Nestáva sa často, aby bolo v šatni zdolaného tímu veselo. Liptáci po prehre v Michalovciach tancovali, spievali a vôbec nepripomínali tím, ktorí práve podľahol vysokým skóre 1:6. Dôvod čudesného správania bol jednoduchý – správa o prehre Nových Zámkov so Slovanom znamenala spečatenie návratu tímu spod Nízkych Tatier do vyraďovacej časti po dlhých pätnástich rokoch.
„Veru, ešte sa mi snáď nestalo, že by sa mužstvo tešilo po prehratom zápase,“ pousmial sa kormidelník Liptákov Juraj Faith. „Ako tréner som veľmi rád, že som súčasťou návratu klubu po pätnástich rokoch do vyraďovacej časti. Ako totiž hovorí môj otec – keď sa mužstvu darí, tak je tréner nespomenutý. Keď sa nedarí, je prvý na vyhodenie. Veľká vďaka však patrí aj pánovi majiteľovi Ľuptákovi, celému realizačnému tímu, sponzorom a hlavne chlapcom. Oni si to oddreli na ľade a je to hlavne ich úspech.“
Atmosféru play-off bojov okúsili hráči MHK 32 naposledy v roku 2009. O rok neskôr vypadli a od svojho návratu do extraligy v roku 2016 zvádzali zakaždým boje o záchranu. Väčšinu z týchto peripetií zažil na vlastnej koži 39-ročný útočník Martin Kriška.
„Som dokonca asi jediný pamätník posledného play-off Mikuláša a niektorí z týchto chlapcov vtedy iba prichádzali na svet,“ podotkol so širokým úsmevom odchovanec klubu z Liptova. „Bolo to veru veľmi dlhé čakanie a verím preto, že keď sme sa už do play-off dostali, tak tam chvíľu pobudneme. Všetci si to totiž ceníme. Chalani, ktorí prišli z Prešova i domáci Liptáci niečo také nezažili dlho a musíme si to teda užiť.“
Paradoxom je, že Kriška bol pred štartom sezóny veľkým odporcom príchodu majiteľa Róberta Ľuptáka a hoci plánoval dohrať kariéru v materskom klube, pod vplyvom okolností odišiel do Humenného. Počas sezóny sa však predsa len rozhodol, že to skúsi doma ešte raz.
„Ja som už po odchode z Humenného povedal, že mužstvu už nemám čo odovzdať, ale kariéru nekončím. Málokto vie, s akými bolesťami som tam hrával. Nasledujúci mesiac som si oddýchol, dal som sa dohromady a potom prišiel telefonát s ponukou na návrat. Povedal som si, že to skúsim a snažím sa pomáhať chlapcom. Teší ma, že sme konečne urobili nejaký výsledok a pomohol som aj svojou maličkosťou,“ skonštatoval spokojným tónom Kriška, z ktorého návratu mal radosť aj tréner Faith. Návrat srdciara vnímal aj ako súčasť procesu získavania dôvery zo strany liptovskej hokejovej verejnosti. Tá bola po letných zmenách značne naštrbená.
„To bolo našim cieľom. Dostať sa z nedôvery k dôvere. Som rád, že sa vrátil Kriška, pretože je to domáci srdciar, ktorý vie dať dohromady kabínu. Aj jeho návrat potvrdil postupný obrat a dovolím si povedať, že títo chlapci by si ešte stále zaslúžili väčšiu dôveru zo strany okolia. My sme však taký národ. Máme tu päť miliónov trénerov a všetci by to chceli riadiť. Môžem však zodpovedne povedať, že títo hráči išli nad svoje limity od prvého augustového tréningu a dávali do toho zakaždým všetko,“ zdôraznil 47-ročný kormidelník.
Pozoruhodný je aj fakt, že práve v tíme zo spodných priečok tabuľky zachovali chladné hlavy a na rozdiel od väčšiny klubov nepristúpili k trénerskej výmene ani v obdobiach, ktoré neboli práve vydarené.
„Pomohol mi dobrý štart, ale potom prišlo aj horšie obdobie. Teraz už môžem priznať, že po prehrách s Humenným a Michalovcami som ponúkol svoju abdikáciu. Ak by to malo pomôcť tímu, tak by som to urobil. Vtedy ma však podržal pán Ľupták a rovnako tak hráči. Boli proti a to som si nesmierne vážil. Stáli za mnou a ja som za nimi stál počas celej sezóny. Tento úspech je teda dielom vzájomnej dôvery,“ vyznal sa Faith.
.jpg)
Spomínaný dobrý vstup do sezóny pripísal na konto výnimočného obrancu Mitchella Millera, ktorého výkony v Tipos extralige vystrelili až do ruskej Kazane.
„Miller bol ozajstným rozdielovým hráčom. Dovolím si povedať, že ak by ostal, tak by sme mali istotu postupu už dávnejšie. Mikuláš je však klub, v ktorom otáčame každé euro a prišla ponuka, ktorú sme museli akceptovať. Teší ma, že sa toho chlapci zhostili dobre a hoci sme mali aj horšie chvíľky, ubojovali sme to až do konca,“ pokračuje kormidelník Liptákov, podľa ktorého mali v klube šťastnú ruku aj na ostatných hráčov zo zahraničia. „Odchodom Millera sme stratili časť kreativity v obrane, ale potrebnú kvalitu mali našťastie aj útočníci. Zabrali však aj slovenskí hráči a tí robia skutočný rozdiel. Legionárov majú totiž všetci a potom je to o tom, kto si dovolí zaplatiť tých lepších Slovákov. Tie tímy potom hrajú v lige prím.“
Faktom je, že z pohľadu kanadských bodov hrajú vo väčšine extraligových tímov prím legionári. V elitnej dvadsiatke kanadského bodovania nájdeme z našincov iba Samuela Bučeka z Nitry a Petra Zuzina zo Zvolena.
„Zamýšľali sme sa nad tým aj v našej trénerskej kabíne. Pamätám si na rok 2009, keď sme s Košicami získali titulu so slovenskými hráčmi a mali sme len pár Čechov. Slováci vtedy ostávali v lige, teraz ich tu nevieme udržať. Už len naši susedia z Česka ich totiž vedia zaplatiť oveľa lepšie. Nie je to najlepšia správa pre extraligu, ale svet financií je jednoducho taký. Cudzinci, ktorí sem prichádzajú z ECHL, alebo nižších európskych líg, sú jednoducho lacnejší ako kvalitný slovenský hráč,“ povzdychol si kapitán majstrovského tímu HC Košice z roku 2009.
Vráťme sa však k úspešnej sezóne Liptovského Mikuláša. Postup do predkola v tíme MHK 32 oslávili, no tu sa ešte cesta nekončí. Tá pravá zábava by mala prísť ešte len teraz.
„Veľmi sa na to tešíme. Pred nami je ešte jeden zápas základnej časti, ale už sa začíname pripravovať na to predkolo. Nebudeme favoritom, ale nejdeme sa len zúčastniť. Radi by sme postúpili a to je predsa cieľ každého účastníka play-off,“ uzavrel s optimizmom v hlase tréner Liptákov Juraj Faith.
