Slovo pre mládež – Marko Stacha: Charizmatická žltočervená „špongia“

TRENČÍN (SZĽH) – Trenčiansky mladík Marko Stacha odohral od začiatku prípravy na sezónu 2019/20 do konca februára už takmer 80 zápasov. Stále má veľa energie. Verí, že vysnívanú sezónu, v ktorej sa stal stabilným článkom v defenzíve Dukly a zahral si na majstrovstvách sveta juniorov, zakončí účasťou na ďalšom veľkolepom fóre, respektíve úspechom koncom júna v montrealskom Bell Centre. 

Trenčianski hokejisti sa rozbehli. Napriek absencii niekoľkých kľúčových hráčov vyhrali z úvodných piatich duelov nadstavbovej A-skupiny štyri. K dvanásťbodovej žatve, ktorá vyniesla Dukle priebežnú štvrtú priečku v tabuľke, prispel gólom aj Marko Stacha. V úvode nedávneho duelu s HKM Zvolen otvoril skóre stretnutia pohotovou strelou do prázdnej bránky. 

„Naša najväčšia sila tkvie v kolektíve. Zlom nastal po prvej tretine druhého nadstavbového zápasu s Popradom. V kabíne sme si čosi povedali, odvtedy naša hrá vyzerá inak, oveľa lepšie. Musíme sa jej držať až do konca sezóny, potom môžeme byť úspešní,“ vraví na úvod ilavský rodák. 

Učiteľ Graeme

Má sedemnásť, no na konte už 46 štartov v Tipsport Lige. Mladík Marko Stacha najviac púta dôrazom v osobných súbojoch, vyniká istotou v rozohrávke, je agilný. Hrá zodpovedne. Dostáva dôveru aj v situáciách v nerovnovážnom počte hráčov na ľade. „Za každú minútu som veľmi vďačný. Chlapci sú vynikajúci učitelia i radcovia. Som pri nich ako špongia, ktorá nasáva mnoho informácií. Od zranenia Tomáša Starostu viac času trávim po boku Graema McCormacka. Skvelý hokejista, super človek. Jeden z najlepších ofenzívnych bekov v lige. Snažím sa všímať si, ako rieši veci v presilovke, ako manévruje s pukom. Navyše, sadli sme si aj ľudsky,“ priblížil Marko Stacha. 

Na ľad chodí medzi prvými, schádza posledný. Je učenlivý, ochotný počúvať, vzdelávať sa. Nechýba mu skromnosť či pokora. Ani ďalšie aspekty, ktoré dotvárajú charizmatickú hokejovú osobnosť. 

O vysokej morálke a pracovitosti trenčianskeho mladíka svedčí aj počet zápasov, do ktorých nastúpil od začiatku prípravného obdobia do konca februára. Bolo ich takmer 80! Ak sa Markovi Stachovi podarí s Duklou prebojovať cez štvrťfinále play-off a zahrá si aj na majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov v Spišskej Novej Vsi, je pravdepodobné, že prekoná magickú stozápasovú hranicu. 

„Zvládam to dobre, na ľade sa cítim fajn. Ešte vládzem, síl je dostatok. Na vrchol sezóny som pripravený,“ avizuje Marko Stacha. 

Odmena

Pred sezónou podpísal trojročný profesionálny kontrakt s Duklou Trenčín. Zatiaľ veľa nezarába, no z výplaty si dokáže kúpiť veci na seba, ktoré sa mu páčia a čo-to aj ušetriť. Je svetlým príkladom, že sedemnásťročný talentovaný chlapec môže napredovať v kariére aj na Slovensku. Nie je potrebné za každú cenu odchádzať do zahraničia. Marko Stacha zostal doma a svoje rozhodnutie neľutuje. 

„Mužský hokej je najvyššia úroveň. Ja ho môžem hrať už v 17-tich, navyše medzi najlepšími na Slovensku. Nad odchodom do zahraničia som nepremýšľal. Ale každý má svoju cestu, niekomu v sedemnástich možno viac sedí juniorská liga. Pre mňa bola prioritná slovenská cesta a mužský hokej. Neľutujem že som zostal. Bolo to správne rozhodnutie.“

Marko Stacha odohral od začiatku letnej prípravy už takmer 80 stretnutí. Zdroj: Vladimír Koláček

Vďaka pravidelnému nasadzovaniu a dôvere od trenčianskeho trénerského triumvirátu na čele s hlavným koučom Jánom Pardavým nádejný slovenský mládežnícky reprezentant veľa získal. „Som s dospelými mužmi v kabíne, čo ma prinútilo skôr dospieť. Viem, čo si kedy môžem dovoliť, na ľade aj mimo neho. Už nie som pobláznený, priučil som sa rozvahe. Asi najviac som sa vyrovnával s osobnými súbojmi, ktoré sú v mužskom hokeji oveľa dôraznejšie. S trénerom Petrom Frühaufom pracujeme aj na zlepšení korčuľovania či streľby. Mám rezervy, ale každodenne pracujem a cítim, že postupne napredujem,“ vraví pracovitý obranca. 

