Cez víkend sa odohral rozhodujúci piaty zápas série o bronz v Slovenskej ženskej hokejovej lige (SŽHL). Zlaté Prešovčanky a strieborné Popradčanky doplnili na stupňoch víťaziek hokejistky HC Osy Spišská Nová Ves. Tie zvíťazili na ľade Zvolen 2:1. Všetky kovy tak získali zástupkyne B-skupiny základnej časti.
V sobotu to bol pod Pustým hradom vyrovnaný zápas. Ako prvé sa dostali do vedenia domáce a jednogólový náskok si udržiavali až do 40. minúty. V záverečnom dejstve sa o rozhodujúci presný zásah postarala Viktória Ihnaťová. A hoci sa domáce snažili o vyrovnanie, poslať zápas do predĺženia sa im nepodarilo ani v záverečnej hre bez brankárky. „Bol to náročný zápas. Zvolenčanky majú veľmi dobré družstvo, výborne korčuľujú, majú kvalitný prechod cez stredné pásmo. Bolo to ťažké a veľmi sa tešíme, že je to dnes v náš prospech,“ rozhovorila sa gólová hrdinka zápasu.
Vyhrať posledný zápas sezóny, to je cieľ každého tímu. Výhra, ktorá znamená úspech v podobe bronzových medailí, však má ešte oveľa sladšiu chuť. „Sú to skvelé pocity. Sme tu výborná partia, sú tu staršie aj mladšie dievčatá, je tu taký mix. Každá jedna z nás prispela obrovským dielom k tomu, aby sme teraz mohli držať pohár a mať na krku zavesené bronzové medaily,“ tešila sa krídelníčka prvej formácie Spišskej Novej Vsi.
V základnej časti skončili „osy“ vo svojej B-skupine na štvrtom mieste. V play-off vyradili prvý nasadený tím „áčka“ Slovan, v semifinále nestačili na neskoršie šampiónky z Popradu. V boji o tretie miesto zvíťazili v dramatickej sérii nad Zvolenom.
„Rozhodlo sa až v piatom zápase a každý jeden bol ako na hojdačke. Raz mal navrch Zvolen, raz my. Každý duel bol iný a každý bol nesmierne náročný. Liga sa posunula hore a pochvala patrí aj zvolenským dievčatám. Klobúk dole, ako sa snažili a bojovali do poslednej sekundy. Na druhej strane, musím vyzdvihnúť silu nášho tímu. Máme neskutočne šikovné dievčatá a ja verím tomu, že ďalší rok budeme bojovať o ešte vyššie priečky,“ pokračuje Ihnaťová.
Po oslavách sa v Spišskej Novej Vsi nechcú uspokojiť. Už budúci rok by sa chceli pokúsiť podobný úspech zopakovať. Letnou úlohou bude dobre sa pripraviť na náročný boj. „My nemáme široký káder, teraz nás budú dopĺňať mladšie dievčatá. Poprad a Prešov nie sú jednoduchí súperi a v tejto lige sme sa presvedčili, že ani jeden zápas nie je ľahký. Každý tím má svoju kvalitu. Preto nás nesmierne teší, že sme to dotiahli do medailového konca a môžeme si to užiť,“ dodala Viktória Ihnaťová.
Zvolenčanky mrzelo, že v dvoch domácich zápasoch po sebe nedokázali zvíťaziť. K bronzu boli pritom veľmi blízko. „Je to sklamanie, ale myslím si, že dievčatá bojovali. Bolo to vyrovnané, súperky dali o gól viac, možno mali trochu viac šťastia, my trošku menej skúsených hráčok. Myslím si, že ešte jedna-dve skúsenejšie hráčky nám chýbali. Dievčatá sa však nemajú za čo hanbiť. Sú mladé, zbierajú skúsenosti. Už je to len o maličkostiach,“ povedala Janka Chamulová, centerka prvej päťky Zvolena. „Všetky zápasy boli vyrovnané a aj prehrané sme mohli vyhrať. Podľa mňa v tomto už chýbajú tie skúsenosti. Máme mladé družstvo, ja som jediná staršia a tu to už nestačí.“
Účastníčka olympijských hier v roku 2010 si myslí, že aj konečné štvrté miesto musí byť pre ŽHKm Zvolen veľkým úspechom. „Myslím si, že keby nám niekto pred sezónou povedal, že budeme štvrté, asi by sme tomu neverili. Je to zaslúžené. Celú sezónu sa baby snažili a hrali vyrovnané zápasy aj s favoritmi. Asi im už v play-off príliš nevyhovuje hrať v sobotu a v nedeľu. Ale určite budeme hodnotiť štvrté miesto ako výborné,“ hovorí opora tímu, ktorá odohrala spolu 10 zápasov a nazbierala v nich 16 bodov.
Podľa nej v ženskom hokeji rozhodujú predovšetkým skúsenosti. Tých mali Spišiačky určite viac ako Zvolenčanky. „Oni tam majú viac starších hráčok, čo v ženskom hokeji rozhoduje. No vo Zvolene sú mladé šikovné baby a aj preto som sem išla hrať. Ony musia začať ťahať ženskú ligu a vytiahnuť aj túto stranu Slovenska na ženskú hokejovú mapu a začať sa vyrovnávať družstvám na východe,“ tvrdí bývalý dlhoročná reprezentantka Slovenska.
Prioritou je pre ňu rodina. Navyše, okrem hrania hokeja robí rozhodkyňu. Aj preto nebola trénerom vždy k dispozícii na ľade. Jej bohaté skúsenosti a hokejové umenie však Zvolenčankám nesmierne pomohli. O tom, čo bude v budúcej sezóne, je ešte priskoro hovoriť. „Cítim sa unavene, mám už aj materské povinnosti a nie je to ako za mladých čias. Keby som trochu potrénovala, bolo by to lepšie. Snažila som sa mladým dievčatám odovzdať svoje skúsenosti. Ja okrem hrania aj rozhodujem, takže to bolo trochu náročné, ale teším sa, že som tu,“ uzavrela rozhovor Janka Chamulová.
