tým naplnili ciele, ktoré sú potrebné pre rozvoj hráčov. Práca trénerov je jedna vec, no na ňu pôsobí rad vecí navôkol, ktoré musíme brať do úvahy, ak chceme rozšíriť členskú základňu. 

Kto je Jukka Tiikkaja (40)?

Rodák z Oulu sa aktívne venoval hokeju do sezóny 2002/2003, no dieru do sveta ako hráč neurobil. O to významnejšie sa však zapísal do hokejového povedomia po skončení kariéry. Ešte ako aktívny hráč študoval na Jyväskylskej univerzite, ktorú úspešne ukončil v roku 2003.

Medzi rokmi 2009 a 2011 pracoval ako rozvojový manažér hokeja v Ázii pod záštitou Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF). Od septembra 2011 pracoval vo Fínskom hokejovom zväze, najprv ako vedúci systému vzdelávania trénerov, neskôr ako rozvojový manažér. Popritom absolvoval doktorandské štúdium na Technickej univerzite v Lappeenrante a tiež pôsobil ako šéf kampusu na Univerzite aplikovaných vied Haaga-Helia.

V máji 2017 sa zúčastnil Národného rozvojového semináru slovenského hokeja v Jasnej, od septembra 2017 úzko spolupracuje so Slovenským zväzom ľadového hokeja, pričom za úlohu bude mať predovšetkým vzdelávanie trénerov.

Povedali ste, že jednou z vašich úloh je prilákať viac detí na hokej, keďže práve úzka členská základňa je jedným z kameňov úrazu slovenského hokeja. Fínsko je počtom obyvateľov zhruba rovnako veľká krajina, no má násobne viac hokejistov. Čo teda hodláte spraviť, aby ste nalákali viac detí na hokej?
Momentálne sme v štádiu, keď hľadáme riešenia. Premýšľame nad tým, ako využiť už existujúce podmienky a objekty efektívnejšie. V dobrom systéme by malo do pätnásteho roku života dostať príležitosť čo najviac hráčov. Nikoho do tohto veku nechceme vyraďovať z hokejového systému. Radšej nech hrá hokej väčšia skupina hráčov, než by ho mala hrať príliš úzko špecifikovaná skupina hráčov, čo sa – mám pocit – v súčasnosti na Slovensku deje. Premýšľame tiež nad tým, ako využiť hokejbal a ďalšie športové aktivity na to, aby sa ľudia začali zaujímať o šport. Chceme nadviazať spoluprácu s ďalšími športmi, aby sme na Slovensku vytvorili prostredie, v ktorom deti budú mať možnosť začať športovať a potom nech si ony samy vyberú, čomu sa budú venovať. Pre začiatok chceme, aby si deti, bez väčších nákladov, vyskúšali rôzne športy, z ktorých si vyberú trebárs hokej a až potom treba navýšiť podporu, aby deti napredovali v tom konkrétnom športe.

Jukka TiikkajaVedúci prípravy projektu vzdelávania trénerov na Slovensku

V roku 2009 nebolo Fínsko nebolo práve v najlepšej hokejovej kondícii, ale odvtedy dokázalo vychovať hráčov ako Sebastian Aho, Jesse Puljujärvi, Patrik Laine či Miro Heiskanen. Dokážete povedať, čo ste za ten čas zmenili, že z Fínska vyšli takíto hráči a myslíte si, že je možné vychovať takýchto hráčov aj na Slovensku?
Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú sme sa snažili za posledné roky vo Fínsku zdôrazňovať, bola tá, aby sa posilňoval vzťah medzi trénermi a hráčmi. Ten musí byť založený na spolupráci. Teraz sa už dostaneme do filozofickej roviny o efektivite učenia, no najlepšie sa učí vtedy, keď vás preberaná látka zaujíma. Preto otázka teraz znie, ako vybudovať prostredie, v ktorom hráči majú zdravý vzťah k športu. To znamená, aby boli do hokeja zanietení, aby ho hrali nie pre to, že to od neho tréner, otec, či rodičia očakávajú, ale aby ho hrali z vlastnej vôle. Prvý krok teda je vybudovať v hráčoch túžbu hrať hokej. Súčasne však rozmýšľame nad tým, ako v hráčoch prebudiť aj túžbu neustále sa zlepšovať. Nechceme, aby hráči len slepo nasledovali trénerove príkazy, ale aby aktívne rozmýšľali nad tým, čo všetko musia spraviť pre to, aby z nich boli lepší hráči.