Na konci tohtosezónnej cesty môže byť vysnívaná odmena. Koncom júna sa v montrealskom Bell Centre uskutoční každoročný draft do NHL. Marko Stacha patrí k slovenským prospektom, ktorých skauti zámorských tímov dlhodobo sledujú. Ocitá sa aj v mnohých preddraftových rebríčkoch. Podľa nich by sa mu mohlo ujsť miesto v 4. či v 5. kole.

Sedemnásťročný bek azda najviac zaujal skautov na prelome rokov. Zahral si na majstrovstvách sveta juniorov v Česku. Hoci ho tréneri zaradili do zostavy až od tretieho vystúpenia Slovákov na turnaji proti Švajčiarom, mladík patril k najlepším hráčom. Zaslúžene sa prebojoval do zoznamu najlepších troch slovenských korčuliarov na turnaji. 

Viaceré indície napovedajú, že v júni by to Stachovi mohlo vyjsť. „Draft by bol skvelý, je snom azda každého chlapca v mojom veku. Bez ohľadu na to, či to vyjde alebo nie, nemienim ustúpiť od tvrdej a poctivej práce. Ak by sa mi však podarilo získať miesto v rebríčku, neriešil by som, ako vysoko sa ocitnem ani to, kto si ma vyberie. Bol by som vďačný a pracoval na sebe, aby som sa do NHL raz pozrel.“

Onedlho dospelák 

K hokejovému rastu patrí aj vzdelanie. Stredoškolák Marko Stacha sa riadi individuálnym študijným plánom, ktorý mu umožnilo Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne. Ak sa chce vyhnúť komisionálnym skúškam zakaždým na konci polroka, musí mať z každého predmetu zapísané aspoň tri známky. Do školy ich chodí zbierať po dohode s učiteľmi. „Nie je to ľahké, ale snažím sa. Aj touto cestou by som sa chcel poďakovať všetkým vyučujúcim za ústretovosť,“ dodal charizmatický tínedžer. 

Onedlho bude dospelý. Osemnáste narodeniny oslávi 21. marca. „Veľkú oslavu neplánujem, keďže v tom čase bude vrcholiť sezóna. Budem sa plne koncentrovať na hokej, je to celý môj život. A po sezóne sa možno vrátim k oslave.“ 

S dovŕšením osemnástky si už Marko Stacha môže odmontovať z prilby ochranný košík. Prečo sa neteší? „Keď vidím tie vybité zuby a krv, moc sa mi ho nechce dávať dole,“ smeje sa trenčiansky obranca a dodáva: „Hoci mi košík doteraz nevadil, od letnej prípravy na budúcu sezónu ho prestanem používať. Nasadím plexisklo a uvidíme, aké to bude.“


RÝCHLY VÝSLUCH: HOKEJ – ŠKOLA - SÚKROMIE

Prečo hrám hokej? Pretože som mal staršieho brata, ktorý hrával hokej. Po ňom zostal výstroj, tak som išiel na ľad aj ja. Hokej je pre mňa všetkým, životná náplň.


Ktorému z hokejových majstrov sveta 2002 by som sa chcel podobať? Určite Ľubovi Višňovskému.   


Ktorú zo súčasných hokejových hviezd by som raz chcel mať v tíme? Olivera Ekmana-Larssona alebo Victora Hedmana. Obaja mi spomedzi obrancov NHL asi najviac imponujú. 


Koľko hokejok som zlomil? Asi dvadsať, čo nie je až tak veľa. Dlho sa mi darilo nelámať hokejky, najviac ich pribudlo za posledné tri roky. Keď zlomím hokejku, tak v čepeli. 


Ktorý predmet by som vyradil zo školských osnov? Asi matematiku a fyziku. Verím, že pani profesorka si to neprečíta. 


Čo mi v škole ide najlepšie? Momentálne telesná.  


Z čoho mám najväčší strach? Z výšok. Keď som aj počas tímovej aktivity v príprave na MS dvadsiatok vyliezol do výšky desať metrov na lezeckej stene, pozrel som sa pod seba a bolo zle. Hore už ani meter! 


Bez čoho/koho si neviem predstaviť všedný deň? Bez blízkych, najmä bez rodičov. 


O čom sa mi najčastejšie sníva/o čom najčastejšie snívam? O kariére v NHL. Nedávam si horizont, kedy by sa to mohlo podariť. Verím, že všetko je tak, ako má byť.