BRATISLAVA (SZĽH) – Pred aktuálnym súťažným ročníkom mal na svojom konte štarty len v žiackych kategóriách. Aktuálne však útočník Juraj Pekarčík už pravidelne boduje v Extralige juniorov, kde nastupuje aj proti o päť rokov starším hráčom, čo neostalo bez povšimnutia ani u hlavného trénera mužského družstva Nitry Antonína Stavjaňu. V súčasnosti však pred 16-ročným forvardom stojí ďalšia výzva – s reprezentáciou do sedemnásť rokov sa chystá na svoj debut v najcennejšom drese.
Hoci je aktuálne hráčom Nitry, Pekarčík pochádza z jedného z najsevernejšie položených miest na Slovensku – vyše sedemtisícovej Trstenej. Región Oravy nie je úplne známy ako mekka slovenského hokeja, čo úzko súvisí aj s tým, že donedávna jediným krytým zimným štadiónom bol ten v Dolnom Kubíne. V roku 2011 sa k nemu pridal zimný štadión na pomedzí Tvrdošína a Námestova v komplexe Altis, kde vznikol aj rovnomenný klub.
A práve jeho odchovancom je Pekarčík, ktorý s hokejom začal vo svojich šiestich rokoch. „Hokej hrával už môj starší brat v Dolnom Kubíne. Chodili sme na jeho zápasy, pozerali sme, ako hráva. Mňa to celkom zaujalo, vyskúšal som si hokej a začalo ma to baviť. Dá sa teda povedať, že ma k hokeju priviedol brat,“ prezradil o svojich začiatkoch.
V Altise si Pekarčík prešiel všetkými žiackymi kategóriami, počas ktorých z času na čas chodil aj na hosťovanie do neďalekého Martina. Po ukončení základnej školy sa však nakoniec rozhodol vybrať inou cestou a zamieril do vyše 200 kilometrov vzdialenej Nitry. „Na Orave sa nehrajú najvyššie súťaže v doraste a v junioroch, takže bolo jasné, že ak chceme napredovať, tak sa budem musieť posunúť. Nakoniec v prospech Nitry rozhodli podmienky a tiež aj to, ako sa im v mládeži darí. Dostal som tu navyše príležitosť hrať v juniorskom družstve, mám množstvo priestoru na ľade, čo si vážim a za čo som trénerom vďačný,“ prezradil prvák na športovom gymnáziu v Nitre.
Rozhodnutie odísť do Nitry si Pekarčík pochvaľuje. Prakticky okamžite sa usadil ako hráč ročníka 2005 v juniorskom družstve Nitry, ktorá je momentálne na čele Extraligy juniorov. Rýchly presun o kategóriu vyššie prekvapil aj samotného hráča. „Pravdupovediac som to ani nečakal,“ priznáva. „Letnú prípravu som mal individuálnu, do Nitry som prišiel až na ľad. Prvý prípravný zápas v Nitre som odohral za dorast, ale potom som už na ďalší zápas šiel s juniorkou, v ktorej som ostal prakticky doteraz,“ doplnil.
V nej sa Pekarčíkovi darí aj individuálne. V doterajších štrnástich zápasoch nazbieral dvadsať bodov za päť gólov a pätnásť asistencií, čo mu vynáša delené tretie miesto v kanadskom bodovaní svojho tímu. Uvedené štatistiky vyznievajú o to úctyhodnejšie, že Pekarčík má v doterajšej kariére na konte len dva ligové zápasy v kategórii dorastu a predošlé sezóny strávil len v žiackych kategóriách. „Ja môžem byť zatiaľ len spokojný. Samozrejme, teší ma, že sa darí tímu a aj mne. Veľkú zásluhu na tých bodoch však majú spoluhráči a celý tím. Hokej je kolektívny šport a aj moje body sú výsledok celého kolektívu.“
V súčasnej dobe má stále len 16-ročný útočník dvojité ostaršenie, ktoré mu umožňuje nastupovať v kategóriách juniorov a seniorov. Mužský hokej nateraz ešte v praxi neokúsil, avšak na zápasovej súpiske Nitry v zápase TIPOS Extraligy už bol. Konkrétne na konci októbra, v zápase 12. kola doma proti Košiciam. „V piatok dopoludnia som mal s juniorkou tréning. Po ňom došiel do kabíny pán tréner Stavjaňa s tým, že ma berie na zápas ‚áčka‘ ako trinásteho útočníka. Pravdupovediac som to nečakal, pretože s áčkom som mal len jeden tréning, tri dni pred tým zápasom,“ priblížil.
Pekarčík hovorí, že pred zápasom nervozitu necítil, možno aj práve preto, že do zápasu vstupoval ako trinásty útočník. Nakoniec jeho služby trénerský štáb okolo Antonína Stavjaňu proti Košiciam nevyužil, aj keď nechýbalo k tomu veľa. „Keď bol stav 3:1 pre nás, tak som sa už začal rozcivčovať, ale krátko nato dali Košice v zápase gól na 2:3 a je jasné, že pri takomto vývoji dostanú príležitosť skúsenejší hráči,“ vrátil sa Pekarčík k stretnutiu, ktoré nakoniec Košice štyrmi gólmi v poslednej desaťminútovke otočili a vyhrali v pomere 5:3.
Nič to však nemení na tom, že vo veku 16 rokov 1 mesiac a 17 dní tak patrí medzi najmladších hráčov v histórii slovenskej najvyššej súťaže so štatistickým zápisom. Aj keď, pravda, na ľad sa v zápase nedostal. Napriek tomu si aj túto skúsenosť pričuchnúť k seniorskému hokeju cení. „Samozrejme, veľmi ma aj takáto skúsenosť teší a som za ňu vďačný.“
Po zápise v áčku čaká na Pekarčíka aktuálne ďalšia výzva. Výkony v klubovom oddiele neostali bez odozvy reprezentačných trénerov, ktorí ho povolali do reprezentácie do 17 rokov, ktorá sa v týchto dňoch predstaví na turnaji štyroch krajín vo francúzskom Vaujany v konkurencii rovesníkov zo Švajčiarska a Nemecka a o rok staršieho domáceho výberu. Pre 16-ročného Oravčana to bude prvý kontakt s reprezentáciou. „Doteraz som bol jedine na regionálnych výberoch v kategórii do 15 rokov. Aj to nie na všetkých, pretože som mal neskôr zranenie bedrového kĺbu,“ vysvetľuje.
Pekarčík má už za sebou aj prvé tri tréningy, ktoré sedemnástka stihla absolvovať na výcvikovom tábore v Bratislave-Ružinove. „Zatiaľ všetko je super. Tréningy sú vo vysokom tempe, sme tu dobrá partia, takže nemôžem sa na nič sťažovať,“ hovorí.
Výber trénera Rastislava Paľova v týchto chvíľach už naberá smer Francúzsko, kde sa turnaj uskutoční od štvrtka do soboty. „Sám úplne neviem, aké to bude. Som mimoriadne zvedavý. Tipujem však, že medzinárodný hokej bude trochu iný, takže to bude asi ďalšia cenná skúsenosť do hokejového života. Pevne verím, že svojimi výkonmi dokážem potvrdiť svoju nomináciu,“ uzavrel Pekarčík.
