Šoféruje domiešavač aj vysokozdvižný vozík, tréneri ho prerábajú na obrancu

TRENČÍN (SZĽH) - V Tipos extralige sa objavil prvý raz až po tridsiatke. Okrem Česka pôsobil Branislav Rehuš v Dánsku, Rakúsku i Francúzsku, kde získal majstrovský titul. Pred Silvestrom zažil veľkú zmenu. Tréneri Dukly ho vzhľadom na veľkú maródku „prerobili“ na obrancu.

S hokejom začínal v rodnej Senici. Neskôr sa presunul do juniorskej ligy v Česku, kde hájil farby Vítkovíc. V roku 2005 reprezentoval Slovensko na svetovom šampionáte do 18 rokov. V piatich stretnutiach si síce nepripísal na svoje konto ani bod, ale od jesene bol súčasťou Peterborough Petes. Tímu z OHL, ktorý v predchádzajúcej sezóne vyhral Memorial Cup.

„Prvý ročník sme mali troška slabší tím. Nezískali sme dostatok bodov. Nasledujúcu sme sa už dostali do vyraďovacích bojov. Šlo o veľmi dobrú súťaž, ktorá má vo svete silné meno. Okúsil som mládežnícky hokej na najvyššej úrovni,“ zaspomínal si na obdobie spred štrnástich rokov Branislav Rehuš.

184 centimetrov vysoký útočník sa však na drafte NHL nepresadil. Nesiahol po ňom žiadny z tímov najprestížnejšej súťaže na svete, hoci sa v niektorých preddraftových rebríčkoch ukázal. „Asi som dostatočne nepresvedčil. Samozrejme, NHL bola mojou prioritou, ale svet sa mi určite nezrútil. Vrátil som sa späť do Česka a snažil sa preraziť v extraligových Vítkoviciach,“ pokračoval.

V sliezskej metropole však ustlané na ružiach nemal. Podpísal síce kontrakt, ale do prvého v prvom tíme sa nepresadil, a tak jeho kroky smerovali do druholigovej Poruby.

„Hral som málo, tréneri mi dávali slabý čas na ľade. Premýšľal som, čo urobiť ďalej. Bolo to náročné obdobie na psychiku. Vrátil som sa domov do Senice. Dokonca som uvažoval, že by som hokejovú kariéru ukončil. Vtedy mi pomohla rodina. Otec sa mi snažil prízvukovať, aby som ešte pokračoval.“

Po sezóne v drese prvoligovej Dukly Senica ho kamaráti zlákali do neďalekého Hodonína, ktorý hral iba tretiu najvyššiu českú súťaž. „Mal som to možno dvadsaťpäť kilometrov. Darilo sa mi, dostával som dostatok príležitostí na ľade a hokej mi znova začal chutiť. Možno by ste boli prekvapení, ale klub ponúkal veľmi slušné podmienky. Nič mi nechýbalo,“ doplnil Rehuš.

Zápas v Nových Zámkoch a Rehuš premiérovo na pozícii obrancu. Zdroj: Facebook/HK Dukla Trenčín/Vladimír Koláček

V roku 2012 mu kamarát Róbert Döme vybavil skúšku v dánskom Herningu. A on zaujal. V drese „modrých líšok“ absolvoval dve sezóny. Majstrovský titul síce nezískal, no zažil víťazstvo v národnom pohári. Nasledujúce dva súťažné ročníky pôsobil v Znojme, ktoré hralo rakúsku nadnárodnú EBEL ligu. Na pár stretnutí sa ešte na začiatku sezóny 2016/2017 vrátil do Herningu, aby následne podpísal kontrakt vo francúzskom Gape, s ktorým získal majstrovský titul.

„Mesto žilo hokejom. Oslavy boli na francúzske pomery veľkolepé. Samozrejme, taký ošiaľ ako v Trenčíne čakať nemôžete,“ zasmial sa Rehuš.

Krajina galského kohúta mu zachutila rovnako ako miestna špecialita - slimáky. Po pôsobení v Mulhouse mal pokračovať v Lyone. Už mal podpísaný kontrakt, keď klub dostal vysokú pokutu za nesplnenie podmienok a spoločne s ďalšími troma hráčmi ho musel opustiť. Jeho kroky smerovali do Česka. Po jednej sezóne strávenej v Havířove prestúpil do Vsetína. V ňom začal aj aktuálny ročník, ale po vzájomnej dohode rozviazal kontrakt s českým šesťnásobným majstrom kontrakt.

„Hneď mi volal Branko Radivojevič aj s trénerom Pardavým, že by o mňa mali záujem. Dohodli sme sa veľmi rýchlo. Tesne pred tridsiatymi druhými narodeninami som prvý raz okúsil najvyššiu ligu na Slovensku ,“ poznamenal Rehuš.

V drese Dukly Trenčín zatiaľ odohral 17 stretnutí, v ktorých si na svoje konto pripísal sedem kanadských bodov. Od konca decembra sa z pozície útočníka presunul do zadných radov.

„Na Slovane sa zranil Zeleňák a trénerom chýbal jeden obranca. Prišli za mnou, či by som to vyskúšal. Súhlasil som a asi som sa im tak zapáčil, pretože vzadu hrám doteraz,“ vysvetľoval dôvody zmeny.

Hneď v prvom stretnutí po výraznej zmene sa gólovo presadil, keď pečatil víťazstvo Dukly na ľade Nových Zámkov na 3:0 strelou do prázdnej bránky. Rozdiely v hre cíti a snaží sa čo najviac stotožniť s novými úlohami. „V hlave mám stále zmýšľanie útočníka. Veľakrát sa aj utrhnem smerom do ofenzívy. Dnes je však už normálne, ak obranca podporuje útok a forvardi ho zaskočia vzadu. Potrebujem sa ešte podučiť veľa vecí. Po tréningu ostávam na ľade a venuje sa mi tréner Peťo Frühauf.“

Nad tým, či sa dlhodobo preorientuje na obrancu momentálne nerozmýšľa. „Máme veľkú maródku. Nepadla reč o tom, že by som mal hrať ako obranca dlhodobo. Teší ma, že som pre tím potrebný a mám dokonca vyšší ice-time ako predtým,“ nechal sa počuť.

Počas sezóny na ľade, cez leto v rodinnej firme. Nie je nič nezvyčajné, ak uvidíte Branislava Rehuša za volantom domiešavača alebo v sídle firmy ako vodiča vysokozdvižného vozíka.

„Zaoberáme sa stavebnou činnosťou. Od devätnástich rokoch pracujem, pokiaľ mi to hokejové povinnosti dovolia. Preto cez leto chodím vypomáhať. Robím prakticky všetko, čo treba. Prešiel som si už viacerými pozíciami. Je to skvelá možnosť ako prepnúť od hokeja a stráviť čas s rodinou,“ uzavrel rozhovor.