TRENČÍN (SZĽH) – Kým boje o Stanleyho pohár v zámorskej NHL v sezóne 2018/2019 ešte stále pokračujú, na starom kontinente sú hokejové kluby momentálne už v plnej príprave na nadchádzajúci súťažný ročník. To sa týka aj reprezentačných družstiev, ktoré od konca mája začínajú sériu niekoľkých letných sústredení. Ako prvá sa zišla reprezentácia do osemnásť rokov, ktorá 30. a 31. mája absolvovala krátke dvojdňové sústredenie v Trenčíne.
Realizačný tím na čele s novým hlavným trénerom Ivanom Fenešom počas necelých tridsiatich hodín sústredenia vyskúšal dohromady tridsať hráčov do poľa a štyroch brankárov. So sústredeniami však „osemnástka“ nekončí, ďalšie ju čaká už tento týždeň, čo potvrdil v rozsiahlom rozhovore aj samotný 41-ročný tréner, ktorý má s reprezentáciou už bohaté skúsenosti.
V roli asistenta absolvoval tri svetové šampionáty do 18 rokov a dva juniorské šampionáty hráčov do dvadsať rokov. K nim navyše pridal aj skúsenosť s univerziádnym družstvom, ktoré z pozície hlavného trénera priviedol na začiatku tohto kalendárneho roka k strieborným medailám.
Ak nerátame skúsenosť z univerziády, tak pôsobenie pri „osemnástke“ bude vaším prvým v pozícii hlavného trénera reprezentácie. Je to pre vás väčší záväzok?
Je to pre mňa nová úloha, to je pravda. Oproti asistentovi je to predsa len niečo iné, predovšetkým čo sa týka zodpovednosti.
Ako pomohla práve tá jednorazová skúsenosť s pozíciou hlavného trénera z tohtoročnej univerziády?
V prvom rade si dovolím povedať, že mi najviac pomohli sezóny, ktoré som strávil pri reprezentáciách v roli asistenta, či už Antona Bartánusa alebo Ernesta Bokroša. Nielen oni, ale aj ďalší členovia realizačného tímu mi veľmi pomohli a súčasne som mal tiež možnosť vidieť, aké trendy sa udávajú v svetovom hokeji. Niektoré z týchto poznatkov som aplikoval už aj na univerziáde, no predsa len to bol len jeden krátkodobý turnaj, preto sa to nedá príliš porovnať s touto skúsenosťou, ktorá ma čaká. Musím však povedať, že sa na ňu nesmierne teším.
Ivan Feneš (foto ag/SZĽH)Čaká vás nevďačná úloha, ktorá na prvý pohľad nevyzerá zložito, no je mimoriadne náročná. A to postúpiť späť do top divízie majstrovstiev sveta hráčov do osemnásť rokov. Oslovila vás pri zvažovaní ponuky aj táto vízia pomôcť k návratu späť medzi elitu?
Oslovila ma už samotná myšlienka pracovať pre reprezentáciu a pracovať s týmito ľuďmi z realizačného tímu, ktorí sú v „osemnástke“ úplne noví. Rovnako ma lákala trénerská práca s mladými hráčmi, ktorým chcem svojimi myšlienkami pomôcť. Viem však, že nás čaká mimoriadne náročná sezóna. Už len z toho dôvodu, že v apríli budeme na majstrovstvách sveta v pozícii favorita, kým v najvyššej divízii v takejto pozícii do majstrovstiev rozhodne nevstupujeme. Bude teda treba k príprave pristúpiť trochu inak, a to najmä z hľadiska mentálneho nastavenia hráčov, aby sme na šampionát vybrali správne víťazné typy.
Aj keď ohľadom šampionátu ešte trochu predbiehame, no predsa len – ako hlavný tréner pristupuje k skutočnosti, že šampionát hostia Piešťany? Môžeme hovoriť o výhode domáceho prostredia?