Je možné takéto prostredie vytvoriť na Slovensku?
Ja verím tomu, že áno. Čaká nás veľa práce, pretože som si všimol, že je tu veľa vecí založených na tradícii, napríklad vzťah medzi trénerom a hráčom, či medzi učiteľom a študentom. V dnešnej dobe je však už množstvo poznatkov o tom, ako sa ľudia najefektívnejšie učia, či ako vytvoriť ideálne prostredie pre vzdelávanie. Dobré je, že ľudia sa zaujímajú o tieto poznatky. Keď ľuďom v hokeji pomôžeme, aby našli nové spôsoby rozvoja hráčov, tak verím tomu, že je možné, aby aj na Slovensku vyrástli po určitom čase hráči ako Aho či Laine. Ale samozrejme, nestane sa to zo dňa na deň.

A zhruba v akom veku by sa mali deti rozhodnúť pre konkrétny šport?
Myslím si, že jedine vtedy, keď to už sami vedia. Veľa názorov je takých, že až vo veku 15 až 18 rokov začínate zhruba vedieť, čo chcete robiť, keď dospejete. V súčasnej dobe však systém núti deti rozhodovať sa príliš skoro, už vo veku okolo 10 až 12 rokov. Lenže tomu sa netreba čudovať, keďže v takomto prostredí nemáte ani na výber. Ak hráte tri až štyrikrát za týždeň hokej, tak skrátka nemáte žiaden čas na to, aby ste robili iný šport. Rozprávali sme sa už o tom, že do veku 15 rokov by malo byť v hokeji zainteresovaných čo najviac detí a až potom by ste mali začať viac podporovať hráčov, ktorí preukazujú skutočnú túžbu pre hokej. Môže sa však pokojne stať, že už 12-ročné dieťa bude vedieť, že chce hrať hokej a nemali by sme mu v tom brániť. Spravidla však nečakáte, že dieťa v takomto veku je už rozhodnuté, čo chce v živote robiť, keď vyrastie. 

Spomínali ste efektívnejšie využívanie športovísk. Tie sú však u nás nezriedka zastaralé. Je to nejaká prekážka pri presadzovaní vašich vízií?
Sme si vedomí viacerých výziev, ktoré sú pred nami, ale radšej sa rozprávam o riešeniach. Nechcem, aby sa hovorilo, že sa niečo nedá spraviť, pretože je tu to, to a to… Zachytil som, že súčasný stav štadiónov je výzvou, ale súčasne viem, že zväz má projekt na renováciu a je odhodlaný do toho vložiť finančné prostriedky. Okrem toho je tu tiež plán vybudovať malé klziská. Snáď dokážeme všetky tieto plány pretaviť postupnými krokmi v skutočnosť.

Jukka TiikkajaVedúci prípravy projektu vzdelávania trénerov na Slovensku

Čo je podľa vás najdôležitejšie pri rozvoji mladého hokejistu?
Dôležité je mať v prvom rade systém, ktorý je otvorený všetkým deťom. Je to tiež úloha trénerov a ľudí naokolo, aby vytvorili prostredie, v ktorom dokážu deti ísť nad hranicu svojich vlastných limitov. Na to, aby sa vám to podarilo, spravidla potrebujete pozitívne naladené vzdelávacie prostredie. V ňom hráč skúša nové veci, ktoré dovtedy nevyskúšal, v ňom sa hráč nebojí toho, že spaví chybu, pretože vie, že má podporu ľudí okolo neho. Keď deti vyrastú, tak je, samozrejme, dôležité im pomôcť pochopiť, čo je pre ich osobný rozvoj to najdôležitejšie. Hráči sa týmto dostávajú do aktívnej role. Ak sa toto podarí, tak verím tomu, že ruka v ruke s tým prídu aj hokejové zručnosti či fyzická kondícia. Nehovorím, že tieto atribúty nie sú dôležité, ale som presvedčený o tom, že ak vytvoríme pozitívne prostredie, v ktorom sú ľudia plní entuziazmu a vášne, tak sa títo ľudia rozvinú správnym smerom aj po športovej stránke.

Všetko toto, o čom sa rozprávame, je dlhodobý proces. Kedy môžeme čakať prvé výsledky týchto zmien vo filozofii?
Už v tejto sezóne sa chystáme spustiť trénerský program, cez ktorý chceme nalákať čo najviac trénerov. Prvé zmeny by tak mohli byť viditeľné už počas najbližších mesiacov, keďže veríme, že tréneri budú skúšať nové veci. Samozrejme, veci, o ktorých sme tu debatovali, sa nezmenia zo dňa na deň a vyžadujú svoj čas. Naše ciele sú teda dlhodobé, v horizonte minimálne piatich rokov. Máme však aj projekty, ktoré by mali posunúť kvalitu tých hráčov, ktorých už teraz máme v hokeji. Pri týchto projektoch sa snáď prvých výsledkov taktiež dočkáme už čoskoro.


Fotogaléria

Ďalšie články