Majstrovstvá sveta 2021 v lotyšskej Rige boli pre brankára Júliusa Hudáčka poslednou reprezentačnou akciou kariéry. Neľahké rozhodnutie v ňom zrelo už dlhší čas a ako prízvukuje, v žiadnom prípade nesúvisí s uprednostnením Adama Húsku v štvrťfinálovom súboji proti USA.
„S Mirom Šatanom sme sa o tom rozprávali už pred turnajom a vravel som mu, že toto sú určite moje posledné majstrovstvá sveta. Plánoval som ešte zabojovať o olympiádu, ale už to nebudem pokúšať. Už toho bolo veľa a je treba prenechať miesto mladším,“ hovorí 32-ročný Harichovčan.
Reprezentačný dres obliekal vždy s hrdosťou a spomienky s ním spojené sú v prevažnej miere pozitívne. „Bola to krásna jazda a ja som si tie roky v reprezentácii užil. Od roku 2008 som toho zažil veľa, ale nastal čas, aby som sa sústredil už iba na klub a rodinu.“
Štvrťfinálový duel proti Spojeným štátom by odchytal veľmi rád, no sám dobre vie, že na výsledku by to asi veľa nezmenilo.
„Musím povedať, že som bol nahnevaný a sklamaný. Chcel som chytať a myslím si, že by som si to za celú reprezentačnú kariéru zaslúžil. Za tých trinásť rokov by tam mohlo byť trochu úcty a rešpektu. Amerika však bola o level vyššie a na prehre by som určite nezmenil nič. Celkovo však musím hodnotiť šampionát pozitívne a mladý tím urobil pekný výsledok,“ pokračuje J. Hudáček.
Počas svojej bohatej kariéry absolvoval celkovo osem majstrovstiev sveta. Ten posledný bol však špecifický po viacerých stránkach. V prvom rade mu chýbali diváci a aj samotní hráči fungovali v bublinovom režime.
„Bolo to zvláštne. Z Rigy sme nevideli v podstate nič. Majstrovstvá sveta sa robia pre fanúšikov a tí chýbali. Nášmu mladému tímu to však paradoxne pomohlo. Neboli sme pod tlakom. Ak by išlo všetko podľa pôvodného plánu, tak by sme v prvom zápase nastúpili v Minsku pred 15 000 fanúšikmi Bieloruska. To by bol pre mladých chlapcov úplne iný tlak,“ upozorňuje Hudáček. „Podmienky boli rovnaké pre všetkých. Neboli to klasické MS, ale v televízii to vyzeralo celkom okej a ľudia pred obrazovkami si to mohli užiť.“
Postup do štvrťfinále po ôsmich rokoch vníma ako výsledok poctivej práce Craiga Ramsayho a jeho tímu. Skúsený brankár zároveň verí, že na ďalší podobný zápas nebudeme musieť čakať ďalších osem rokov.
„Stále to bude ťažké, pretože v skupine budeme mať vždy štyri silné tímy. Základ je však dobrý a mne osobne sa práca Craiga Ramsayho páči. Aj preto som chcel ísť do reprezentácie. Systém je nastavený správne a tréner priniesol disciplínu i profesionalitu. Toto treba udržať,“ zamýšľa sa J. Hudáček, ktorý odchytal posledné tri sezóny v moskovskom Spartaku. Ďalšiu budúcnosť nateraz nepozná. „Zatiaľ nie. Mal som už niekoľko ponúk, ale zatiaľ som ich odmietol. Niektoré sú stále živé a rozhodujem sa medzi tým, či to podpíšem už teraz, alebo neskôr. Čakáme totiž tretie dieťa a je teda možné, že počkám a klubovú sezónu začnem až v septembri či v októbri.“
