BRATISLAVA (SZĽH) - Dominik Graňák bol príjemne prekvapený, keď sa dozvedel, že ho vedenie slovenskej reprezentácie dodatočne povolalo do tímu na Kauflad Cup v Poprade za absentujúceho Michala Čajkovského.
Myslel si, že v hierarchii hráčov, ktorých by tréner Craig Ramsay rád videl v akcii na medzinárodnom ľade, bude nižšie. Reprezentačný rekordér, ktorý odohral v národnom tíme 192 zápasov, napokon dostal príležitosť rozšíriť počet štartov za Slovensko a priblížiť sa k jubilejnej dvojstovke.
Dominik Graňák: "Ak by nebolo novinárov, ani by som nevedel, koľko mám štartov. Ak by mi niekto povedal, že ich je 130 alebo 160, uveril by som mu."
Tá však nie je cieľom Dominika Graňáka. "Ak by nebolo novinárov, ani by som nevedel, koľko mám štartov. Ak by mi niekto povedal, že ich je 130 alebo 160, uveril by som mu," vraví v našom podcaste 36-ročný obranca Karlových Varov.
Pozícii reprezentačného rekordéra veľkú váhu neprikladá: "Je to tak, či mi niekto verí alebo nie. Oveľa cennejšie sú pre mňa výsledky a najmä medaila z majstrovstiev sveta 2012."
Pamätá si Dominik Graňák na svoj prvý reprezentačný štart? Prečo považuje MS v roku 2004 za najlepšie zo všetkých dvanástich, na ktorých hral? Túži po trinástej účasti? Má preňho strieborná medaila väčšiu váhu ako dva triumfy v boji o Gagarinov pohár? Čo ho priviedlo na Aljašku a do Grónska? Prečo na najväčšom ostrove na svete dovolenkoval sám? Akú ďalšiu destináciu si vyhliadol? Bude voliť v blížiacich sa parlamentných voľbách?
