Pri návrate na miesto zázraku ožili spomienky, podstatné veci má Bowns na maske

Víťazný obrat z 0:3 v priamom súboji o záchranu proti Francúzsku na majstrovstvách sveta v roku 2019 má v histórii britského hokeja špeciálne miesto. Hokejisti z ostrovov sa ním vyhli pádu do B-kategórie a s prispením pandémie koronavírusu sú súčasťou najvyššej úrovne dodnes.

Briti prehrávali v polovici zápasu o tri góly a boli jednou nohou v béčku. Gól Roberta Dowda z 35. minúty ich však naštartoval a zázračný obrat zavŕšil na začiatku tretej minúty predĺženia Ben Davies.

„Bol to highlight mojej kariéry a na ten zápas nikdy nezabudnem “, usmieva sa brankár Ben Bowns, ktorý predviedol v pamätnom dueli 33 úspešných zákrokov. „Prehrávali sme o tri góly, ale my sme si stále verili. Mali sme o deň oddychu navyše a tak sme si išli stále za svojim. Naštartoval nás prvý gól a potom sme už išli krok po kroku za víťazstvom. Bolo to úžasné, nikdy nezabudnem na radosť s našimi fanúšikmi pred štadiónom. Veľkosť toho víťazstva si však uvedomujeme až teraz. Udržalo nás totiž v áčku na ďalšie dve sezóny a verím, že sa na tejto úrovni udržíme aj naďalej .“

Bowns neoživil príjemné spomienky náhodou. Viažu sa totiž ku košickej Steel aréne a práve do nej sa vrátil v rámci stredajšieho súboja Tipos extraligy v drese trenčianskej Dukly.

„Akonáhle sme vystúpili z autobusu, spomenul som si na tie krásne chvíle,“ objaví sa iskra v oku 30-ročného rodáka z Rotherhamu. „Na ten šampionát mám nádherné spomienky. Pamätám si na krásnu atmosféru, keď sme tu nastúpili vo vypredanej hale proti Slovensku. A teraz boli tribúny prázdne a atmosféra komorná. Bol to teda veľký kontrast.“

Pocit veľkého víťazstva pred vyše sedemtisícovou kulisou z 20. mája 2019 tentoraz vystriedal smútok z prehry 1:4 pred prázdnym hľadiskom. Bowns si však v hlave pochopiteľne uchová radšej spomienky spred dvoch rokov a práve atmosféra vytváraná slovenskými fanúšikmi bola jedným z dôvodov, pre ktoré sa rozhodol akceptovať trenčiansku ponuku.

„O slovenskej extralige som o tom veľa nevedel, ale vždy patrila medzi súťaže, ktoré som na diaľku sledoval a vnímal ako jeden zo svojich potencionálnych cieľov. Tie majstrovstvá sveta ma v tom iba utvrdili. Absolútne šialená bola už atmosféra počas prípravného zápasu v Poprade. Vtedy sme všetci pochopili, aký šampionát nás na Slovensku čaká. Ľudia tu hokej milujú a je preto veľmi smutné, že si ho teraz nemôžu užívať na tribúnach,“ konštatuje s povzdychom Ben Bowns.

Spoločne s Michalom Valentom vytvorili pod hradom Matúša Čáka veľmi skúsenú dvojicu, no Dukle sa zatiaľ nedarí podľa predstáv. „Vo viacerých zápasoch sme prehrali veľmi tesne. Vždy to môže byť lepšie a týka sa to nás brankárov i ofenzívy. Mužstvo však pracuje a som presvedčený, že pôjdeme vyššie,“ odmieta porazenecké myšlienky anglický brankár, ktorý vníma Tipos extraligu ako veľmi rýchlu, technickú a ofenzívne ladenú. „Pre brankárov je to veľká výzva a snažím sa preto zlepšovať každým dňom.“

Možnosť pôsobiť v klube, ktorý vychoval množstvo hviezd NHL a dokonca i víťazov Stanleyho pohára, vníma ako poctu.

„Tú históriu je v Dukle cítiť. Stačí sa prejsť halou, nazrieť do klubovej Siene slávy. Vyrástli tu fantastickí hráči a som hrdý na to, že teraz som súčasťou tohto klubu,“ podotýka Bowns, ktorý si veľmi rýchlo zamiloval aj samotné mesto na Považí. „Trenčín je veľmi pekné mesto s množstvom príjemných kaviarní. Bohužiaľ je teraz všetko zatvorené. Ak to však bude opäť možné, veľmi rád spoznám bližšie viaceré reštaurácie a teším sa na spoločné večere so spoluhráčmi.“

Ak by mal navariť parťákom z tímu niečo on sám, tak by to boli tradičné anglické špeciality. „Nechal by som si však doviezť naše klobásky a slaninu. Máme ich trošku iné, než sú tu,“ usmieva sa dvojnásobný účastník majstrovstiev sveta.

Svoj vzťah k Dukle prezentuje aj prostredníctvom svojej masky. Jej pravej strane dominuje klubové logo, ľavú čas stráži zúrivý anglický lev. Najosobnejšou je však pre neho zadná strana.

„Mám tam svojho psa, manželku, ale aj kvet kosatca (po anglicky iris), pretože moja babka sa volala Iris a bohužiaľ už nie je medzi nami. Vlani som mal vážne zdravotné problémy a tie dokumentuje odhodená barla. Ak majú brankári zlý deň, tak sa hovorí, že  nechytia ani plážovú loptu. Na maske mám teda aj nafukovaciu loptu. Celkovo tam mám viacero prvkov, ktoré mi pripomínajú domov i životné hodnoty. Ak mi je niekedy ťažšie, alebo o sebe pochybujem, tak sa pozriem na túto kresbu a idem do toho opäť naplno,“ vyznal sa na záver rozhovoru pre hockeyslovakia.sk brankár Ben Bowns.