Extraliga juniorov

3:1
(2:0, 0:1, 1:0)
Stav série: 4:2 6. kolo, Číslo zápasu 1275 ZŠ Pavla Demitru, Trenčín 1516 divákov

Trenčianska obhajoba úspešná, Poprad sľubuje, že sa vráti ešte silnejší

TRENČÍN (SZĽH) – Ani na juniorskom tróne sa oproti minulej sezóne nič nemení. Titul majstra Slovenska v Extralige juniorov úspešne obhájili hokejisti Dukly Trenčín, ktorí zisk zlatých medailí spečatili v stredu víťazstvom na svojom ľade nad Popradom v pomere 3:1. V celkom zúčtovaní série svojho súpera porazili 4:2 na zápasy.

Tucet titulov

Do klubovej vitríny tak môže pribudnúť ďalšia cenná mládežnícka trofej. Za ostatných šesť sezóne je to už dvanásty mládežnícky majstrovský titul pre Trenčanov. O päť z nich sa postarali dorastenci, tri získali starší žiaci a štyri juniori. Zaujímavosťou je, že práve ročníky 1998, 1999 a 2000, ktoré hrali prím v tohtoročnej juniorke Dukly Trenčín, stáli aj pri zisku prvého titulu starších žiakov pred piatimi rokmi. Tohtoročný káder juniorky Trenčína tak je z veľkej časti tvorený hráčmi, ktorí získali zlatú medailu v každej z týchto troch vekových kategórií.

No oslava titulu ani po toľkých úspešných rokoch sa zrejme nikdy nezunuje... „Stále je to fantastický pocit. Som veľmi hrdý na všetkých chalanov, na každého jedného z tímu,“ hovorí kapitán družstva Marcel Škvakra. „Každý z nich pracoval na maximum celú sezónu a som veľmi rád, že to takto dopadlo. Každý jeden titul chutí výborne a tento nie je výnimkou,“ dodal.

Kapitán Trenčína Marcel Škvarka preberá trofej pre víťaza Extraligy juniorovKapitán Trenčína Marcel Škvarka preberá trofej pre víťaza Extraligy juniorov

Štyri trenčianske juniorské tituly z posledných šiestich sezón mali všetky rukopis hlavného trénera Marcela Hanzela. „Z roka na rok je to ťažšie a ťažšie. Poprad má svoju kvalitu, finále bolo veľmi tesné, každý jeden zápas bol o jednom-dvoch góloch. Sme strašne radi, že to chalani zvládli a ja im môžem za to len pogratulovať,“ hovorí.

Kým na trenčianskej strane vypukla obrovská radosť, u ich finálového súpera z Popradu po záverečnej siréne zavládlo veľké sklamanie. Na historicky prvý titul majstra Slovenska v ére samostatnosti sa popradským juniorom nepodarilo ani tentoraz dosiahnuť, niet tak divu, že sa po zápase len ťažko hľadali slová aj hlavnému trénerovi družstva Jánovi Šimkovi.

„Hráčom som v prvom rade poďakoval za sezónu. Týchto chlapcov mám rád, keďže som s nimi prežil polovicu svojho trénerského života. Ďakujem všetkým, ktorí nás podporovali počas celej sezóny, ktorí nám vytvárali podmienky a ktorí nám fandili. Nuž a ostatným chcem odkázať, že sa vrátili ešte silnejší než ako sme boli,“ povedal.

Séria ako na hojdačke

Finálová séria priniesla vo všetkých šiestich zápasoch kvalitný a vyrovnaný hokej. „Každý jeden zápas bol vyrovnaný a pokojne to mohlo skončiť aj naopak. Celá séria bola len o drobnostiach a maličkostiach,“ povedal ďalší z kľúčových pilierov úspech Trenčína, brankár Jakub Kostelný

Marcel HanzalMarcel Hanzal

Špecifikom bolo množstvo zvratov, ktoré séria priniesla. Po dvoch zápasoch na ľade Popradu si Trenčania niesli na svoj ľad – tenisovou terminológiou povedané – dva brejky. Stačilo im si udržať výhodu domáceho prostredia a majstrovský titul by oslavovali v najrýchlejšom možnom čase. Po dvoch víťazstvách v Poprade však Dukla na svojom ľade v treťom a štvrtom zápase neuspela a stav bol razom vyrovnaný.