Bude to náročné pre nás trénerov, realizačný tím a v neposlednom rade hlavne na samotných hráčov. Tlak domáceho prostredia na takomto turnaji zrejme doteraz nezažili. Budú mať na tribúnach známych, priateľov, svoje rodiny... Nebude to teda jednoduché a práve aj v tomto spočíva jedna z dôležitých úloh realizačného tímu, aby dokázal hráčov ochrániť pred rušivými elementami, aby sa mohli pokojne sústrediť výhradne na hokej.
Ernest Bokroš v roku 2012 bol ako hlavný tréner pri postupe „osemnástky“ do najvyššej divízie majstrovstiev sveta, navyše sa taktiež vtedy hralo v Piešťanoch. Dva roky ste spolu pôsobili pri „dvadsiatke“. Rozprávali ste sa už spoločne o tejto jeho skúsenosti spred siedmich rokov?
Ešte sme sa o tom osobne nerozprávali, no určite na to bude priestor. Je to tréner so správnymi názormi na hokej a každá jeho rada padne na úrodnú pôdu.
„Osemnástka“ bude mať túto sezónu centralizovanú prípravu. Myslíte si, že aj toto bola jedna z príčin, pre ktoré vás oslovil Slovenský zväz ľadového hokeja, keďže máte aktívnu niekoľkoročnú prax s prípravou reprezentácie v centralizovanej príprave?
Nemôžem hovoriť za iných, ale podľa môjho názoru aj toto zohralo úlohu.
Ivan Feneš (foto ag/SZĽH)Ako podľa vás centralizovanej príprava pomáha reprezentácii? Nakoľko dokáže ona dopomôcť k maximálnemu naplneniu potenciálu reprezentácie?
Centralizovaná príprava je vždy veľká pomoc pre nás, trénerov. Navyše, na rozdiel od „dvadsiatky“, ktorej centralizovaná príprava trvá zhruba štyri mesiace, my budeme mať k dispozícii o zhruba tri mesiace prípravy viac. V prvom rade sa realizačný tím s hráčmi navzájom dôkladne spoznajú. Súčasne môžeme dokonale pripraviť gro družstva na vrchol sezóny, ktorými budú majstrovstvá sveta. Hovorím gro, pretože je nereálne poskladať družstvo na majstrovstvá sveta len z projektu. Navyše vždy je dobré dodať tímu určitý impulz z vonku. Až čas ukáže koľko hráčov zo zahraničia v tíme na majstrovstvách bude, no na druhej strane som presvedčený o tom, že hráči, ktorí pôjdu do projektu nás nesklamú a budú po skončení projektu výborne pripravení.
Ako ste spomínali, projekt „osemnástky“ trvá v sezóne dlhšie ako projekt „dvadsiatky“. Sú rovnako hráči reprezentácie do 18 rokov ešte viac formovateľnejší ako ich o dva roky starší kolegovia?
Sám to teraz vidím, keď som prešiel z „dvadsiatky“ k „osemnástke“ v priebehu dvoch mesiacov, že hokej je v týchto dvoch kategóriách veľmi rozdielny. Reprezentácia do dvadsať rokov už hrá mužský hokej, kým tu je to na rozhraní juniorského a mužského hokeja. U chlapcov však počas sezóny v tomto veku stále dochádza k veľkému nárastu fyzickej kondície či sily. Rovnako tak sú hráči stále dosť dobre herne formovateľní.
Prebehli už prvé debaty s hráčmi o možnom pôsobení v projekte?
Len pred pár dňami realizačný tím podpísal zmluvy, s hráčmi sme sa prvý raz stretli až teraz v Trenčíne, napriek tomu už prvé rozhovory s hráčmi prebehli. Niektorí hráči potrebujú trochu času na rozmyslenie, no máme rovnako aj prvé pozitívne ohlasy. Mužstvo do projektu sa teda pomaličky začína formovať.
