Sezóny bez víťazstva ich o chuť neoberajú. Čaňa dala Ice Dreamu viac ako Košice za desať rokov

Sú jediným slovenským hokejovým tímom, ktorý čaká na bodový zisk už takmer päť rokov. Posledné víťazstvo oslávili hráčky Ice Dream ešte 19. januára 2019, keď vyhrali 4:0 v Martine. Bodov sa nedočkali ani v kalendárnom roku 2023. Na jar prehrali desať, na jeseň ďalších osem stretnutí. Asi teda neprekvapí, že hráčky Čane obsadili v základnej časti poslednú priečku a v deväťčlennej súťaži ostali ako jediné bez účasti v play-off. A hoci to možno znie v tejto súvislosti trochu pomätene, dievčatá z „Hokejového sna“ naozaj napredujú.

Zatiaľ čo v uplynulých sezónach dostávali Košičanky poriadne debakle a výnimkou neboli ani prehry o 20 až 30 gólov (sezónu 2019-20 dokonca ukončili so skóre 7:325), teraz už mali k bodom párkrát celkom blízko. V Spišskej Novej Vsi viedli po dvoch tretinách 1:0 a vo svojom záverečnom vystúpení v základnej časti nastrieľali Michalovciam päť gólov. Prekonanie sezónneho maxima im však napokon nebolo nič platné, súperky zo Zemplína sa totiž v útoku presadili až desaťkrát.

Päť gólov teší, ale škoda, že sme ich nestrelili skôr. Mohol to byť vyrovnanejší zápas,“ povzdychla si útočníčka Laura Lukoviny, ktorá zaznamenala svoj druhý tohtoročný hetrik. Prvý dosiahla 4. marca proti Zvolenu, tentoraz sa podobným spôsobom blysla proti Michalovciam. „Spoluhráčkam každopádne ďakujem, pretože môj hetrik je aj ich zásluhou. Prihrávali mi to veľmi pekne.“

Hráčky od Čanianskych jazier remizovali po prvej tretine 1:1, no po návrate zo šatne inkasovali dva góly v priebehu 56 sekúnd. V tretej tretine sa opakoval podobný scenár a brankárka Yuliana Vilhan lovila puk spoza chrbta už po 22 sekundách.

„Neviem si to vysvetliť,“ krútil hlavou tréner Marek Danko. „V šatni si stále niečo povieme a dievčatá vybiehajú na ľad nabudené. Možno až príliš. Myslia si, že sa rovno pohrnú do útoku a potom prepadávame. Takto sme inkasovali aj teraz. Teší ma však, že v porovnaní s predošlou sezónou sme už minimalizovali naše povestné päťminútovky. Počas nich sme dokázali inkasovať aj päť gólov. Toto sa už nedeje a verím preto, že v blízkej budúcnosti odstránime aj skraty z úvodov tretín.“

Krátke skraty oberajú Ice Dream o šance na body a zároveň zabíjajú schopnosť koncentrácie. Výsledkom sú potom ďalšie chyby a inkasované góly.

„V šatni sme si vraveli, že nám nepraje šťastie. Ak by sme aj dali desať gólov, tak dostaneme dvanásť. Nesmie nás to však znechutiť. Musíme potrénovať ešte viac a budúci rok to zvládať lepšie,“ nestráca odhodlanie kanonierka tímu, ktorá strelila v základnej časti sedem z dvanástich gólov Ice Dream. Herný progres mladého tímu je podľa nej nespochybniteľný. „Určite napredujeme. Ešte nevyhrávame, ale súperky už vieme potrápiť oveľa viac. Teraz to už nie je o tom, že sem súperky prídu s vedomím, že nastrieľajú desať gólov bez námahy.“

„Určite sme zlepšili útok, ale v obrane máme stále veľké rezervy,“ nadviazal tréner Danko. „Nemôžeme dostávať toľko gólov, pretože takto sa bodovať nedá. Dostávame zlepené góly po hlúpych chybách a musíme pracovať na tom, aby nám päť strelených gólov stačilo na víťazstvo.“

Na svoj víťazný pokrik už dávno zabudli, no hokejistky Ice Dream neklesajú na duchu a snažia sa motivovať všetkými možnými spôsobmi. Jedným z nich je aj rituál prideľovania plyšovej Žofky najlepšej hráčke zápasu. Kľúčom k úspechu je nepoľaviť a udržať mladý tím pohromade. V Košiciach už totiž vychovali viacero kvalitných hráčok, ktoré sa však následne pobrali za vyššími ambíciami do iných klubov.

„Snažíme sa zakladať na kolektíve, pretože to je základ. Baby sú teraz nastavené tak, že sa tu cítia dobre a chcú ostať pohromade. Všetci si uvedomujeme, že náš cyklus je nastavený dlhodobo a potrvá pár rokov, kým budeme tím schopný pravidelne víťaziť. Snažíme sa však pracovať tak, aby už od nás dievčatá neodchádzali a verili v spoločný progres,“ zamyslel sa M. Danko, podľa ktorého sa družstvo zlepšuje vedno s pribúdajúcimi skúsenosťami. Tie sa zbierajú hlavne v zápasoch, no na ten najbližší si budú musieť počkať do februára. Späť do extraligovej akcie sa totiž vrátia až v rámci bojov v skupine o piate až deviate miesto.

„Dievčatá by chceli hrať a pokúsime sa zorganizovať prípravné zápasy. Prešov s nami hrať nechce a skúsime teda osloviť Spišskú Novú Ves a Michalovce. Je nám jasné, že majú svoj program a uvidíme teda, či budú mať záujem. Ak nie, tak si zahráme aspoň s chlapcami z amatérskej ligy v Čani,“ poznamenal tréner Ice Dream. Klubu, ktorý už od tejto sezóny nereprezentuje Košice, ale blízku obec Čaňa.

„Čaňa je pre nás trochu od ruky, ale sme veľmi vďační za tento domov. Máme tu vytvorené dobré podmienky, máme vlastnú šatňu i dostatok tréningových možností. Účasť na tréningoch je zásluhou stabilného zázemia. Musím povedať, že Čaňa nám veľmi pomohla. K dievčatám som prišiel približne pred tromi rokmi a rovno nás zastavil covid. Štadióny v Košiciach boli zatvorené a potom mala prednosť komercia. Dievčenský hokej je stále v úzadí záujmu. Tu nám dali oveľa viac, ako dali klubu Ice Dream Košice za desať rokov. Podstata klubu však ostala, chceme plniť dievčatám hokejové sny,“ uzavrel tréner Marek Danko.