TRNAVA (SZĽH) – Prešlo päť rokov, kým si znovu obliekol dres Slovana Bratislava. Hokejový veterán Roman Kukumberg tak naposledy učinil v roku 2014. Medzitým sa jeho čas v Hradci Králové naplnil a znovu túžil nosiť na hrudi orla v domácej extralige. Podľa vlastných slov plánoval zavesiť výstroj na klinec v domácom prostredí.
Súčasná doba ukázala, že to nebude možné. „Belasí“ si poskladali takmer nový tím s pokračujúcim trénerom Romanom Stantienom, no bez centra, ktorý má na svojom konte štyri majstrovstvá sveta. „Nezáujem o mňa aj mrzí aj nie. Avšak skončiť s hokejom by bolo najkrajšie doma. Čo už,“ povzdychol si Kukumberg a hneď k tomu pripojil dôvod, prečo odišiel. „Výmena majiteľov klubu vôbec nesúvisí s tým, že nepokračujem v Slovane. Sezóna sa rýchlo skončila v marci a od tej doby som s nikým neprehovoril. Kontakt neprichádzal ani od funkcionárov, takže všetko je vysvetlené,“ prezradil.
Verejnosť ostala zaskočená, keď sa dozvedela, že sa pripravuje s prvoligovým kádrom Trnavy. Najprv to vyzeralo na pár tréningov, čo potvrdil v jednom z rozhovorov pre iné médium, no svetlo sveta predsa len uzrela jednoročná zmluva. „Nič som si nehľadal a ani som neprejavil snahu s niekým komunikovať. Náhoda ma dostala do prvoligového klubu,“ vysvetľuje Kukumberg zátišie realizovania pri „gladiátoroch“. Následne bol už o niečo konkrétnejší. „Jeden kamarát sa ma opýtal, či by som to neskúsil. Viedli sme debaty a definitívne sa to uzavrelo. Určitú rolu zohral aj Roman Čechmánek. Po diskusii s ním som sa prišiel ukázať a som tu,“ približuje cestu do slovenského Ríma. Kukumberg v apríli tohto roku oslávil okrúhle 40. narodeniny. Druhú najvyššiu súťaž okúsil ako mladé ucho a s povestným košíkom na tvári v Danubii Bratislava v rokoch 1997 až 1999. Tentoraz sa to uskutoční v obrátenom garde. Niektorým spoluhráčom by mohol byť otcom. „Som jednoznačne najstarší. Je medzi nami jeden 19-ročný chalan. Keď si pomyslím, že som v tomto veku hral o najvyššie miesta v extralige, je to zvláštne.“
Pripúšťam možnosť, že to v Trnave uzavriem. Dal som si za cieľ, že to budem ťahať dvadsať sezón. Tá jubilejná sa práve začína.
Bratislavský srdciar v úvode informoval, že mal celkom iné plány a predstavy o tom, na ktorom mieste sa rozlúči s činnosťou hokejistu. Hoci sa od domu nenachádza príliš ďaleko, blíži sa k cieľu, ktorý si vymedzil. „Pripúšťam možnosť, že to v Trnave uzavriem. Dal som si za cieľ, že to budem ťahať dvadsať sezón. Tá jubilejná sa práve začína. O rok už asi nastane koniec,“ v predstihu vyslovil myšlienku skončenia.
Za mnohé roky na ľade a v rôznych tímoch sa absolútne nemusí hanbiť. Do NHL to nedotiahol, ale mal šancu pocítiť na vlastnej koži kvality iných hokejových líg. Krásna spomienka mu ostala na apríl 2010, keď sa z Togliatti presúval do Kazane, kde si v záverečnom účtovaní na neho počkal prestížny Gagarinov pohár, ku ktorému prispel v play-off piatimi gólmi a jednou asistenciou. Na zahodenie nie je ani domáca pôda a trio majstrovských trofejí s Duklou Trenčín, respektíve bratislavským Slovanom. Maximálna spokojnosť aj tak neprevládala. „Keby som to išiel sumarizovať, naozaj to vyzerá pekne. Nemôžem však byť úplne spokojný. Áno, medaily a tituly sú jedna vec. Niekto druhý by si povedal, veď ten človek by sa nemal sťažovať. Ja som bol málokedy uspokojený (úsmev). Mal som veľa šťastných, ale aj smolných okamihov. Napríklad sa to týkalo zranení, ktoré ma strašili. Počkali si na mňa v Kanade, a potom aj Nižnekamsku. Tam to bolo horšie, pretože som podstúpil štyri operácie. Ako sa však hovorí, každý má svoj údel. Mňa to zastihlo v takejto podobe,“ dodal Roman Kukumberg.