Viete s akým širokým portfóliom hráčov budete chcieť v projekte pracovať? Budete sa snažiť aj v ňom dávať príležitosť širšiemu záberu hráčov, alebo budete raziť cestu koncentrácie a zužovania kádra?
Môj osobný názor je taký, že reprezentácia do osemnásť rokov by už mala mať určitý hráčsky základ. Ten je tu už vybudovaný. Projekt „osemnástky“ však je, samozrejme, otvorený, a k výmenám hráčov bude určite dochádzať. Pokiaľ si však hráčov chcete počas sezóny pripraviť, tak pracovať s nejakou extrémne veľkou skupinou hráčov, nemá veľký význam.
Máte skúsenosti s projektom „osemnástky“ a zažili ste ho aj v 1. hokejovej lige proti mužom, aj v Extralige juniorov. Ešte nie je jasné, v ktorej súťaži bude v nadchádzajúcej sezóne „osemnástka“ pôsobiť, ale je dosť možné, že to bude práve v oboch týchto súťažiach. Čo hráčom každá z oboch líg dá?
V prvom rade chcem podotknúť, že veľký význam projektu bude bez ohľadu na súťaž v týždenných tréningových mikrocykloch. Program bude presne daný, na každý týždeň budeme mať stanovený určitý cieľ. Samozrejme, popritom nás čakajú aj zápasy, ktoré neberieme na ľahkú váhu. V zápasoch v juniorskej extralige proti rovesníkom možno očakávať o niečo sebavedomejší hokej. Aktívne však chceme hrať v každom prípade a je jedno, či to bude zápas proti juniorskému družstvu, alebo seniorskému v 1. lige. Som si vedomý kvality 1. ligy, ide o seniorský hokej, no chlapcov chceme už doň začleniť. Aj preto pre nás nebude najdôležitejšie upriamovať pozornosť na výsledky uprostred sezóny. Najdôležitejšími atribútmi pre nás bude vysoká pracovná morálka a vôľa hráčov sa zlepšovať.
Ivan Feneš (foto jh/SZĽH)Na tlačovej konferencii pri predstavovaní projektu ste spomínali aj zlepšovanie herných činností jednotlivca. Projekt by teda mal byť nielen o nácviku herných situácií a zlepšovaniu súhry medzi hráčmi. Akými prostriedkami budete chcieť pomáhať hráčom k zlepšovaniu ich individuálnej kvality?
S dôrazom na to sa skladal aj realizačný tím. Boris Žabka bude pracovať s obrancami, Tibor Tartaľ bude mať na starosti techniku korčuľovania a hokejové zručnosti. Spolupracovať mienime aj s Robom Dömem, ktorý by mal mať na starosti útočníkov. Máme pripravenú celú koncepciu toho, ako chlapcov rozvíjať. Samozrejme, nikto z nás nemá čarovný prútik, ktorým by sme dokázali za dva či tri mesiace vychovať hráča pripraveného do NHL. Je to dlhodobý proces, no niekde začať treba a veríme, že hráčom v projekte ukážeme cestu, ktorej sa budú môcť držať aj v budúcnosti.
Spomínali ste vašich kolegov z realizačného tímu. Pre vás jediným známym je manažér Branislav Varga, s ktorým ste spolu absolvovali univerziádu. Ako zatiaľ prebieha spolupráca s Tiborom Tartaľom či Borisom Žabkom? Už ste spolu komunikovali aj pred prvým zrazom v Trenčíne?
Samozrejme, so všetkými členmi realizačného tímu som bol v kontakte a po tom, čo boli oslovení, tak som im predostrel moju predstavu o fungovaní realizačného tímu. Každý z trénerov je teda stotožnený so svojou úlohou a aj na základe toho sa tento realizačný tím sformoval do takejto podoby.
Aké máte známosti o ročníku 2002, ktorý bude kmeňovým v tohtoročnej „osemnástke“?
