BRATISLAVA (SZĽH) – Keď mal šestnásť, zbalil si tri tričká, dvoje nohavíc a odišiel na skúšku do Peterborough. Viac vecí nepotreboval. Nemyslel si, že klub z prestížnej juniorskej ligy OHL zaujme a zotrvá. Vďaka obdivuhodnej vnútornej sile, odolnosti a ochote drieť tvrdšie než dreli iní však presvedčil. Taký Craig Ramsay bol a stále je. Ctižiadostivý hráč i tréner. Oddnes už aj čerstvý sedemdesiatnik. Večne usmiaty, dobre naladený a pozitívne zmýšľajúci človek. Nemožno ho nemať rád.
Narodil sa v torontskej štvrti Weston 17. marca 1951 do rodiny poctivého opravára a konštruktéra Billa Ramsayho. V štvrti, v ktorej dnes nájdete železnicu, hotely, moderné bulváre, najrôznejšie obchodné budovy. Vtedy v nej fungovali jedny základné potraviny, mäsiarstvo a pošta. Azda jediným spoločným znakom Westonu spred polstoročia v porovnaní s terajším je rieka Humber, ktorá v mrazivých zimných dňoch poskytla malému Craigovi útočisko či príležitosť robiť prvé zábery na korčuliach. Hokej zbožňoval už ako dieťa. Kým jeho otec majstroval doma v kôlni, on mu holdoval na rieke. Ba dokonca aj na dvore za domom, kde mal provizórnu ľadovú plochu. Jednoducho pripravenú. Stačilo pár desiatok litrov vody a mrazivé počasie, čo v Toronte pred polstoročím nebol problém. Bill Ramsay – hoci mu provizórne klzisko zaberalo priestor využiteľný na opravy či stavbu konštrukcií – nikdy neposlal syna trénovať inam.
V desiatich sa Craiga ujal rodinný priateľ a sused Bert Turney, ktorý trénoval klub v miestnej hokejovej lige. „Ako dieťa som nebol najlepší, ale mal som šťastie na skvelého trénera,“ spomína si na Turneyho, ktorý ho viedol do šestnástich. Naučil ho hrať poctivý hokej na oboch stranách klziska. Na ňom Craig bazíruje dodnes. Jednoducho a poctivo. Vpredu, vzadu. Piati hore, piati dole.
V roku 1967 prerušil Craig štúdium na strednej škole v North Albione. Dostal skúšobný kontrakt v organizácii Peterborough Petes, kam si na skúšku vzal len tri tričká a dvoje nohavíc. Mal 16 rokov, ledva 68 kilogramov. No vzali ho. Drobný chlapček sám neveril, že sa môže udržať v tíme. „V tom čase som ani len neuvažoval, že by mohol byť zo mňa profesionálny hokejista,“ vraví Craig. V škole mal rád matematiku, preto sa plánoval uberať účtovníckym či bankovníckym smerom. Lenže Roger Neilson, vtedajší tréner Petes, by si neodpustil, ak by mladého Ramsayho poslal za stôl do banky. Videl v ňom hokejový potenciál.
Mesiac pred sezónou Craig prišiel za Rogerom. Chcel sa ho spýtať, či sa môže pobaliť a odísť. Vtedy sa stala prvá nečakaná vec, ktorú si dospievajúci tínedžer z mítingu pamätá. „Ten chlap počas stretnutia skutočne zaspal,“ smeje sa pri spomienke na dávny, no rozhodujúci moment svojho života. Potom prišla nečakaná záležitosť číslo dva: „Keď sa prebudil, jednoducho povedal, že by som mal zostať. Tak som zostal.“
Neilson mal na Ramsayho dobrý vplyv. Na ľade sa Craig pod jeho vedením vypracoval na elitného brániaceho útočníka. Dokonca sa stal kapitánom tímu. Jeho formácia efektívne bránila najlepších hráčov súpera. Neilsen už vtedy poznamenal, že ak to dokáže celú kariéru, bude napriek nižšej produktivite v porovnaní s hviezdami nevídane žiadaný.
