BRATISLAVA (SZĽH) – Slovenská hokejová reprezentácia do 18 rokov dosiahla na aprílových majstrovstvách sveta najlepšie umiestnenie za ostatné dve dekády. Na šampionáte vo švajčiarskych mestách Porrentruy a Bazilej obsadila konečnú štvrtú priečku, pričom od víťazstva v zápase o tretie miesto a zisku bronzových medailí ju delilo od iba 70 sekúnd. O turnaji sme sa rozprávali s hlavným trénerom Tiborom Tartaľom.
Slováci po dvadsiatich rokoch postúpili do semifinále MS tejto vekovej kategórie, ale napokon nedosiahli na cenný kov. Ako hodnotíte účinkovanie tímu na podujatí s odstupom viac ako týždňa?
„V prvom rade sa s pokorou teším z toho, že sme mali možnosť po takej dlhej dobe bojovať o medaily. V druhom rade u mňa prevláda vďačnosť. Ďakujem všetkým, ktorí viedli týchto hráčov pred nami. Vďaka smeruje rodičom, manažérom a mládežníckym trénerom, ktorí dali chlapcom potrebnú vášeň a energiu. Hráčom a členom realizačného tímu patrí rešpekt za odvedenú prácu.“
Ak sa vrátime úplne na začiatok vášho pobytu vo Švajčiarsku, tak nezačal najlepšie. V jedinom prípravnom zápase pred MS ste prehrali s Fínmi vysoko 3:8. Čo bolo potrebné urobiť s mužstvom, aby sa to nepodpísalo negatívne na vstupe do šampionátu?
„Dôležité kroky sme urobili už vo Zvolene, kde sme absolvovali veľké množstvo taktickej prípravy. Chalani videli silný príbeh špeciálnych jednotiek založený na viere, rešpekte a tímovej identite. Zároveň sme im pripomínali, že sa narodili v období, keď Slovensko zažívalo krásne hokejové časy, a možno aj na základe toho ich rodičia dávali na hokej. Chceli ich vidieť hrať v národnom drese a to sme im zdôrazňovali. Preto vedeli, že napriek prehre musia veriť našej ceste.“
.JPG)
Majstrovstvá sveta napokon slovenskí reprezentanti odštartovali víťazstvom 3:2 po samostatných nájazdoch nad Čechmi a následne trápili Švédov a Kanaďanov. Čo chýbalo, aby uchmatli nejaký bod favoritom základnej skupiny?
„Proti Švédom nám chýbali lepšie defenzívne rozhodnutia. Naopak, s Kanadou sme nemali dostatok sebavedomia a ofenzívneho pokoja. V týchto zápasoch som však bol nadšený z našej identity, vášne a mentálnej sily.“
Napriek úvodnému triumfu proti Čechom bojovali slovenskí hokejisti o štvrťfinálovú miestenku až do záverečného zápasu v skupine. Navyše s Nemcami dlho prehrávali. Ako ste prežívali obrat z 2:4 na 6:4?
„Bol to špecifický deň, keďže bol zároveň aj môj narodeninový. Všetci sme si uvedomovali, že od výsledku v tomto stretnutí sa bude odvíjať celkové hodnotenie nášho účinkovania na turnaji. Povedali sme si, že najpodstatnejšie bude zachovať pokoj a trpezlivosť, čo sa aj potvrdilo. Počas sezóny sme s Nemcami dvakrát stratili náskok v tretej tretine, ale na MS sme mali k dispozícii oveľa kvalitnejší tím a veril som, že to zvládneme. Najemotívnejšie prežívala tento duel moja manželka. Po skončení zápasu mi napísala správu s textom: Super, gratulujem, ale záver som nedopozerala, pretože som sa lúčila s tvojou prácou.“
Postup z tretieho miesta v skupine znamenal zotrvanie v Porrentruy a štvrťfinálový súboj s Fínmi. Čo bolo kľúčové, aby ste dokázali eliminovať tohto súpera?
„Veľmi dôležitá pre nás bola prehra z prípravy. Paradoxne, v tomto neúspešnom zápase sme zistili, že s Fínmi môžeme hrať. Urobili sme vydarené rozhodnutia. Zmenili sme formácie a umne sme rozložili ofenzívny a defenzívny potenciál. Navyše, obrat proti Nemcom nám dodal vieru. Boli sme vysoko efektívni, zvládli sme výborne presilovky aj oslabenia a v bránke čaroval Samo Urban.“
Slovensko sa nedostáva pravidelne do medailových bojov na majstrovstvách sveta, bez ohľadu na vekovú kategóriu. Bolo cítiť, že hráči mali v semifinále proti USA prílišný rešpekt?
„Áno, mali rešpekt, ale všetkým nám chýbali skúsenosti z takejto fázy veľkých turnajov. Cítili sme, že môžeme dosiahnuť výnimočný úspech. V rámci realizačného tímu sme analyzovali hru súpera do skorého rána, hráči boli dostatočne koncentrovaní, ale problém bol v tom, že sme chceli byť lepší ako Američania. Namiesto toho, aby sme protivníka donútili zlyhať. Stratili sme našu identitu a hráči súpera, ktorí sa pripravujú spoločne v Národnom rozvojovom programe v USA, predviedli ofenzívne majstrovstvo.“
O deň neskôr ste nastúpili v súboji o bronz proti Kanade. V 59. minúte slovenský tím viedol 3:2, ale napokon prehral 3:4 v predĺžení. Čo vravíte na záver tohto zápasu?
