BRATISLAVA (SZĽH) – Hokeju obetoval už viac ako 60 rokov. Či najskôr ako aktívny hráč, či neskôr vo funkcii trénera, či ako človek, ktorý aj po týchto dvoch etapách naďalej odovzdával bohaté skúsenosti z domáceho i medzinárodného poľa mladším hokejistom i trénerským kolegom. Július Černický, niekdajší člen legendárneho útoku bratislavského Slovana, v ktorom brázdil ľady spolu s Karolom Fakom a Jánom Starším, sa dnes dožíva 85 rokov.
Starší, Fako, Černický – tí to hrajú technicky. Tak znel legendárny pokrik, ktorý nielen v druhej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia, ale tiež v počiatočnej ére šesťdesiatych často znel z bratislavských tribún. A niet sa čo čudovať. Renomovanej formácii sa v tíme Slovana mnohokrát podarilo vyprodukovať skvostné kombinácie s gólovou iskrou. Július Černický dovedna odohral v československej lige približne 400 zápasov, v ktorých nastrieľal 144 gólov. V reprezentácii nazbieral 12 štartov s bilanciou 6 presných zásahov.
Jeho úspešnej anabáze v drese večného korunného princa spoločnej československej súťaže predchádzala športová minulosť vo Svite – neďaleko od Kežmarku, kde sa legendárny útočník narodil 5. marca 1937 a kde začínal najskôr s lyžovaním. Neskôr presedlal na hokej a začal vynikať. Po dvojročnej anabáze v mužskom hokeji za Spartak Brno nasledovalo trinásť úspešných rokov pôsobenia v Slovane. Hráčsku kariéru ukončil Július Černický v klube EV Viedeň v poslednej aktívnej sezóne 1969/70.
Ihneď sa vydal na trénerskú dráhu. Okrem mládeže Slovana figurujú v jeho životopise hokejového kouča zastávky v Nitre, v seniorskom Slovane a Trenčíne. Nazbierané klubové skúsenosti následne zužitkoval na reprezentačnom poli – pri národnom tíme ČSSR do 20 rokov – a ovenčil ich striebornou medailou z juniorských MS 1985. V závere aktívneho trénerského pôsobenia učaroval Júliusovi Černickému Jutský polostrov.
V čase, keď prijal prvú ponuku z Dánska (1986 – 1993) sa aj priatelia čudovali, pýtali sa: „Kamže-kam to ten Julo ide?“ V prvej zo štyroch sezón vybojoval v Esbjergu titul, posledné dve sezóny pôsobil vo Vojense s funkciou navyše – bol tiež asistent trénera reprezentácie Dánska uznávaného Peera Holtena. A to všetko v tvrdej konkurencii švédskych trénerov. O tri roky ho pozvali znovu do Esbjergu. Vtedy 59-ročný Černický sa upísal na štyri roky ako šéftréner mládeže.
Ani v rokoch po profesionálnej hráčskej či trénerskej kariére sa dnešný oslávenec neprestal venovať hokeju. Boli časy, keď sa s Karolom Fakom a Jánom Starším pravidelne stretávali na domácich zápasoch bratislavského Slovana v slovenskej extralige, kde spomínali, debatovali, analyzovali. Július Černický nebol nadšený, keď sa v najvyššej domácej súťaži začalo objavovať čoraz viac cudzincov, ktorí dostávali priestor na úkor slovenských talentov. Rovnako tak kritizoval rozhodnutia rodičov, ktorí zasa vo veľkom začali ratolesti posielať na hokejovú výchovu do zahraničia veriac, že tam sa im bude vodiť spravidla lepšie ako na Slovensku. Často sa pritom mýlili. Aj preto dnešného oslávenca teší aktívny a iniciatívny prístup Slovenského zväzu ľadového hokeja, ktorý sa v rámci dlhodobej rozvojovej stratégie snaží takéto zmýšľanie eliminovať a pre domáce talenty vytvárať také podmienky na rozvoj, ktoré hokejových rodičov presvedčia a mladých hokejistov udržia v systéme slovenských súťaží v kľúčovom tínedžerskom veku od 15 do 18 rokov.
Július Černický sám – rovnako ako SZĽH dnes – pri formovaní mladých hokejistov nezabúdal na ich osobnostný rozvoj. Vštepoval im mnohé cenné životné zásady a postoje. Čestnosť, mužný prístup, bojovnosť, odhodlanie. Všetko to, čo charakterizovalo počas úspešnej hráčskej kariér aj jeho.
Pri dnešnej príležitosti životného jubilea 85 rokov praje Slovenský zväz ľadového hokeja Júliusovi Černickému čo najpevnejšie zdravie a nielen jemu, ale aj jeho blízkym veľa spoločného úsmevu a radosti.
