Humenskí hokejisti pricestovali po domácej prehre s Košicami na odvetu do Steel arény a keď prehrávali po prvej tretine 0:2, nevsadil by si na ich víťazstvo ani ten najväčší optimista. Nováčik súťaže však potom predviedol nevídanú štvorgólovú päťminútovku a hoci dokázal majster ešte v druhej časti vyrovnať, tretia tretina patrila opäť „levom“. V 49. minúte strelil svoj prvý gól kariéry Lukáš Lačný a ako sa neskôr ukázalo, išlo zároveň o víťazný moment stretnutia.
„Konečne. Už sa aj patrilo, pretože som asi atakoval extraligový rekord v dĺžke čakania na prvý gól,“ pousmial sa 23-ročný útočník, ktorý brázdi extraligové ľady už štvrtú sezónu. „Našťastie som tam správne dosledoval puk a teším sa. Bohužiaľ nemám odložený pamätný puk, ale hlavné je, že sme vyhrali. Je to totiž veľmi cenné víťazstvo.“
Paradoxom je, že Lačný plánoval stráviť silvestrovské oslavy práve v metropole východu. „Teraz však neviem, či mám prísť provokovať po tomto víťazstve,“ pokračoval dobre naladený útočník. „Potvrdili sme, že vyhrať sa dá s každým. Porazili sme Spišskú i Košice a vieme veľmi dobre, že ak zo seba vydáme maximum, tak môžeme bodovať častejšie. Verím preto, že táto sezóna bude mať napokon šťastný koniec.“
Humenčania sa v predošlých zápasoch sťažovali na absenciu šťastie. To tentoraz mali a hneď dva góly strelili aj s prispením pani Šťasteny. Titul nositeľa šťastia si ochotne prisvojil obranca Ján Ťavoda.
„Asi platí, že keď mám na sebe humenský dres ja, tak Humenné vyhráva. Kiežby to platilo i naďalej. Je možné, že ak by som tu bol od úvodu sezóny, tak sme teraz tretí, alebo štvrtí,“ vyslovil sa so širokým úsmevom a dávkou nadsázky obranca, ktorý bol súťažou majstrovského prvoligového tímu. Levy ho tentoraz nečakane povolali spoločne s útočníkom Samuelom Chalupom z prvoligového Prešova. „Teraz je samozrejme najdôležitejšie zachrániť pre tento klub extraligu a ak k tomu budem môcť pomôcť, tak budem iba rád. Z dôležitého víťazstvá mám každopádne obrovskú radosť, pretože som presvedčený o tom, že naši tabuľkoví konkurenti tu body zbierať nebudú.“
Prekvapivé povolanie od Laborca vníma 33-ročný zadák ako dodatočný vianočný darček. „Potešilo ma to a snažil som sa ukázať, že mám stále aj na extraligu. Ideálne by bolo postúpiť s Prešovom do extraligy a pomôcť Humennému k záchrane. Uvidíme, ako to bude ďalej. Nateraz to beriem ako zadosťučinenie za to, že som bol súčasťou tímu, ktorý vybojoval najvyššiu súťaž pre Humenné.“
Z pohľadu samotného zápasu v Steel aréne označil za kľúčový trénerský príhovor po prvej tretine. „Tréner Štrba je dosť ostrý a v šatni zvýšil hlas. Ja som však za takéto veci a ak to mužstvo preberie, tak je to super. Strelili sme štyri góly za pár minút a niečo také sa v Košiciach často nestáva. Klobúk dole pred celým tímom,“ vyslovil sa J. Ťavoda. Na odchádzajúci rok bude spomínať iba v dobrom. „Bol to dobrý rok. Postúpili sme s Humenným, s Prešovom končíme na druhom mieste a radosť bola aj v rodine. Až na pár drobností nemám roku 2023 čo vyčítať a kiež by bol takýto aj ten nasledujúci. Všetkým ľuďom prajem zdravíčko, šťastíčko a všetko dobré.“
Spomínaný tréner Martin Štrba ocenil prínos prešovských posíl. „Obaja odohrali skvelý zápas a dúfame, že tú spoluprácu natiahneme ďalej. Celkovo to bol vynikajúci zápas s množstvom výsledkových zvratov. Po prvej tretine som zvýšil hlas, pretože sme nehrali podľa mojich predstáv. V takýchto zápasoch nemáme čo stratiť a som veľmi rád, že potom to chlapci odpracovali. Konečne sme mali aj kúsok šťastia, pretože dva góly boli naozaj šťastné. Išli sme však tomu oproti.“
.jpg)
Na košickej strane naopak zavládlo sklamanie. Tréner a ani hráči sa však tentoraz nevyhovárali na absenciu šťastia či iné okolnosti.
„Som sklamaný z výsledku, ale aj z výkonu. Hrali sme ako na húsenkovej dráhe. Po získaní vedenia sme si mysleli, že to bude ľahké a prestali sme hrať. Ak však nehráte celých 60 minút proti hociktorému tímu v tejto lige, tak na to doplatíte,“ zdôraznil kanadský kormidelník, ktorému sa nepáčila absencia bojovnosti tímu. „Od druhej tretiny nám chýbal inštinkt zabijaka a tentoraz sme jednoducho neukázali potrebný zápal. Prehry s Michalovcami a Spišskou som akceptoval, pretože sme bojovali. Tentoraz však takýto prístup nebol a som preto extrémne sklamaný. Musíme sa pozrieť na to, ako zlepšiť výkony tímu. V tomto klube sa snažíme vytvárať hráčom komfortné podmienky a pristupujeme k nim s rešpektom. Niektorým však po tomto mesiaci asi musíme naznačiť, že takto to nejde.“
Deväť prehier z ostatných desiatich zápasov predstavuje slabú vizitku kvalitatívne silného tímu. Aj samotní hráči si veľmi dobre uvedomujú, že nie je prehra ako prehra. Tá s nováčikom súťaže je akceptovateľná len veľmi ťažko.
„Na začiatku sme dostali vedenie 2-0 ako na zlatom podnose. Asi sme si mysleli, že to pôjde samo a dostali sme štyri góly. Potom sme si opäť mysleli, že to pôjde samo. Dohromady sme hrali osem minút v druhej tretine, šesť v prvej a góly súpera nás potom posadili na zadok. Predošlé prehry boli ospravedlniteľné, ale táto určite nie,“ vyslovil sa veľavravným tónom obranca Jakub Ferenc a výhovorky nehľadal ani útočník Eduard Šimun. „Nadviazal by som na Kuba. S takýmto hokejom sme si nezaslúžili vyhrať. V hlavách sme si asi mysleli, že to pôjde jednoducho. Zrazu bim, jeden, dva, tri štyri. Miestami sme zatlačili, ale nemôžeme mať dobré iba isté fázy zápasu. Nechcem byť teraz veľmi emotívny, pretože by som volil sprosté slová.“
Po sobotňajšom zápase sa z hľadiska ozval i piskot a 29-ročný center nespokojnosť divákov chápe. „Predošlé prehry boli iné. Bol nás plný ľad a bojovali sme jeden za druhého. To tam teraz nebolo a videli sme to všetci. Musíme nabehnúť na správnu vlnu, pretože inak sa asi budú diať veci. Čakajú nás zápasy proti Spišskej Novej Vsi a Michalovciam, ale máme kvalitné mužstvo a so správnym prístupom ich môžeme vyhrať. Ak plníme taktiku trénera, tak jednoducho nemôžeme neustále prehrávať a padať v tabuľke nadol.“