Potrebu, alebo skôr výhodu draftovať Ramsayho prvé pochopilo Buffalo v roku 1971. Po rozbehu v AHL sa 20-ročný Craig ocitol v prvom tíme Sabres, dokonca na súpiske v stretnutí proti milovaným Maple Leafs z Toronta, kde vyrastal. Vzhliadal k hráčom ako Keon, Horton, Hillman či Kelly (poznámka pre mladšie ročníky – ide o borcov, ktorí odohrali v profilige dovedna vyše 5300 stretnutí vrátane play-off, prevažne za Toronto) a teraz proti nim nastúpil, či už boli na ľade, alebo stáli na striedačke. V piatom zápase za Buffalo strelil prvý hetrik. O čom to svedčí? Odpovieme rečníckou otázkou. Môže byť hokejista priemerný, ak v ére starej a nezištne tvrdej NHL so 75 kilogramami dá v piatom profiligovom štarte tri góly?
A to Craig nepatril k ofenzívnym ťahúňom tímu. Hoc sa útočným chúťkam nebránil, vynikal poctivou hrou s dôrazom na defenzívu. Spojil sa s Donom Luceom a Dannym Garoem. V Sabres založili takzvanú „utlmovaciu“ formáciu, proti ktorej si elitní útočníci súperov nevedeli poradiť. Výnimočné na Ramsayho formácií bolo, že z nej nebola len akási checking-line. Ona bola aj ofenzívne produktívna. A nie ledajako.
Craig strelil aspoň 20 gólov vo ôsmich za sebou idúcich sezónach. Kariéru zakončil ziskom 672 bodov v 1070 zápasoch. V sezóne 1974/75 doviedol Buffalo do finále o Stanleyho pohár, kde Sabres podľahli Philadelphii. Všetkých štrnásť profiligových sezón odohral v drese jediného tímu. So šabľou na hrudi. „Boli sme mladý tím, ktorý hral v malej aréne, no plnej skvelých fanúšikov, čo sme si dlhé roky užívali,“ poukazuje Craig na vtedajšie Buffalo Memorial Auditorium, známe pod skratkou The Aud. Pôvodne malo kapacitu 12 500 sedadiel, neskôr ju rozšírili na 16 000.
Pamätáte si ešte, ako sme písali, že bol útly? Navonok určite. Vnútri mal však viac sily ako ktorákoľvek z vtedajších ťažkých váh NHL. Čerpal z málo vídanej odolnosti, ktorá rodáka z torontského okolia zdobila a zdobí dodnes. Ak neveríte, čítajte...
Za Buffalo odohral v najlepších rokoch 776 zápasov za sebou. Bez prerušenia. V sérii, ktorá je dodnes štvrtou najdlhšou v NHL. Z hry ho vyradila až zlomenina nohy v roku 1983. Čo na železnú šnúru hovorí dnes? „Isteže som na ňu hrdý. Časy však môj pohľad na prekonávanie takýchto rekordov zmenili. Nikdy by som nežiadal hráča, aby sa snažil o niečo podobné. Každému odporúčam práveže viac oddychu a pokoja, keď je to možné.“ Nečudo, že ho prezývali „baranidlo“, symbolizujúce nezlomnosť či nástroj, ktorý rozrazí akúkoľvek hviezdnu silu súpera.
Po zrastení zlomeniny sa v roku 1983 vrátil a svoju dominanciu na ľade gradoval. V roku 1985 napokon získal Selkeho trofej, určenú útočníkovi s najvýraznejšími defenzívnymi schopnosťami v rámci danej sezóny. A so zaujímavosťami ešte nekončíme. Ročník 1973/74, konkrétne 78 zápasov v ňom, odohral Craig bez jedinej trestnej minúty. Vtedy reálne, dnes ťako predstaviteľné. Dovedna nazbieral v 1070 dueloch NHL len 201 trestných minút, čo je úctyhodné číslo.