Videl som niečo zo zápasov majstrovstiev sveta do osemnásť rokov, kde hrali štyria hráči v poli a tretí brankár z ročníka 2002. Ďalší traja hráči navyše vypadli tesne pred uzavretím záverečnej nominácie na majstrovstvá sveta. To je dohromady osem hráčov. Určitý prehľad teda máme. V zábere máme zhruba šesť brankárov ročníka 2002, šestnásť až osemnásť obrancov a okolo dvadsaťdeväť útočníkov. Početne je to teda slušná skupina, navyše nemôžeme zabúdať ani na mladších hráčov. Pevne veríme, že aj medzi nimi nájdeme vhodné typy či už ročníka 2003, alebo aj 2004, ktorí nám vhodne doplnia káder.
Na tejto akcii sú ale len hráči ročníka 2002. Najprv teda chcete vyskúšať hráčov tohto kmeňového ročníka?
Áno, taký je náš plán a zámer. Hoci máme určité informácie od našich kolegov, hráčov chceme vidieť na vlastné oči, ideálne hneď viackrát. Aj keď nie všetkých hráčov zo záberu, ktorý som spomínal v otázke predtým, dokážeme počas leta vidieť na zraze, tak počas sezóny budeme sústavne mapovať ich výkonnosť. Ak sa však objavia aj mladší adepti, ktorí budú preukazovať výkonnosť porovnateľnú s hráčmi ročníka 2002 na danom poste a danej pozícii, tak rozhodne dáme príležitosť aj im.
Máte nejaký limit koľkých hráčov z mladších ročníkov chcete vyskúšať?
Počet mladších hráčov bude determinovaný ich výkonnosťou. Samozrejme, budeme komunikovať s trénermi reprezentácií do 17 či 16 rokov, akceptujeme aj ich odporúčania, a popritom budeme viesť aj vlastný skauting. O číslach sa nemá zatiaľ význam baviť. Ak hráči budú preukazovať svoju výkonnosť, tak nemáme žiaden problém ich vziať do projektu, alebo aj na medzištátny turnaj.
Ivan Feneš (foto jh/SZĽH)V júni by ste mali mať ďalšie, tentoraz už päťdňové sústredenie. V čom sa bude líšiť po obsahovej stránke oproti prvému sústredeniu v Trenčíne?
Opäť pôjde o sústredenie hráčov ročníka 2002. V priebehu tohto obdobia prebehne aj sústredenie reprezentácie do 17 i 16 rokov, ktoré si ja určite nenechám ujsť a adeptov z mladších ročníkov si osobne pôjdem pozrieť. Pokiaľ ide o ďalšie sústredenie „osemnástky“, tak na ňom už budeme rozvíjať herné činnosti či obrancov, alebo útočníkov. Prizvaní budú aj ďalší špecialisti, s ktorými sme dohodnutí na spolupráci. Po tomto sústredení nás v polke júla čaká už tretie sústredenie, na ktoré bude nadväzovať Hlinka Gretzky Cup, a tak na tomto sústredení sa už viac budeme venovať aj hernému systému.
Súčasťou výcvikového tábora v Trenčíne sú aj dva modelované zápasy. Dokážu v nich tréneri o hráčoch niečo zistiť, keďže je v plnom príde len prípravné obdobie a hráči sú na ľade minimálne, ak vôbec?
Samozrejme, sme si toho vedomí, že niektorí chalani boli málo na ľade, niektorí vôbec... Napriek tomu som zatiaľ milo prekvapený prístupom chalanov k zápasom. Aj napriek tomu, že sústredenie prebieha v takomto skorom termíne, tak sa dá veľa vecí o hráčoch z ich prejavu odčítať.
Je vidno medzi hráčmi rozdiel v tom, ako boli často na ľade?
Každý hráč ukázal svoje silné stránky. Určite, v hre boli aj chyby, ale my chceme stavať hlavne na tých plusoch. Hráčov sme viedli k sebavedomému výkonu a momentálne by som nijako neriešil, či boli medzi nimi nejaké rozdiely, alebo neboli. Všímame si hlavne ich silné stránky.
