BRATISLAVA(SZĽH) - V slovenskej extralige strávil 11 rokov a získal 4 tituly. Stihol toho ale oveľa viac. Zahral si v Taliansku, Británii, Nemecku a na jeden zápas naskočil aj v NHL. Čím sa dnes živí 41-ročný Stanislav Gron?
Len ťažko možno zabudnúť na robustného útočníka, ktorý patril dlhé roky k najvýraznejším postavám slovenskej hokejovej extraligy. Možno aj preto, že sa v 19 rokoch odišiel hokejovo zdokonaľovať do zámoria. V Amerike a Kanade strávil päť sezón, počas ktorých odohral 334 zápasov s bilanciou 90 gólov a 99 asistencií. „Rozhodoval som sa, či to skúsim v zámorí, alebo budem bojovať o miesto v A-tíme Slovana Bratislava. Napokon som odišiel za oceán a myslím, že som urobil dobre. Teraz by som sa rozhodol rovnako. Aj keď musím povedať, že začiatky v zahraničí neboli jednoduché, obdobie strávené v Amerike a Kanade mi dalo veľa zo všetkých stránok,“ zaspomínal si Gron na svoje začiatky so seniorským hokejom.
Šikovné ruky a solídna produktivita mu navyše zabezpečili miesto na vstupnom drafte NHL. Neostalo pritom len pri očakávaniach, po slovenskom útočníkovi napokon siahli v 2. kole z 38. miesta diabli z New Jersey. Písal sa rok 1997. „Na tento moment si pamätám veľmi dobre. Bol totiž jeden z najkrajších v mojej hokejovej kariére. Nečakal som, že budem draftovaný tak vysoko, možno aj o to bola moja radosť väčšia,“ hovorí Bratislavčan, ktorého s odstupom času mrzí, že v NHL zasiahol len do jediného zápasu. Udialo sa tak v sezóne 2000/2001, keď si po Jiřím Bicekovi obliekol dres New Jersey ako druhý Slovák v histórii. V zápase si pripísal jeden plusový bod a dva strelecké pokusy.
„Doteraz ma mrzí, že sa mi v NHL nepodarilo presadiť vo väčšej miere. Ale asi to tak malo byť, všetci máme svoje limity. Aj preto som vďačný aspoň za jeden zápas a za možnosť zažiť tú atmosféru. Ďakujem všetkým, ktorí mi dopomohli, hlavne mojim rodičom. Vždy ma podporovali a bez nich by som nemal šancu niekam sa dostať. Rovnako ale aj všetkým trénerom, ktorí ma dovtedy pripravovali — od detí až po mužov.“
Po návrate z Ameriky si to Gron namieril do českých Vítkovíc a pražskej Sparty, aby následne zažiaril v drese Žiliny. Fanúšikovia slovenského hokeja si ho však najviac spájajú s pôsobením u košických „oceliarov“, kde strávil ako rodený Bratislavčan šesť sezón. „Košice boli klubom na veľmi vysokej úrovni s výbornými podmienkami na prácu. Hokej bol v meste šport číslo jeden. Nikdy nezabudnem na atmosféru vypredanej Steel Arény v zápasoch proti Slovanu, ale nielen proti nemu. Každý rok sme tam vytvorili výbornú partiu, rád spomínam na všetkých spoluhráčov aj trénerov. Bolo to výborných šesť sezón,“ hovorí útočník, ktorý patril na východe republiky k najproduktívnejším hráčom. Spoluhráčov do útoku si však nevyberal.
„Počas tých šiestich sezón som mal možnosť zahrať si skutočne s množstvom hráčov. V Košiciach som mal lepšie aj horšie obdobia, ale najproduktívnejšiu sezónu som zažil v útoku s Rudolfom Hunom. Vtedy sme si hokej naozaj užívali a tešili sme sa na každý zápas. Sezónu sme zakončili prvým titulom Košíc po 10 rokoch, takže to bola naozaj veľmi vydarená sezóna.“
Okrem spomínaného titulu zo sezóny 2008/2009 získal Gron s Košicami hneď ďalšie dva, čím zavŕšil zlatý hetrik „oceliarov“. Nadviazal navyše na zisk majstrovskej trofeje so Žilinou zo sezóny 2005/2006. „Všetky tituly pre mňa znamenajú veľa, hoci každý bol iný. Za všetkými ale stálo veľa práce a ľudí pracujúcich na tomto cieli. Ale predsa len, prvý so Žilinou a prvý s Košicami mali niečo navyše. So Žilinou to bolo nečakané, radosť bola o to väčšia. Prvý titul s Košicami bol zasa veľmi vytúžený,“ zaspomínal si štvornásobný slovenský majster.
