Obaja najproduktívnejší hráči minuloročného fínskeho tímu – sedemnásťročný Jesse Puljujärvi a osemnásťročný Sebastian Aho - prešli hokejovou školou v klube Kärpät Oulu. Tam na ich rast dohliadal a aj ďalej dohliada Mika Pieniniemi, ktorý v klube riadi výchovu mládeže. Usmievavý päťdesiatnik sa rozrozprával o výchove fínskych hokejových talentov, ktorá tejto severskej krajine prináša v posledných rokoch veľké úspechy.
Kärpät Oulu patrí medzi špičkové fínske kluby s vynikajúcou mládežou a mnohými odchovancami v NHL. Ako na tejto mašinérii podieľate vy?
Som manažérom a generálnym riaditeľom práce s mládežou. Mám zodpovednosť takpovediac za všetko a podo mnou je asi 80 trénerov a 800 hráčov. Som nadriadený všetkým trénerom, vediem filozofiu mládeže, pracujem s partnerskými klubmi, s rodičmi a starám sa o to, aby sme vychovávali čo najviac špičkových hráčov pre dospelý hokej.
Vyrástol u vás napríklad Pekka Rine, Jussi Jokinen alebo najnovšie sedemnásťročný supertalent Jesse Puljujärvi. Čo je základom vášho úspechu?
Máme skvelých trénerov, ktorí robia v správnom čase správne veci. Po prvé, je nutné nechať mladých hráčov, aby boli deťmi a aby sa hokejom bavili. Dôležité je tiež, aby mali dobré vzory – a tu vo Fínsku ich nájdu dostatok. Legendy ako Teemu Selänne sú nielen skvelými hokejistami, ale sú to hlavne ľudia s morálkou, ku ktorým môžu mladí vzhliadať. Takže úplný základ je, aby hráč bol dobrým človekom a osobnosťou.
PEKKA RINNE HRAL U NÁS ÚTOČNÍKA
Ako ale dieťa naučiť, aby sa stalo dobrým človekom?
Tréner musí byť ku všetkým spravodlivý a brať hráčov bez rozdielu, ako seberovných. Nie je možné sa sústrediť na jedného alebo dvoch dobrých hráčov, ktorým to už ide lepšie. To isté potom musí vštepiť deťom. Z hokeja sa potom pre ne snažíme urobiť hlavne zábavu, pretože to je práve ten dôvod, prečo to tie deti baví. Ak sa potom na ľade bavia a smejú, tak už ich to neprejde ani v dospelosti.
Aká je ďalšia fáza výchovy hokejistu?
V tej druhej sa hráč stane atlétom a až potom naozajstným hokejistom. Pekne krok za krokom. Nepotrebujeme mať hotových hokejistov vo ôsmych rokoch. Väčšina z nich dospieva až niekedy okolo dvadsiatky.
Ale čo práve váš chránenec Jesse Puljujärvi? Všetkých starších kolegov prekonal už v 17 rokoch a valcuje medzi dospelými vo fínskej lige...
Ten to zvládol naozaj veľmi rýchlo a dnes je nielen skvelým človekom, ale aj atlétom a hokejistom. Pomerne skoro sa stal dospelým po fyzickej i psychickej stránke. Ani neviem, či je to pre nech dobre, pretože dnes už nechodí ani do školy. K nám do Kärpät Oulu prišiel v 13 rokoch úplne sám, ale bol evidentne veľmi silný. Lekárka z nášho klubu mu ponúkala, že ho nechá bývať u seba doma, on ale povedal, že je spokojný sám – v ubytovni, v ktorej býval.
Je to spoločné pre všetky fínske hokejové talenty, že v mladom veku obetujú hokeju všetko – aj vzdelanie?
Nie je to podmienka. Poznám veľa dobrých hráčov, ktorí dokázali s hokejom veľmi dobre vyštudovať. Snažíme sa u nás všetkých presvedčiť o dôležitosti štúdia, ale potom príde okamih, kedy každý hráč musí urobiť zásadné rozhodnutie sám. Mladí hokejisti si môžu myslieť, že hokej je celý ich život. Lenže nikdy neviete, čo sa vám na ľade prihodí, takže sa snažíme našich hráčov motivovať aj k štúdiu.
