BRATISLAVA (SZĽH) - Narodil sa v Záhrebe, no od štrnástich vyrastal v Dubnici nad Váhom. Chodil do školy so Šatkom, Valjentom i Lobotkom. S futbalovými reprezentantmi Slovenska, ktorých čaká v sobotu večer kvalifikačná bitka o účasť na EURO 2020 proti Chorvátsku, materskej krajine Mislava Rosandiča. Komu bude fandiť?
Dvadsaťštyriročný hokejový nadšenec Rosandič prišiel na Slovensko v roku 2010, aby sa zdokonalil. Prizval ho niekdajší tréner Pavol Vojtáš, ktorému prešlo rukami viacero renomovaných hokejových mien (Zdeno Cíger, Oto Haščák, Róbert Švehla, Pavol Demitra, Roman Stantien, Richard a Rastislav Pavlikovskí či Róbert Tomík). Na Považí zakotvil spolu s brankárom Matem Krešimirom Tomljenovičom a obrancom Lukom Markovičom. Jediný z tria vytrval. Získal slovenské občianstvo a začal reprezentovať našu krajinu.
Popri hokeji je Mislav Rosandič aj futbalový fanúšik. Keďže žreb kvalifikačných skupín o účasť na EURO 2020 prisúdil zverencom trénera Pavla Hapala úradujúcich vicemajstrov sveta, záhrebský rodák rozdelil svoje sympatie rovnomerne medzi obe krajiny. „Keď som videl prvý vzájomný súboj zo septembra v Trnave, až mi bolo ľúto, ako Chorváti rozdrvili Slovákov,“ vravel nám slovenský hokejový reprezentant pri spomienke na dominantný výkon „šachovnicových“, podčiarknutý jasným víťazstvom 4:0.
Pozrie si aj sobotňajšiu odvetu v Rijeke? „Tú si nenechám ujsť. Teším sa na dobrý futbal. Ak mi hokejové povinnosti dovolili, vždy som pozeral som si kvalifikačné zápasy. Je ťažké tipovať presný výsledok, najlepšia by bola remíza. Chorváti v tom prípade postúpia a kiežby sa potom situácia v skupine vyvinula tak, aby sa na šampionát dostali aj Slováci. Bol by som najradšej,“ priznáva Mislav Rosandič.
V oboch reprezentačných táboroch má svojich obľúbencov. „Z Chorvátov sa mi najviac páči hra Domagoja Vidu s Dejanom Lovrenom. Možno aj preto, že sú obrancovia a v našich profesiách sa riadime podobnými zákonitosťami. Lopta aj puk môžu prejsť, hráč nie. Nie sú to futbalisti s trhovou hodnotou v desiatkach miliónoch eur. Na uplynulých majstrovstvách sveta však boli kľúčoví pre mužstvo a výraznou mierou prispeli k úspechu chorvátskeho futbalu. Ale počul som, že nenastúpia. To je pravda?“ spýtal sa Mislav Rosandič. Veru áno, obaja sa „vykartovali“, čo znamená, že chorvátska defenzíva by mohla byť krehkejšia. „Škoda. Teším sa však na Bruna Petkoviča, útočníka Dinama Záhreb. To je nový Mandža!“ poukázal náš hokejista na 33-ročného Maria Mandžukiča, ktorý minulý rok ukončil reprezentačnú kariéru.
Aj v slovenskom kádri trénera Pavla Hapala imponujú Rosandičovi defenzívne typy. „Ako Milan Škriniar, vynikajúci stopér. Pozdáva sa mi aj hra Stana Lobotku, verím, že ešte ho čaká veľká kariéra,“ vraví. Na niektorých slovenských futbalistov zo súčasnej nominácie si pamätá z čias dospievania. S Martinom Valjentom i Ľubomírom Šatkom chodil do základnej školy v Dubnici nad Váhom, so Stanislavom Lobotkom navštevoval rovnakú strednú školu - Dopravnú akadémiu v Trenčíne. „V triede sme spolu neboli, ale stretávali sme sa. Potom odišiel do Ajaxu, kde sa zapísal legendárnou hláškou This is my sen. Mal individuálny študijný plán, no keď sa na konci roka vrátil na skúšky, na angličtine som si ho doberal za to, čo zahlásil,“ smial sa Mislav Rosandič.
Extraligový šampión s Banskou Bystricou (2016/17) a držiteľ bronzovej medaily z juniorských MS 2015 má v živej pamäti vlaňajšie veľkolepé oslavy chorvátskeho futbalu. Hoci sa „Vatreni“ nestali na šampionáte v Rusku majstrami sveta, skvelými výkonmi pobláznili celú krajinu. Prehrali až vo finále s Francúzskom 2:4. Napriek tomu čakali v Záhrebe na chorvátskych futbalistov státisíce nadšených fanúšikov. „Počas šampionátu som bol v Chorvátsku na dovolenke, zápasy sme poctivo sledovali. Hoci som sa pred koncom MS presunul na Slovensko, na finálový zápas som sa vrátil do Záhrebu. S kamošmi sme sa chceli ísť pozrieť aj na prílet hráčov, no riadne meškali. Očakávali sme ich niekedy o druhej popoludní, no dorazili tuším až o deviatej večer. Cesta z letiska na námestie, ktorá bežne trvá asi dvadsať minút, trvala skoro sedem hodín. Bolo to neskutočné,“ doplnil Mislav Rosandič.
A ako to dnes dopadne? Ak chcú mať Slováci situáciu vo svojich rukách, musia v oboch záverečných dueloch kvalifikácie v Chorvátsku a doma s Azerbajdžanom zvíťaziť. Ak sa im to podarí, s istotou sa predstavia na kontinentálnom šampionáte. Ak získajú menej ako šesť bodov, budú sa musieť spoliehať aj na pozitívnu súhru okolností v skupine, keďže v hre o postup sú aj Maďari a Walesania. Každopádne, zverencom trénera Pavla Hapla držíme palce!
