VANCOUVER (SZĽH) – Začiatok siedmej minúty prvej tretiny. Canadian Hockey Place stíchlo. Na ľad smerovali tisíce vydesených pohľadov. Pod hlavou Ľuboša Bartečka sa zhromažďovala krv. Mnohým v tom čase tuhla v žilách. Ole-Kristian Tollefsen zamieril do kabín. Nehralo sa osem minút.
Dvadsiateho tretieho februára 2010 bol vo Vancouveri prvý veľký deň pre slovenský hokej. Začalo sa play-off. Hralo sa o účasť vo štvrťfinále, o predĺženie pobytu na turnaji, o predĺženie medailového sna. Formát turnaja prisúdil našim po súbojoch v základných skupinách papierovo ľahké Nórsko. Bolo však nepríjemnejšie, než sme očakávali. A nebyť troch presilovkových gólov, možno by sme mali so severanmi väčšie problémy. Príslušnú časť duelu výlučne vo formáte piatich proti piatim sme prehrali 1:3...
Plynuli trošku zvláštne dni na západnom pobreží v Britskej Kolumbii. Pocitovo nesúrodé. Hoci sa diali negatívne veci, organizátori vyjadrili spokojnosť s eufóriou, ktorá vládla na športoviskách. Mimo nich však museli riešiť rôzne záležitosti. Napríklad obavu z bombového útoku v olympijskej dedine vo Whistleri na základe nájdenej mapky s podozrivou legendou, ktorá mohla naznačovať potenciálne rozmiestnenie rozbušiek. Zasahovali policajné psy. V dedine, našťastie, nič nenašli.
Organizátori sa museli vyrovnať aj s bezcharakterným správaním jedincov v bezpečnostných zložkách. K 23. februáru z nich vylúčili niekoľko policajtov i vojakov, ktorí zneužili svoje postavenie. Namiesto pomoci a ochrany sa obohacovali. Pri krádeži pristihli aj jedného policajta z Ottawy, ktorého v zrýchlenom konaní obžalovali a vyprevadili z Vancouveru. Organizačný výbor musel riešiť aj rozširovanie lepry na lodi, ktorá kotvila na brehu a ktorá slúžila ako noclaháreň pre bezpečnostné zložky.
Našťastie, na športoviskách to žilo pozitívnou energiou. Malú hanbu musela zniesť Evelina Chritillinová, viceprezidentka organizačného výboru ZOH 2006 v Turíne, o ktorej sme písali v minulom diele seriálu a ktorej chýbala v úvode kanadských hier práve pozitívna emócia, údajne neustále panujúca v Taliansku štyri roky predtým. Šéf XXI. ZOH John Furlong to kolegyni trošku vytmavil. Za pravdu mu dávali naplnené športoviská, džavot a jasot ľudí v hľadiskách. „Že vo Vancouveri nevládne spokojnosť a radosť? Ľudia ju prežívajú s nami. Radosť je trvalá a presahuje rozmery Vancouveru. V dejisku panuje eufória. Ľudia sa tešia, mesto prekvitá,“ vravel Furlong.
Keďže slovenskí reprezentanti ukončili základnú fázu už 20. februára, pred duelom s Nórmi mali tri voľné dni. Počas nich sa dozvedeli, že ak postúpia, vo štvrťfinále ich čakajú Švédi. V C-skupine si vybojovali prvé miesto víťazstvom 3:0 nad Fínmi. Švédske médiá podľa očakávania zavítali na slovenský tréning a pýtali sa našich hráčov, ako na Tre Kronor, ak zdoláme Nórsko. Zdeno Chára reagoval jasne a stručne: „Najskôr máme Nórsko. Potom sa môžeme rozprávať o Švédsku.“
Slováci si hlavu nezaťažovali prípadnou konfrontáciou so Švédmi. Sústredili sa v prvom rade na seba, potom na Nórov. Švédski novinári sa na prípadný postup boli pýtať aj severských kolegov. Nóri boli rezervovaní. Tvrdili, že poznajú silu súpera, že oni nemajú vo Vancouveri najlepší tím a že cesta k úspechu vedie cez zhusťovanie stredného pásma.
V úvode zápase sa Nórom darilo držať Slovákov na dištanc. Lenže prišiel začiatok 7. minúty. Ole-Kristian Tollefsen zasiahol Ľuboša Bartečka. Nepríjemne, tvrdo, neočakávane. Náš útočník sa v súboji so súperom sústredil na puk, ktorý chcel získať. Nezískal. Tollefsen doňho vletel v strednom pásme neďaleko od mantinelu a poslal ho k zemi.
Bartečkovi odletela prilba. Udrel sa, zo záhlavia mu začala tiecť krv. Hoci bol viditeľne otrasený, snažil sa zodvihnúť. Nešlo to. Hráči na ľade okamžite volali pomoc. Zdeno Chára chytil rukou hlavou spoluhráča, aby mu krv nekvapkala na ľad. Neskôr Bartečkovi pod hlavu podložili uterák. Na nosidlá sa čakalo dlhší čas. To už bol Tollefsen dávno v kabíne. Dostal trest v hre. Nič iné mu rozhodcovia ani nemohli udeliť. Bol to skutočne tvrdý, brutálny zákrok.