Poďme k ďalšiemu kroku vývoja – ako z dieťaťa urobíte dobrého atléta?
Musíme ich to učiť postupne už od začiatku. Aj keď je hráčom už napríklad desať rokov, nesústredíme sa iba na hokej, ale chceme, aby pokojne robili aj iné športy ako basketbal, hádzanú, futbal alebo čokoľvek iného. Hlavné je, že sú stále v pohybe, každý deň nejaký čas. Snažíme sa ich povzbudiť, aby sa hýbali aj v bežnom živote – do školy predsa môžu chodiť pešo alebo ísť na bicykli. Znovu sa ale vrátim k tomu, čo som povedal na začiatku – dôležitý je vzor. Takže keď deťom poviete, aby chodili pešo alebo jazdili na bicykli, musíte ako tréner robiť to isté. Ak ste dobrý tréner a máte v sebe nadšenie, tak dokážete hráčov motivovať aj k tomu, aby vyliezli na strom. Toto je základ našej výchovy v Kärpät Oulu.
Čo sa týka získavania samotných hokejových zručností – Fínsko (ale aj ďalšie severské štáty) je známe tým, že si mladí hráči striedajú na ľade pozície. Ako to prebieha u vás?
Môj mladší synovec má 10 rokov a tento mesiac hrá u nás v Oulu obrancu. Budúci mesiac ale bude útočník. Existuje pravidelná rotácia pre všetkých hráčov, ktorá trvá niekedy až do 16 roku hráča, záleží to na trénerovi. Ešte niekde okolo ôsmych rokov sa hráči striedajú dokonca aj v bránke, Takže jeden deň môžete hrať v útoku a ďalší deň chytať v bránke. Myslím, že napríklad aj taký Pekka Rinne u nás ešte ako školák hrával útočníka. (smiech) táto rotácia sa uplatňuje vo väčšine klubov a má určite svoje výhody
Aké?
Tak ak ste napríklad na Majstrovstvách sveta juniorov videli zápas Fínska s Českom, mohli ste vidieť, že Roope Hintz, ktorý normíálne hrá v útoku, nastúpil na pozíciu obrancu. Po prvý krát na takejto vysokej úrovni.
Je teda vašim cieľom, aby boli hráči viac univerzálni oproti zvyšku sveta?
To si ani nemyslím. Každý vie, že útočník musí vedieť brániť a obranca útočiť. Dôležité je byť na ľade pripravený na akúkoľvek pozíciu. Keď máte puk pod kontrolou, tak útočíte, ale pri ďalšom striedaní musíte napríklad brániť a neustále premýšľať, akú úlohu na ľade práve máte. A nesmie to pre vás byť niečo, k čomu máte odpor. Pokiaľ chceme hrať doromady a chceme hrať moderný rýchly hokej, nemôže existovať žiadna ostrá selekcia a nikto si nemôže povedať, že nebude brániť.
FÍNOV JE MÁLO, MUSÍME PRACOVAŤ SPOLOČNE
Hovorili ste, že hokej má byť najprv hlavne zábavou, kedy teda začínate klásť na hráčov určitý tlak? Pretože neskôr sa predsa vyhrávať musí...
To veľmi záleží na každom mládežníckom trénerovi. Čo sa týka mňa, tak môj názor je, že nie je dôležité vyhrať žiaden zápas až do doby, kedy ste napríklad na juniorských majstrovstvách sveta. Sme samozrejme ľudia a vyhrať chceme každý zápas. Žiadny tréner mládeže by ale nemal cítiť vonkajší tlak na to, že musí vyhrávať a byť v tabuľke prvý. Všetko musí vyrásť vo vašom vnútri, či už ste hráč alebo tréner. Iné je to potom samozrejme na majstrovstvách sveta alebo v seniorskom hokeji. Ale pre mňa, ako šéftrénera mládeže v Kärpät Oulu je najdôležitejšie, aby sme vychovávali hráčov pre náš A tím, než aby sme vyhrávali juniorskú ligu.