Ak pomôžem hráčom pochopiť, prečo som si ich vybral, prečo sú v tíme, prečo vykorčuľujú na ľad a skrížia hokejku so súperom, a prečo majú blokovať, prihrávať, stáť v dráhe strely, potom môžeme byť úspešní.
V roku 1985 po konci kariéry ako 34-ročný okamžite smeroval na striedačku Sabres v pozícii asistenta. Vedenie klubu ho pritom presviedčalo už rok predtým, aby sa stal hrajúcim asistentom. Napokon si na šancu počkal. Netrvalo dlho a Craig sa vypracoval na hlavného kormidelníka. V polovici sezóny 1986/87 nahradil na stoličke legendárneho Scottyho Bowmana. Lenže najbližších šesť rokov akceptoval skôr manažérske ponuky, či už ako riaditeľ sekcie hráčov a zamestnancov, alebo asistent generálneho manažéra. Neskôr sa k trénerstvu vrátil, raz pracoval aj ako profesionálny skaut. V NHL toho preskákal požehnane. Prvú prestávku od profiligy si dal až po sezóne 2003/04, po dovedna 33-ročnej aktivite v pozícii hráča, trénera či manažéra. Následne potiahol ďalších desať profesijných rokov, aby si v ročníku 2015/16 znova oddýchol. V roku 2016 prijal pozíciu tímového konzultanta v Montreale Canadiens. A nasledujúce leto to prišlo. Oslovil ho Miroslav Šatan s ponukou na post hlavného trénera slovenskej reprezentácie. Craig bol váhavý. Uvedomoval si, že v medzinárodnom hokeji dovtedy vôbec nepôsobil, navyše na hlavého trénera mimo severoamerického územia mal pokročilý vek 66 rokov. Lenže zvedavosť a chuť vyskúšať si na sklonku bohatej kariéry niečo nové, navyše cezhraničné bola väčšia než súčet všetkých obáv či mínusov.
Po Ramsayho príchode sa veľa hovorilo najmä o systémových zmenách v herných prejavoch slovenských reprezentácií, ktoré stagnovali, čo výsledky potvrdzovali. Craig prišiel s receptom, ktorému veril celý život. Jednoduchosť skĺbená s modernosťou a odvážnosťou. Sám si po príchode vyhliadol hráčov, s ktorými sa odhodlal pracovať. Nebál sa siahnuť ani po tých, ktorí korčuľovali na domácich klziskách, pričom v minulosti šancu nedostávali. Prečo? Azda aj z dôvodu presvedčenia, že ktokoľvek pôsobiaci v zahraničí je automaticky lepší ako domáci. Craig Ramsay zaužívanú zvyklosť zmietol zo stola. Začal pracovať s hráčmi na základe videného a poznaného. Bez ohľadu na klubovú či ligovú príslušnosť. Z mnohých urobil reprezentačných debutantov. Viacerým dal príležitosť zažiariť. Objavil v nich skrytý talent a schopnosti, ktoré časom potvrdili v kvalitnejších (nielen) európskych súťažiach.
Craig na Slovensko priniesol novú kultúru, cenné skúsenosti. Akési know-how, ktoré vo vyspelom hokejovom svete fungovalo už roky rokúce ako samozrejmosť. Na Slovensku však dlho nenachádzalo podporu. Pritom stačilo málo. Zavolať človeka z mäsa a kostí, ktorý postavil svoju hráčsku i trénerskú kariéru na jednoduchosti, úprimnosti, empirickom poznaní, rešpekte a tvrdej práci. Nikdy nie agresii, kriku či nátlaku. „Vždy sa snažím ovplyvňovať hráčov svojím pokojom,“ vraví. „Kľúčové je pracovať v prostredí, kde ľuďom človek nevnucuje, čo majú robiť. To nie je efektívne. Dôležitý je dialóg, diskusia, dohoda, spoločné riešenie. Ak pomôžem hráčom pochopiť, prečo som si ich vybral, prečo sú v tíme, prečo vykorčuľujú na ľad a skrížia hokejky so súperom, prečo majú blokovať, prihrávať a stáť v dráhe strely, môžeme byť úspešní. Nie im to diktovať. Treba ich k tomu naviesť, aby na to prišli sami. Hráči musia porozumieť, čo sa ich snažíte naučiť. Musia sa však cítiť komfortne. Na tom bazírujem. Veľa času trávim rozprávaním s hráčmi. Skutočne im chce porozumieť, aby som sa vedel o nich postarať. Aj o ich životy. Pomôcť im byť lepšími ľuďmi, samozrejme, lepšími hokejistami. Vždy chcem dať hráčom príležitosť ukázať mi, čo v sebe majú. Ibaže tento proces však nemôžete začínať so zlými myšlienkami. To sa dá len s čistou hlavou,“ dodáva Craig Ramsay.