„Pozerám si tie momenty často a potrebujem to zo seba dostať, aby som na nich nemyslel. Samozrejme, aj vďaka týmto momentom sme teraz všetci skúsenejší, tréneri aj hráči. Verím, že hráčov čakajú v ich kariérach ešte veľké veci a ďalšie dôležité chvíle zvládnu úspešne aj vďaka tejto trpkej skúsenosti.“
Počas šampionátu, ale aj po ňom všetci členovia tímu vyzdvihovali skvelú partiu. Ako ste to vnímali vy z pohľadu hlavného trénera?
„Som veľmi rád, že sa nám podarilo vytvoriť taký skvelý kolektív. Pracovali sme na tom dlhodobo. Dôležité bolo momentum z prvého zápasu na šampionáte. Duel s Českom sme zvládli vďaka našej hre, našej identite a vášni. Bolo cítiť, že súdržnosť sa zhmotnila. Zvládli sme súboj s rivalom a to nám pomohlo do ďalších zápasov.“
V šatni aj na ľade ste sa mohli oprieť o kapitána Maxima Štrbáka a jeho asistenta Dalibora Dvorského, ktorí už mali za sebou juniorské šampionáty. Ako hodnotíte ich prínos pre mužstvo?
„Bolo úžasné ich sledovať počas turnaja, ako lídri rástli každým zápasom. V kľúčových momentoch dodali tímu defenzívnu istotu a ofenzívnu silu a rozhodnosť. Maximove slová po poslednom zápase o tom, že všetci z tímu mu navždy ostanú v srdci, boli neskutočne emotívne. Zároveň to bola satisfakcia pre nás trénerov, že sme správne vybrali kapitána.“
Na postup do medailových bojov potrebujete kvalitného brankára. Slovenský tím sa mohol spoľahnúť na Samuela Urbana, ale aj na kvalitnú dvojku v podobe Lukáša Fürstena.
„Tréner brankárov Dominik Guriš odviedol skvelú prácu počas celej sezóny. Pozorne sledoval všetkých potenciálnych brankárov pre reprezentáciu do osemnásť rokov, aby vybral tú správnu trojicu pre šampionát. Páči sa mi jeho myšlienka, že Slovensko potrebuje brankára, ktorý dokáže chytiť 50 striel, aby mohlo byť úspešné. Rešpekt patrí Damianovi Slávikovi za to, ako sa zhostil pozície trojky, a rovnako Lukášovi Fürstenovi za jeho výkony. Príbeh Samuela Urbana bol neuveriteľný a nezabudnuteľný. K tomu niet čo dodať.“
Práve Samuelovi Urbanovi a dvojici Dalibor Dvorský, Maxim Štrbák bola venovaná najväčšia pozornosť zo strany médií aj odborníkov počas MS. Akých hráčov by ste ešte vyzdvihli?
„Musel by som vymenovať všetkých, pretože by bolo nefér vyzdvihnúť niekoho na úkor iného spoluhráča. Všetci si splnili svoju úlohu a robili to, čo sme od nich chceli. Hráči si uvedomili, kto je v tíme líder a kto má iné úlohy. Absolutórium patrí všetkým hráčom. Nesmiem zabudnúť ani na tých, ktorí sa ocitli v záverečnej nominácii a napokon nezasiahli do šampionátu, pretože taktiež prispeli k tejto famóznej jazde.“
Podstatná časť hráčov z tímu na MS prešla v tejto sezóne alebo v predchádzajúcich ročníkoch projektom osemnástky. Aký vplyv to malo na šampionátový úspech?
„Veľký, keďže až 14 chlapcov, ktorí boli vo Švajčiarsku, si v tejto sezóne oblieklo dres projektu, ďalší štyria to stihli v predchádzajúcom ročníku a Maxim Štrbák ešte v sezóne 2020/21. Projekt je správne rozhodnutie. Dostali sme v ňom priestor vybrať si hráčov a pripraviť ich na majstrovstvá sveta. Cítili sme to najmä v presilovkách a oslabeniach. Hráči poznali systém, získali skúsenosť z mužského hokeja a nepanikárili. Rovnako veľký vplyv to malo aj na realizačný tím. Prešli sme si sezónou v seniorskej súťaži, mohli sme si vyskúšať veľa systémových vecí a zistili sme, čo funguje a čo nie.“
Majstrovstvá sveta hráčov do 18 rokov vo Švajčiarsku boli pre vás prvé v pozícii hlavného trénera reprezentácie. Čo vás naučili?
„Zhrnul by som to do troch hlavných bodov. Prvý bol presvedčiť hráčov, že nemožné sa môže stať možným. Druhý, že jediná cesta vedie rovno, nie vpravo ani vľavo. To mi často zdôrazňoval aj môj otec. Tretí, že na takej ceste potrebujete okolo seba skvelú partiu, ktorú som mal v rámci realizačného tímu. Išli sme spoločne za cieľom a verili sme mu. Nikdy sme nepochybovali o svojich rozhodnutiach, stáli sme jeden za druhým. A, samozrejme, potrebujte aj hráčsku kvalitu a ľudí so silným charakterom a vášňou.“
Zoznam hráčov z nominácie na MS vo Švajčiarsku, ktorí nastúpili v drese projektu SR 18
Sezóna 2022/23: Juraj Pekarčík, Patrik Masnica, Stanislav Gron ml., Adam Beluško, Milan Pišoja, Andrej Párička, František Ridzoň, Tomáš Pobežal, Timotej Varga, Samuel Barcík, Tomáš Královič, Samuel Urban, Lukáš Fürsten, Damian Slávik.
Sezóna 2021/22: Roman Kukumberg ml., František Dej, Jakub Chromiak, Leo Eperješi.
Sezóna 2020/21: Maxim Štrbák.
.JPG)