A čo tlak zo strany rodičov? Diskutujete s nimi, alebo uznávajú sami, že sú vaše metódy nutné k tomu, aby z ich detí mohlo niečo byť?
Rodičia...Koľko máme času? (smeje sa) Rodič musí na začiatku pochopiť, že jeho dieťa je na ľade hlavne preto, aby sa bavilo. My, tréneri, máme niekedy pocit, že hokej je omnoho dôležitejší pre rodičov, než pre samotné deti, čo ale asi nie je iba u nás vo Fínsku. Oni majú ten svoj sen o tom, ako ich syn hrá NHL, ale ich dieťa takéto veci ešte nechápe.
Neskôr ale určite každé z nich o NHL snívať začne. Čo si myslíte, že je pre talentovaného hráča najdôležitejšie k tomu, aby sa mohol stať veľkým hokejistom?
Keď vyrastáte, tak musíte mať v sebe veľký oheň, ktorý vás v hokeji poženie ďalej. Ten majú v srdci napríklad Teemu Selänne alebo Jaromír Jágr. Ak vám chýba toto nadšenie pre hru, musíte hokej proste vzdať, nech ste akokoľvek talentovaný.
Môžeme tento „oheň“ v dieťati nejak zapáliť?
Nie, toto tak úplne tréner nedokáže. Ja si však myslím, že práve toto je ten najdôležitejší talent. Ak je niekto väčší ako ostatní, lepšie korčuľuje, alebo má rýchlejšiu strelu...to všetko sa dá dobehnúť alebo prekonať. Ale nadšenie pre hru a viera v to, čo robíte, ochota trénovať viac než ostatní...to je talent.
Ako to, že Fínsko, malá krajina s piatimi miliónmi obyvateľov, neustále plodí skvelých hráčov. Kde je podľa vás to kúzlo?
Budem sa opakovať – morálne vzory. Okrem toho sú tu aj skvelé podmienky k hokeju – ľad je tu na severe obvyklou záležitosťou, takže máme po celej krajine viac ako 200 hokejových ihrísko a vďaka mrazu sa dá často hrať aj vonku. Naviac tu vo Fínsku radi robíme všetko spoločne, pretože sme malá krajina. V tíme neexistuje iba jedna či dve hviezdy, na ktoré sa zameriavame. Všetci sú na rovnakej rovine a pracujú na zlepšení spoločne..
Znamená to aj spoluprácu medzi fínskymi klubmi?
Áno, spolupráca medzi klubmi je na veľmi vysokej úrovni. Viem, že v iných krajinách je súťaživosť medzi klubmi príliš silná, ale nám sa darí spolupracovať veľmi dobre. Ja napríklad vediem aj trénerov z menších klubov v našom regióne, odkiaľ nám potom prichádzajú v dorasteneckom veku ich najlepší hráči. Spolupráca prebieha aj na najvyššej úrovni medzi klubmi po celom Fínsku. Spoločne si napríklad platíme 26 trénerov zručností. Tí pod záštitou hokejovej federácie pôsobia po celej krajine. To si myslím, že je unikátna vec.
Vyzerá to tak, že jednotný štýl hokeja potom pomáha práve na takých veľkých turnajoch, akým sú juniorské majstrovstvá sveta. Vaši odchovanci aj hráči z ďalších fínskych klubov si počas turnaja v Helsinkách dobre rozumeli...
Presne tak, Fínsko proste nemá toľko ľudí, aby sme si mohli dovoliť nespolupracovať. Keď sa potom hráči z klubov schádzajú do mládežníckych reprezentácií, tak vedia ako hrať, pretože máme jednotný systém. A preto sú tak zohratí. Ešte pred piatimi rokmi to ale tak nebolo, spolupráca na úrovni celej krajiyn je pomerne nová. Ako vidíte, začína nám to pomaly prinášať výsledky – tento rok sme sa už po druhý krát za posledné tri roky stali juniorskými majstrami sveta. A ja verím, že do budúcnosti máme ako krajina ešte väčší potenciál.
Autor: Jakub Slunečko