Jeho ochota a vášeň pracovať so slovenský hokejistami je ohromne nezlomná. Na vzostupe slovenského hokeja mu úprimne záleží. S hrdosťou nosí tričká s hokejkovým logom či štátnym znakom kedykoľvek doma v Tampe aj na golfe. Napriek ročnému odlúčeniu pre pandémiu je v stálom kontakte so slovenskými korčuliarmi v zahraničí, trénerskými partnermi i zväzovými kolegami. A teší sa návrat. Nevie sa dočkať letu pod Tatry, ktorý ho čaká už o pár dní. Nehovoriac o majstrovstvách sveta v Rige, ktoré budú pre čerstvého sedemdesiatnika hotovou životnou výzvou, ak sa budú konať v bubline, respektíve bez divákov. Vo svojej 50-ročnej hokejovej kapitole, strávenej prevažne v NHL, niečo podobné ešte nezažil.
17. marca, presne v deň sedemdesiatych narodenín, má termín na druhú vakcínu proti ochoreniu COVID-19. Aj preto si v deň sviatku nevychutná obľúbený golf. Zorganizuje však grilovačku pre syna s dcérou i vnučku, následne i pre priateľov a susedov. Potom priletí na Slovensko.
Vraví, že k jubileu dostáva v podobe druhej dávky vakcíny akurátny dar. Veď čo v deň narodenín môže byť lepšie stáť na čiare a čakať na ihlu? - ako žoviálne tvrdí sám. Narodeninových prianí veľa nemá. K sedemdesiatinám si želá len jediné: „Aby sme všetci boli zdraví a čím skôr sa zbavili tejto pliagy.“
1967 - 1971 Peterborough Petes/OHL
1971 Cincinnati Swords/AHL
1971 - 1985 Buffalo Sabres/NHL
Bilancia v NHL: 1070 zápasov, 252 gólov, 420 asistencií, 672 bodov / v play off 89 zápasov, 17 gólov, 31 asistencií, 48 bodov.
1985 - 1993 Buffalo Sabres (asistent trénera, hlavný tréner, asistent generálneho manažéra, riaditeľ oddelenia hráčov a zamestnancov)
1993 - 1995 Florida Panthers (asistent trénera)
1995 - 1996 Dallas Stars (skaut)
1996 - 1998 Ottawa Senators (asistent trénera)
1998 - 2001 Philadelphia Flyers (asistent, hlavný tréner)
2001 - 2004 Tampa Bay Lightning (asistent)
2005 - 2007 Tampa Bay Lightning (asistent)
2007 - 2010 Boston Bruins (asistent)
2010 - 2011 Atlanta Trashers (hlavný tréner)
2011 - 2014 Florida Panthers (asistent)
2014 - 2015 Edmonton Oilers (asistent)
2016 - 2017 Montreal Canadiens (konzultant)
2017 - 2021 tréner slovenskej hokejovej reprezentácie
1974 - hráčska účasť vo finále o Stanleyho pohár s Buffalom
1976 - účasť v zápase hviezd NHL
1985 - držiteľ Selkeho trofeje pre najlepšie brániaceho útočníka
1987 - uvedenie do Siene slávy Buffala Sabres
2004 - víťaz Stanleyho pohára s Tampou Bay v pozícii asistenta trénera