Tvrdý atak Tollefsena na Bartečka
Tollefsena kritizoval aj tréner Ján Filc. Nechcel hodnotiť (ne)férovosť ataku. Mrzelo ho, že Nór sa primiešal do súboja ako tretí z takzvaného neviditeľného uhla. „Hoci sme v päťminútovej presilovke nadobudli dvojgólový náskok, táto situácia zanechala vo všetkých veľa emócií. Viacerí sa báli tvrdšieho fyzického kontaktu, čo bolo zrejmé v ďalšom priebehu.“
Nehralo sa osem minút. Potom strelili slovenskí reprezentanti, ako už načrtol Ján Filc, dva góly a vybojovali si náskok. Po prvej tretine viedli 3:1. V druhej však neboli v hre piatich proti piatim takí dôrazní a sebaistí. Dostali gól v čase 27:27 a následne 39:59. Sekundu pred koncom druhej tretiny. Naši nedokázali ubrániť Nórov. Hoci ich zatlačili do kúta v obrannom pásme, Bastiansena nechali nakorčuľovať si do výhodnej streleckej pozície a z pravého kruhu zakončiť. Žiaľbohu pre nás, presne.
Na slovenskej hre v tretej tretine bolo cítiť tlak. Našťastie, v 49. minúte Miroslav Šatan potvrdil, že za národný tím dokáže dávať kľúčové góly. Vo chvíľach, keď ich mužstvo veľmi potrebuje. Pred bránkou si počkal na priťuknutie od Ľubomíra Višňovského a hoci so šťastím, napokon však skóroval a rozhodol. Aj so štyrmi stehmi na ruke vzhľadom na tržnú ranu, pre ktorú zasiahol až do tretieho duelu vo Vancouveri.
Po vydretom víťazstve 4:3 sa Slováci dostali do štvrťfinále. S výkonom proti Nórom neboli spokojní. „Hrozná hra, som trošku rozčarovaný. V tejto chvíli je však dôležitý výsledok,“ hodnotil Ľubomír Višňovský.
Ľuboš Bartečko sa tešil z nemocnice. V opatere tímového lekára Dalimíra Jančoviča. Našťastie, v jeho prípade sa nepotvrdila žiadna hrozivá diagnóza. Absolvoval CT vyšetrenie, ktoré neodhalilo krvácanie do mozgu ani fraktúru lebky či iné ďalšie poškodenie. Mal „iba“ ľahší otras mozgu. Chvalabohu.
„Táto olympiáda je pre nás krutá. Od začiatku sa boríme so zraneniami a ranami. Prenasledujú nás na každom kroku,“ vravel Dalimír Jančovič. Okrem Bartečka narážal na tržné rany – u Miroslava Šatana na ruke, u Mariána Gáboríka na nohe.
Na hlave Ľuboša Bartečka pribudlo 17 stehov. „Život hokejistu je raz taký,“ stroho podotkol k zraneniu náš útočník.
A čo na svoj atak hovoril Ole-Kristian Tollefsen? Vyjadril sa k nemu až po návrate do klubu z Vancouveru. „Nechcel som súpera zraniť. Viem, že niektorí hráči o mne tvrdia, že som špinavý hráč, ale do zápasu so Slovákmi som nedostal za súboj vyšší trest. Samozrejme, bol som trošku znepokojený, či je protihráč v poriadku, preto som sa uisťoval. To bolo najdôležitejšie.“
Medzinárodná hokejová federácia suspendovala nórskeho beka na tri zápasy nepodmienečne. Prípravné súboje hrať mohol, na vrcholných podujatiach však nie. Trest si odpykal počas májových MS 2010.
KVALIFIKAČNÝ ZÁPAS O ŠTVRŤFINÁLE, 23. 2. 2010
Slovensko - Nórsko 4:3 (3:1, 0:2, 1:0)
Góly: 8. Handzuš (Gáborík, Marián Hossa), 10. Gáborík (Demitra, Chára), 19. Zedník (Stümpel, Pálffy), 49. Šatan (Višňovský, Zedník) - 19. Zuccarello Aasen (Holos), 28. Vikingstad (Thoresen, Zuccarello Aasen), 40. Bastiansen (M. Olimb, Thoresen).
Vylúčení: 2:2 na 2 min, navyše Tollefsen Ok (trest v hre). Presilovky: 3:0, oslabenia: 0:0, 17 583 divákov.
Zostava SR: Halák - Meszároš, Chára, Višňovský, Štrbák, Sekera, Jurčina, Baranka - Marián Hossa, Demitra, Marcel Hossa - Pálffy, Stümpel, Gáborík - Bartečko, Handzuš, Zedník - Radivojevič, Kopecký, Šatan - Cibák.
Gól Handzuša v 8. minúte - 1:0
Gól Gáboríka v 10. minúte - 2:0
Gól Zuccarella v 19. minúte - 2:1
Gól Zedníka v 19. minúte - 3:1
Gól Vikingstada v 28. minúte - 3:2
Gól Bastiansena v 40. minúte - 3:3
I. diel - „15-sekundová" prehra
III. diel - Vstupenky na Lotyšov ešte sú!
Slovenský zväz ľadového hokeja pripravil pre hokejových fanúšikov spomienkový seriál Desať rokov od Vancouveru. V dňoch od 17. do 28. februára, v čase výročia konania jednotlivých stretnutí, vám v niekoľkých kapitolách priblíži cestu slovenskej reprezentácie na zimných olympijských hrách 2010. Nielen textovo, ale aj prostredníctvom videa a fotografií. Pri zostavení materiálov vychádzala redakcia SZĽH z vlastných archívov ako aj zo servisu TASR.