„Išli sme zo zápasu na zápas. Do každého z nich sme šli s tým, aby sme ho vyhrali. Doma sa nám to v prvých dvoch nepodarilo. Možno si už chalani uvedomovali, že je 2:0 a nič sa nemôže stať. Možno sme preto k tretiemu zápasu nepristúpili dobre a odklonilo sa od nás šťastie. Chvalabohu ale, že sa chalani zomkli a v Poprade v piatom zápase sme to dali,“ hovorí Hanzal.

Práve piaty zápas série možno bol tým kľúčovým faktorom celého finále. Popradčania psychickú výhodu po zrovnaní série na 2:2 ani výhodu domáceho prostredia v piatom zápas nezužitkovali na zisk majstrovského mečbalu. Zápas pritom mali rozbehnutý veľmi dobre a po dvoch tretinách v ňom vyhrávali 4:2. Lenže potom prišla treťotretinová štvorgólová smršť Trenčína. 

„Druhá tretina toho zápasu v Poprade nám naozaj nevyšla. My sme však chlapcov stále nabádali, aby hrali ďalej, napokon dva góly v hokeji nič neznamenajú. Podarilo sa nám streliť kontaktný gól a nakoniec chalani tú výhru vydreli. Hoci sme na konci zápasu dali šťastný gól, aj to patrí k hokeju a k play-off,“ zamyslel sa tréner Trenčanov.

Tvrdý úder v piatom zápase už Poprad nerozdýchal a hoci v dovtedajšom priebehu série vyhrávali v každom jednom zápase len hosťujúce tímy, v šiestom zápase už nie, čo znamená zisk majstrovského titulu pre Trenčín. Hlavný tréner Popradu Ján Šimko ale nechcel upriamovať pozornosť len na piaty zápas. „Séria sa hrá na štyri víťazné zápasy, takže každý jeden zápas je rovnako dôležitý. Nechcel by som sa teda vracať k nejakému konkrétnemu zápasu,“ hovorí. „V každom jednom zápase, v ktorom sme prehrali, boli pozitívne veci, ale boli aj negatívne, ktoré nás stáli víťazstvo. Na nejaký jeden konkrétny zápas by som to však nezvaľoval.“

Ján ŠimkoJán Šimko

Poistka v oslabení

Do šiesteho zápasu série lepšie vstúpili Trenčania, ktorí po prvej tretine vyhrávali 2:0. Rovnaký stav však bol aj vo štvrtom finálovom stretnutí, ktorý nakoniec Trenčania prehrali. Memento zo soboty, ale aj z iných zápasov, v ktorých prostredné tretiny Trenčanom nešli, bolo stále živé. „Hovorili sme si pred druhou tretinou, že nemôžeme do nej nastúpiť tak, ako sme do nej nastupovali prakticky cez celú sériu. Verím, že aj toto prinieslo úspech. Poučili sme sa a každé jedno víťazstvo nielen v tejto sérii, ale aj v play-off si cením,“ hovorí Škvarka.

Popradčania však aj napriek tomu dokázali v druhej tretine aspoň znížiť. Do poslednej dvadsaťminútovky tak šli oba tímy za stavu 2:1. Všetko tak bolo otvorené. Mimoriadne dôležité pre Trenčanov za tohto stavu bolo hlavne udržať na uzde disciplinovanosť. To sa im ale najmä spočiatku nedarilo. Veď v rozmedzí 47. a 50. minúty šli až trikrát v rýchlom slede na trestnú lavicu.  „Celú sezónu si hovoríme, že musíme byť disciplinovaní, no hlavne v týchto vybičovaných zápasoch sa to niekedy nedá ustriehnuť. Zvládli sme to aj v oslabení, za čo som veľmi rád,“ pokračoval 20-ročný kapitán Trenčanov.

Paradoxne, práve v jednom z oslabení v tretej tretine dali Trenčania poisťujúci tretí gól. Význam Džuganovho gólu je síce na jednej strane neodškriepiteľný, na strane druhej rovnako významná bola aj defenzívna robota Trenčanov počas týchto chvíľ na čele s istým Jakubom Kostelným medzi tromi žrďami. „Všetko šlo v rýchlom tempe. Ťažko už budeme po vylúčení nariekať, zmeniť to už nedokážeme. Povedali sme si, že to musíme ubrániť a za týmto cieľom sme tvrdo šli,“ hovorí Kostelný.

