VANCOUVER (SZĽH) – Evelina Christillinová. Keďže jej meno vám zrejme nič nehovorí, v skratke zhrnieme, že ide o viceprezidentku organizačného výboru ZOH 2006 v Turíne. Dnes členka Rady Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) vyjadrila vo februári 2010 nespokojnosť s organizáciou hier vo Vancouveri. Okrem materiálno-technických nedostatkov jej chýbali emócie. Evelina asi pozabudla, ako sa v Turíne topil ľad a sneh pod návalom extrémne teplého počasia. Isté však je, až ak by 18. februára bola bývala navštívila zápas Slovensko – Rusko, emócie by jej určite nechýbali.
Keď už sme odbočili k Turínu v súvislosti s vancouverským zápasom proti Rusom, bol by hriech nepripomenúť si na náš vzájomný duel pod piatimi kruhmi z roku 2006. Rusi, vedení Daciukom, Afinogenovom, Gončarom, Jašinom či Ovečkinom s tmavým plexisklom na prilbe, vyhrávali v polovici stretnutia 3:2. Lenže v 34. minúte vyrovnal Peter Bondra a v závere spôsobil nočnú moru brankárovi Bryzgalovovi Marián Gáborík. Únikmi v 57. a 60. minúte, každým po inom krídle, a šikovných strelách švihom naklonil víťazstvo na slovenskú stranu. Slováci vyhrali v Turíne základnú skupinu. Bez straty bodu. Zdolali aj Švédov (3:0) či Američanov (2:1). Škoda, že vo štvrťfinále narazili na Čechov (1:3) a nezopakovali skvelé výkony zo základnej fázy. Ale pri príležitosti výročia dňa 18. februára 2020 nespomíname na Turín. Máme desať rokov od zápasu s Rusmi vo Vancouveri. A ten bol tiež v mnohom pamätný...
Slovenská výprava mala pred duelom v zbierke dve medaily. Zlatú aj striebornú vďaka Anastasii Kuzminovej, rodenej Ruske, ktorá v decembri 2008 získala slovenské občianstvo. Od slovenských i ruských médií dostávala v súvislosti s hokejovou bitkou mnoho otázok. Novinárov zaujímalo, komu bude fandiť. Nasťa svoje slovensko-ruské srdce predelila na dve polovice.
Keď sa na druhý deň, 19. februára ráno, dozvedela, že duel sa skončil v riadnom hracom čase remízou, pre slovenské médiá skonštatovala: „Jedna ruka držala palce Slovákom, druhá Rusom. Remíza je pre mňa najlepší výsledok, hoci viem, že napokon vyhrali Slováci po nájazdoch.“ Naša biatlonistka, ktorá robila radosť slovenským fanúšikom aj na ďalších ZOH v Soči a Pjongčangu, bola po vyčerpávajúcich stíhacích „strieborných“ pretekoch vo februári 2010 natoľko unavená, že do Canada Hockey Place, dnešnej Rogers arény, nemala silu doraziť. A tak jej v hoteli priebežne hlásil zmeny skóre manžel Daniel.
Rusi vo Vancouveri zmobilizovali „tím snov“. Aspoň tak referovali popredné ruské médiá. Malkin, Gončar, Ťutin, Kovaľčuk, Siomin, Daciuk, Ovečkin, Morozov, Zaripov, Zinoviev, Kalinin, Radulov, Bryzgalov, Nabokov. Nemožno vymenovať len dvoch či troch korčuliarov. Všetci vo Vancouveri boli kvalitní. Zaslúžili si byť menovaní, pretože patrili k lídrom svojich tímov či v NHL, či v KHL. Proti nim stálo mužstvo, ktoré vedelo, že ak chce ísť do kvalifikácie o štvrťfinále z výhodnej pozície a v súboji o postup dostať čo najľahšieho papierového súpera, muselo bodovať. Najlepšie za tri body, hoci ani dva by neboli zlé.
Slováci mierne vylepšili defenzívu, najviac však hru v oslabení. Rusom ponúkli viac ako deväť minút presilovej hry, no nekapitulovali ani raz. Hrali aktívne v obrannom pásme, čím nedovolili súperovi roztáčať povestný presilovkový biliard, z ktorého mal posledný pas spravidla vždy mieriť na výhodne postaveného Ovečkina na strelu z prvej. Ďalej sa zverenci trénera Jána Filca mohli oprieť o skvelý výkon Jaroslava Haláka v bránke, tentoraz autora 36 úspešných zákrokov. Predovšetkým v nájazdoch Halák potvrdil, prečo v Montreale vytláčal z postu jednotky protežovaného miláčika Careyho Prica.
Rusi udreli v 26. minúte Morozovom v rovnovážnom počte. Nebyť Haláka, dostali by sa aj do výraznejšieho vedenia. V 50. minúte Demitra po Hossovom vyhodení poľahky prekorčuľoval na ľavom krídle Nikulina, intuitívne vrátil puk na vrch kruhu, odkiaľ Marián príklepom vyrovnal – 1:1.
Nájazdy boli poriadne dramatické, víťaza určila až štrnásta séria. Po úvodnom bekendovom blafáku Jozefa Stümpela viedli Slováci 1:0. Každý ďalší slovenský nájazd sprevádzali ovácie, každý ruský piskot. Neboli to však slovenskí fanúšikovia, ktorí začali bučať na Rusov. Ale domáci Kanaďania. Zaplnená hala priala našim.