Po úspechoch na Slovensku pokúšal Gron šťastie aj v dvoch netradičných hokejových destináciách — Taliansku a Anglicku. „V Taliansku som zažil tri úžasné sezóny. V lige bolo povolených až deväť cudzincov, navyše niektorí Kanaďania mali talianske pasy, takže tímy boli poskladané z veľkej časti práve z Kanaďanov. Tvrdo sa trénovalo, z hokejovej stránky to bolo v Taliansku na vysokej úrovni,“ hovorí hokejista, ktorý si užil pobyt pod vrcholom talianskych Álp. „Malo to aj iné benefity. V Cortine bolo krásne prostredie, ktoré sa pre mňa a moju rodinu stalo na istý čas domovom. Syn tam chodil tri roky do školy a popritom hrával hokej. V Taliansku som spoznal skvelých ľudí a s niektorými spoluhráčmi som v kontakte aj dnes. Hoci som mal možnosť v tom čase ostať v slovenskej extralige, svoje rozhodnutie odísť do Talianska neľutujem a ani dnes by som na ňom nič nemenil.“
O poznanie horšie to už bolo v Anglicku. V drese Manchestru Phoenix síce Gron odohral 42 zápasov so ziskom 63 bodov, s odstupom času však sám priznáva, že rozhodnutie kývnuť na túto ponuku bola chyba: „Áno, v Anglicku to už bolo horšie. Trénovalo sa len dvakrát do týždňa a celkovo to tam bolo na amatérskej úrovni. Ani Manchester mi k srdcu veľmi neprirástol, hoci je to rodné mesto nášho mladšieho syna. Navyše, celá sezóna bola poznačená mojimi zraneniami. Zlomená sánka. Zlomená noha. Na toto obdobie naozaj nespomínam v najlepšom, toto rozhodnutie mi príliš nevyšlo.“
Po sezónnom pôsobení vo večne upršanej krajine sa hokejista so 476 štartmi v našej najvyššej súťaži vrátil na Slovensko, aby prikývol na ponuku z rodnej Bratislavy. Ako však hovorí, vopred to tak premyslené nemal. „Vôbec som to takto neplánoval. Už som bol zamestnaný ako tréner, keď ma oslovil tréner druholigového HC Bratislava, pán Antal, či by som to ešte neskúsil. A ja som šiel. Bavilo ma to. O sezónu neskôr sme dokonca hrali prvú ligu. Tešil som sa z toho, ale zranenia sa na mňa začali lepiť jedno za druhým, tak som to radšej ukončil.“
Po aktívnej kariére odišiel Gron odovzdávať skúsenosti mladšej generácii. „Momentálne trénujem deti v HO Hamikovo. V klube som si prešiel viacerými kategóriami, teraz mám na starosti piatakov a šiestakov. U nás majú deti vytvorené výborné podmienky pre ich rozvoj,“ ozrejmuje niekdajšia extraligová hviezda. Dodáva, že s koncom jeho kariéry to nie je vôbec také isté ani po 40-tke. „Som aj hrajúcim trénerom nášho mužského druholigového tímu. Ak sa nič neudeje, pravdepodobne ešte oprášim korčule a opäť si zahrám.“
Z dlhodobého hľadiska však Gron uprednostňuje kariéru trénera. Netají sa ani tým, že ak by taká možnosť prišla, rád by opäť nazrel aj do extraligových vôd. „Určite áno. Keď som ako tréner začínal pred piatimi rokmi, takéto ambície som nemal. Postupom času ma to ale začalo lákať a rád by som sa posunul vyššie. Aj preto som si zobral na starosť náš druholigový seniorský tím, v ktorom by som chcel ako tréner pomaly začať zbierať skúsenosti so seniorským hokejom.“
Stanislava Grona, ktorý nazbieral v elitnej slovenskej hokejovej súťaži 357 bodov, sme sa opýtali aj na jeho favorita v novej sezóne Tipos extraligy. „Priznám sa, že nemám veľký prehľad o momentálnom zložení kádrov. Ale taký vnútorný pocit mi hovorí, že o trofej by sa mohli pobiť Michalovce so Slovanom.“
KTO JE STANISLAV GRON
Narodený: 28. októbra 1978
Kariéra: HC Slovan Bratislava, MšHK Žilina, HC Košice (extraliga), ŠHK Danubia 96 Bratislava, HC 46 Bardejov, HC Bratislava (2. liga), Seattle Thunderbirds, Kootenay Ice (WHL/USA, Kanada), Utah Grizzlies (IHL/USA), Albany River Rats (AHL/USA), New Jersey Devils (NHL/USA), HC Vítkovice, HC Slavia Praha (ČR), Füchse Duisburg (Nemecko), Cortina (Taliansko), Manchester Phoenix (Anglicko)
Najväčšie úspechy: 4-násobný víťaz slovenskej extraligy, 1 odohraný zápas v NHL
Počet zápasov v extralige: 476
Produktivita: 357 bodov (147+210)