Radosť juniorov Dukly TrenčínRadosť juniorov Dukly Trenčín

Možno posledné tituly

Pre Škvarku s Kostelným ide súčasne o rozlúčku s vekovou kategóriou juniorov. Škvarka ako ročník narodenia 1998 dokonca hral túto sezónu v juniorke na výnimku. Krajšiu rozlúčku s mládežníckou kariérou si želať ani nemohol. „Veľmi nerád hovorí o sebe. Ja som hrdý na všetkých chalanov. Veľmi si vážim aj prvý titul ako kapitán, aj tento. Ďakujem chalanom, robili to, čo mali, vždy sme sa vedeli dohodnúť. Vytvorili sme výbornú partiu a výborný kolektív.“

O rok mladší Kostlený za určitých okolností môže nastupovať v juniorke aj v budúcej sezóne. Pravidlo výnimky v juniorke pre brankárov však podlieha určitým obmedzeniam. „Všetky tituly sú cenné. Dosť som si cenil aj druhé miesto spred dvoch rokov, keď sme síce nevyhrali, no vážil som si, akú som vtedy ako mladý brankár dostal príležitosť. Tento titul si taktiež veľmi cením, pretože je to možno môj posledný rok a vyhrať na domácom ľade je vždy niečo neskutočné,“ povedal Kostelný.

Majú nástupcov

Hoci mimoriadne úspešné ročníky a sčasti aj 1999 na mládežníckej úrovni končia, nasledovateľov majú v Trenčíne viac než dobrých. Už teraz sa dá predpokladať, že Dukla bude v Extralige juniorov ašpirantom na najvyššie priečky aj budúci rok. Predurčuje ju k tomu nielen história, ale aj tohtoročný káder s viacerými mladými hráčmi. Veď vo finále pravidelne za juniorku nastupovali traja dorastenci, z toho dvaja hráči ročníka 2002, ktorí ešte budúcu sezónu budú môcť nastupovať v doraste. Opomenúť nemožno ale ani tohtoročný dorast, ktorý taktiež dosiahol na majstrovský titul.

„Už niekoľko rokov sa snažíme tých najlepších chalanov z dorastu zapracovať do juniorky, aby na ďalšie roky to oni sami mohli ťahať a boli prínosom pre tím. Budujeme to teda aj do budúcnosti,“ priznáva Hanzal, tréner ovenčený už štyrmi juniorskými titulmi. Napokon aj táto skutočnosť je sama osebe zaväzujúca. „Tréneri v nižších kategóriách odvádzajú poctivú prácu, rovnako aj my sa snažíme poctivo pripraviť na každú jednu sezónu. Samozrejme, tieto víťazstvá nám mimoriadne chutia,“ pokračoval.

Kapitán juniorov Popradu Daniel Slanina preberá trofej pre II. miesto z rúk Jozefa MitochuKapitán juniorov Popradu Daniel Slanina preberá trofej pre II. miesto z rúk Jozefa Mitochu

Cenné popradské striebro

Hoci bezprostredne po finále zavládlo na strane Popradu sklamanie, hlavný tréner Ján Šimko netajil, že s celou sezónou možno vyjadriť spokojnosť. „Na základe vývoja základnej časti i nadstavby sme mali za cieľ finále. Priali sme si Trenčín, chceli sme ho vo finále poraziť, to sa nám však nepodarilo. Ale aj napriek tomuto neúspechu vo finále vnímam celú sezónu pozitívne a pevne verím, že táto skúsenosť, ktorú sme všetci nadobudli, nás niekde posunie.“

Do mládežníckeho „dôchodku“ však z Popradu odchádza silná generácia hráčov ročníka 1998 a 1999, ktorá stála pri majstrovskom titule v dorasteneckej extralige v sezóne 2015/2016. To, ako ich ich nástupcovia nahradia, ešte teraz nechce Šimko anticipovať, keďže to závisí od množstva premenných. 

„Ťažko teraz hovoriť. Družstvo bude skladať až onedlho, najprv si všetci po sezóne oddýchneme. Samozrejme, vieme, že sa chlapci posúvajú prirodzenou cestou a niektorí na základe svojich výkonov by mohli v budúcej sezóne sa prihlásiť o slovo aj v mužskej kategórii. Len prirodzený vývoj na posun k mužov však nestačí. V seniorskom hokeji sa vyberajú hráči hlavne na základe dlhodobej výkonnosti, a na základe toho sa potom budú deliť hráči aj do nášho družstva do budúcej sezóny.“

Hnacím motorom pre Šimka osobne je však aj túžba vystúpiť na vrchol. So staršími žiakmi v roku 2014 dosiahol „len“ na striebro, jednu priečku od zlata bol aj tento rok v juniorke. „Ako som už povedal, aj ja osobne sa chcem vrátiť ešte silnejší. Samozrejme, aj mňa táto vidina motivuje,“ dodal na záver.

Fotogaleria