V Moskve odhalili pamätník legendárneho trénera Viktora Tichonova

MOSKVA - V utorok pri príležitosti prvého výročia úmrtia legendárneho hokejového trénera Viktora Tichonova odhalili na moskovskom Vagaňkovskom cintoríne pamätník na jeho počesť. Niekdajšieho vynikajúceho kouča ruskej i sovietskej reprezentácie a armádneho klubu CSKA Moskva si uctili mnohé legendy tohto tradičného tímu, prezident Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF) René Fasel, šéf Ruskej hokejovej federácie (FHR) Vladislav Tretiak či prezident Kontinentálnej hokejovej ligy (KHL) Dmitrij Černyšenko. Autorom pamätníka je sochár Alexander Kukuškin, ktorý do žuly vytesal ideu vdovy po hokejovej legende Tatiany Tichonovovej. Rozprestiera sa na ploche 4 metre štvorcové a siaha do výšky 270 centimetrov. Správu priniesol ruský portál Championat.com.
Viktor Tichonov zomrel 24. novembra 2014 vo veku 84 rokov. Pod jeho vedením získala reprezentácia ZSSR, Spoločenstva nezávislých štátov či Ruska trikrát olympijské zlato a osemkrát titul majstra sveta. Tichonov väčšinu svojej trénerskej kariéry spojil s CSKA Moskva, v ktorom sa preslávil vďaka prísnemu autoritatívnemu štýlu. Z armádneho klubu i zbornej urobil stroj na úspechy. Tichonov (nar. 4. júna 1930) začínal na vrcholovom ľade ako obranca VVS, neskôr hral za Dinamo Moskva. Ako hráč získal štyri majstrovské tituly, v najvyššej sovietskej súťaži odohral v rokoch 1949 až 1963 dokopy 296 zápasov a dal v nich 35 gólov. Jeho trénerská kariéra sa začala v roku 1964 na pozícii asistenta v Diname Moskva, neskôr viedol Dinamo Riga. V roku 1977 sa stal šéfom lavičky CSKA Moskva a o rok neskôr aj sovietskej zbornej. V CSKA vydržal až do roku 1996. S klubom získal trinásť sovietskych titulov bez prerušenia (1978 - 1989). S reprezentáciou triumfoval na MS 1978, 1979, 1981, 1982, 1983, 1986, 1989, 1990 a na ZOH 1984, 1988 a 1992. V roku 1981 vyhral ZSSR prestížny Kanadský pohár. Po ZOH 1994 opustil reprezentačnú lavičku, v sezóne 2003/2004 bol ako 73-ročný späť, ale jeho mužstvo neuspelo na MS v Ostrave. Následne s trénovaním definitívne skončil. Jeho tím sa pripravoval desať až jedenásť mesiacov do roka, hráči boli dlho bez rodín. Od roku 1998 je členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).