Klub hráčov združujúcich extraligistov so 600 bodmi má trinásteho člena. Asistenciou a gólom sa na túto veľkú métu dostal útočník HC Košice Michal Chovan, ktorý tak výraznou mierou prispel k víťazstvu 4:1 nad východoslovenským rivalom z Popradu.
„Ostal som sám pred bránkou a po dobrej prihrávke už ostávalo iba zakončiť. Teší ma, že to bol šesťstý bod, ale ešte viac sa teším z víťazstva. Puk si však určite odložím na pamiatku,“ pousmial sa košický kapitán, ktorého slovník je tradične nesebecký. „V našej situácii je úplne jedno, kto bude dávať góly. Podstatné je víťazstvo. Ukázali sme, ako vieme hrať hokej a aké máme mužstvo. Do bodky sme plnili stanovené veci, využili sme presilovku a podržal nás brankár. Verím, že na to nadviažeme a pôjdeme hore.“
Zverenci trénera Dana Cemana vstupovali do derby v pozícii posledného tímu tabuľky. Tiaž plynúca z nelichotivého postavenia sa prejavila v prvej tretine, počas ktorej sa „oceliari“ dopúšťali faulov a veľké gólové príležitosti Colina Campbella a Mareka Bartánusa ostali nepremenené.
„Prvá tretina nebola najlepšia a plynulo to z nervozity. Upokojili nás výborné zákroky Riečického, ktorý podal celkovo vynikajúci výkon,“ otvoril svoje hodnotenie duelu tréner Dan Ceman. „Od druhej tretiny to už bolo lepšie. Strelili sme góly a začali sme hrať želanú hru. Najdôležitejšie bolo, že chlapci zvládli to, na čom sme pracovali celý týždeň – organizáciu hry a predovšetkým štruktúru obrany. Súpera sme nepúšťali do únikov a z dobrej obrany pramenila ofenzíva. Snažili sme sa o rýchly prechod cez stredné pásmo. Poprad má veľmi nebezpečný tím, ale túto jeho zbraň sme eliminovali.“
Zlepšenú organizáciu hry ocenil aj kapitán Chovan. „Predtým sme trpeli na to, že sme súperov tlačili, ale v útoku sme prepadávali. Teraz sme dbali na to, aby sme mali stále tretieho útočníka hore. Poučili sme sa a ak budeme hrať takto tímovo, tak sa výsledky dostavia.“
.jpg)
Košičania popracovali na eliminácii zbytočných chýb a len druhýkrát v sezóne strelili aspoň štyri góly. Koncovka naopak zvlhla popradským strelcom a výsledkom je tretia prehra „kamzíkov“ v rade.
„Začali sme dobre. Vybojovali sme si presilovky, ale nepremenili sme ich a potom sme v druhej tretine dostali góly. Upadli sme a nemohli sme sa už dostať do zápasu. Neviem čo sa deje, ale sa takto silným tímom ako máme, nemôžeme prehrávať toľko zápasov. Musíme si sadnúť a začať každý od seba. Trpíme však hlavne na nepremieňanie šancí,“ povzdychol si útočník Matej Paločko, ktorý strelil za stavu 0:2 jediný gól hostí. Už o 48 sekúnd neskôr sa však ocitli hráči spod Tatier opäť v dvojgólovom manku.
„Neodohrali sme ideálne stretnutie. Možno tých 30 minút bolo v poriadku, ale zvyšok nie,“ priznal tréner Martin Hrnčár. „V prvej tretine sme cítili, že Košice nie sú v ideálnej forme. Robili sme dobré veci, vytvárali sme na nich tlak a opláchli nás iba po dvoch individuálnych chybách. V druhej tretine boli rozhodujúce striedačky. Strácali sme čisté puky, robili sme chyby pod tlakom a namiesto jednoduché čipovania pukov sme chceli zakladať komplikované útoky. Súperi tam naskakovali čerství zo striedačky a dostali sme góly. V tretej tretine sme už búšili do plných. Nevyšli nám presilovky a je to tretia prehra v rade. Padli sme do výsledkovej a hernej krízy, z ktorej sa potrebujeme dostať. Musíme sa vrátiť k tomu, čo nás zdobilo v úvode sezóny.“
.jpg)
Popradské šance na bodový zisk žili v Crow aréne do štvrtého gólu Colina Campbella na začiatku 58. minúty. Kanadský útočník dvíhal ruky nad hlavu už pár minúty predtým, no jeho radosť schladila úspešná trénerská výzva Martina Hrnčára. Na našu otázku, či mal také dobré oko, že si bol istý tesným postavením mimo hry, odpovedal s úsmevom. „Dobré oko máme na tribúne. Máme priame spojenie tabletom na striedačku a náš videokouč nám dal rýchlu informáciu. Vyšlo nám to už tretíkrát a táto spolupráca je teda výborná. Bohužiaľ to však nepomohlo.“
Spomínaná gólová pečať zápasu prišla v čase, keď to hostia skúšali s odvolaním brankára. K tomu sa odhodlali už tri minúty a pätnásť sekúnd pred koncom tretej tretiny.
„Mám zásadu, že ak chceme urobiť niečo s dvojgólovým mankom, tak musí brankár von už tri minúty pred koncom. Niekedy aj skôr. Ak to nechávate na záver, tak je to už väčší stres. Ak by sme strelili gól, tak by sme mali ešte dostatok času. Ja to teda robím pravidelne a stalo sa mi už aj to, že som odvolal brankára štyri a pol minúty pred koncom,“ odprezentoval svoju filozofiu tréner Hrnčár.
.jpg)