Najviac výskania si užil Pavol Demitra. Nečudo. Hral doma. Na domácom ľade, v stánku Vancouveru Canucks, v ktorého štruktúrach pôsobil druhú sezónu. Keďže pre chronické zranenie ramena si veľa v úvodnej polovici sezóny neužil, na zimných olympijských hrách bol na neudržanie. Hoci svoj prvý nájazdový pokus nepremenil, keď mu Bryzgalov hokejkou vypichol puk pred snahou o blafák, jeho chvíľa neskôr prišla. Predchádzalo jej vyrovnanie Alexandra Ovečkina aj ďalšie dva nepremenené pokusy elitného kanoniera. Nedarilo sa ani Slovákom, až prišiel v štrnástej sérii opäť Pavol Demitra. Výsledok poznáte...
„Čo si blázon?“ znelo z ruchových mikrofónov nad ľadom. Z miest, kde sa slovenskí reprezentanti radostne zgrupovali okolo Demitru. Opäť sme pod piatimi kruhmi zdolali veľké Rusko. „Bol to vydarený pohyb,“ vravel na margo nájazdovej finty po stretnutí Pavol Demitru zámorským médiám. „Dostal som druhú šancu, tak som a rozhodol ísť po opačnej strane. A počkať. Čakať a čakať až do chvíle, kým Bryzgalov urobí prvý pohyb. Potom som mu puk ‚čipol‘ ponad vyrážačku. Bolo zábavné skórovať na domácom ľade pred úžasnými fanúšikmi, ktorí dodávajú energiu.“
Slovenský kapitán po zápase dodal, že naši si vzali ponaučenie z nevydareného duelu s Čechmi. Robili menej chýb a odohrali dobrú druhú tretinu. „Zostávame však nohami na zemi,“ zdôraznil autor víťazného gólu do siete Bryzgalova. Následne ukázal charizmu a titul hviezdy zápasu prisúdil brankárovi Jaroslavovi Halákovi. „Podal neuveriteľný výkon, vďaka nemu sme vyhrali zápas. Jaro je prvá hviezda večera,“ konštatoval Demitra.
Rusi niesli prehru veľmi ťažko. Boli aj takí, ktorí sa k nej postavili chlapsky. Iní zasa hľadali príčiny v nadpozemskej pomoci Slovákom. „Na slovenskú stranu bol naklonený Boh,“ vyhlásil podľa portálu Sport-express.ru Pavel Daciuk, ktorý trošku prekvapivo išiel v nájazdovom rozstrele iba raz. Tréner Bykov poslal až trikrát Ovečkina, ktorý dovtedy v sezóne 2009/10 uspel v NHL len raz zo šiestich pokusov, kým nájazdový špecialista Daciuk šesťkrát z jedenástich. „Jednoducho sme sa rozhodli pre iného hráča. Máme dostatok kvalitných hokejistov a niekedy je ťažké vybrať najvhodnejšieho kandidáta,“ diplomaticky vravel reportérovi The San Diego Union-Tribune tréner Bykov.
Ovečkin sa pridal: „Je ťažké niečo urobiť s pukom v nájazde na takom zlom ľade. Bol to tretí zápas za deň, puk bol neskrotiteľný.“ Nuž, Pavol Demitra to zvládol aj s takým...
O rok neskôr, v máji 2011, sa v Bratislave lúčil s reprezentačnou kariérou. Siedmeho septembra tragicky zahynul pri páde lietadla po vzlete z letiska Tunošna s posádkou Lokomotivu Jaroslavľ.
29. novembra 2011, v deň Paľových nedožitých 37. narodenín, sa v Trenčíne konal pamiatkový zápas pri tejto príležitosti. Domáca Dukla Trenčín, za ktorú Pavol Demitra hral a do ktorej sa pravidelne vracal, či už pred sezónou alebo počas výluky 2004/05, si zahrala v exhibícii proti výberu Slovenska. Vybraní hráči na oboch stranách spestrili spomienkový charakter večera nájazdovými zakončeniami. Všetci rovnakým. Snažili sa napodobniť vancouverský kúsok Pavla Demitru v súboji s Rusmi. Viacerí boli blízko, ale najbližšie -hoci možno nie zakončením, ako príznačnou oslavou - bol útočník Radoslav Tybor.
Paľo, česť Tvojej pamiatke!
B-SKUPINA ZOH 2010, 18. 2. 2010
Slovensko – Rusko 2:1 sn (0:0, 0:1, 1:0 – 0:0, 1:0)
Góly: 50. Marián Hossa (Demitra, Marcel Hossa), rozh. nájazd Demitra – 26. Morozov (Markov, Zinoviev).
Vylúčení: 5:3 na 2 min, presilovky: 0:0, oslabenia: 0:0, 17 202 divákov.
Zostava SR: Halák – Meszároš, Chára, Višňovský, Štrbák, Sekera, Jurčina, Baranka – Bartečko, Handzuš, Zedník – Pálffy, Stümpel, Gáborík – Marián Hossa, Demitra, Marcel Hossa – Radivojevič, Cibák, Kopecký.
CELÝ ZÁZNAM ZÁPASU SLOVENSKO - RUSKO
Gól Morozova v 26. minúte - 0:1
Gól Mariána Hossu v 50. minúte - 1:1
Ńájazdy s víťazným gólom Pavla Demitru
Slovenský zväz ľadového hokeja pripravil pre hokejových fanúšikov spomienkový seriál Desať rokov od Vancouveru. V dňoch od 17. do 28. februára, v čase výročia konania jednotlivých stretnutí, vám v niekoľkých kapitolách priblíži cestu slovenskej reprezentácie na zimných olympijských hrách 2010. Nielen textovo, ale aj prostredníctvom videa a fotografií. Pri zostavení materiálov vychádzala redakcia SZĽH z vlastných archívov ako aj zo servisu TASR.
