Písal sa 5. február 2006. Hokejisti HC Košice zdolali v Crow aréne gólom Vladimíra Draveckého z tretej minúty predĺženia Martin 2:1 po predĺžení. Bránku tímu Jána Selveka strážil Ján Laco, obrannú modrú strážili Juraj Kledrowetz s Petrom Podhradským a útoku vytvárali tlak na Turčanov Peter Bartoš, Jaroslav Kmiť či Ján Lipiansky. Vypredaný skleník naplnený dvoma tisíckami divákov oslavoval víťaznú rozlúčku s malou halou na Kavečianskej ulici a ďalší zápas proti Zvolenu už odohrali „oceliari “ v novučičkej Steel aréne.
Maličký štadiónik následne odpredal košický klub súkromnému vlastníkovi, ktorý prerobil energeticky neefektívnu halu na výrazne útulnejší a modernejší stánok. Hokejisti osemnásobného majstra Slovenska sa na jeho ľad párkrát vrátili, no zakaždým išlo len o prípravu v rámci predsezónneho obdobia. To, že si ešte niekedy v Crow aréne zahrajú aj súťažný zápas, bolo niečím nepredstaviteľným. Takýto scenár sa síce spomínal v súvislosti s korona obdobím, no nútená absencia divákov na tribúnach ešte „oceliarov “ zo Steel arény nevyhnala. Energetická kríza už áno.
Návrat HC Košice do Crow arény po dlhých šestnástich rokoch však nebol rozhodne taký veselý, ako rozlúčka z roku 2006. Z vyše tisícky sedadiel bolo obsadených iba niečo vyše 800 a domáci hokejisti odchádzali po prehre 1:2 s Prešovom z ľadu sklamaní.
„Táto hala za našu prehru určite nemôže,“ zdôraznil útočník Marek Bartánus. „Je to niečo iné ako Steel aréna, ale ja mám na tento štadión krásne spomienky. Vyrástol som tu od hokejovej prípravky a cítim teda peknú nostalgiu. Mne sa tu hrá fajn.“
Nostalgia sa po príchode do štadióna v Čermeli zmocnila aj trénera hostí Ernesta Bokroša. „Pamätám si na šibeničky na tribúnach a pokriky, aby sa Bokroš obesil. Teší ma, že teraz ma už košickí diváci vnímajú inak ako počas čias, keď som trénoval Slovan. Určite som si však na tie momenty spomenul.“
.jpg)
V časoch Bokrošovho pôsobenia na striedačke Slovana patrili Košice medzi extraligovú špičku a na špici by sa chceli pohybovať aj v tejto sezóne. Vstup do sezóny im však vôbec nevyšiel a po úvodných troch zápasoch majú v tabuľke nulu. Prešov síce dokázali prestrieľať v pomere 39:14, no brankára Eugena Rabčana prekonal iba Joona Jääskeläinen.
„Nemôžeme vyhrať, keď vyšleme 40 či 50 striel a dáme iba jeden gól. Viazne nám to v koncovke,“ povzdychol si útočník Marek Bartánus po tesnej prehre. „Potrebujeme víťazstvo, pretože už cítime nervozitu. Aj teraz sme mali veľa šancí a puk tam skákal aj pred prázdnou bránkou. Chce to väčší dôraz a väčší pokoj v zakončení. Snaha je veľká, ale to je niekedy kontraproduktívne.“
Prílišné chcenie zvykne zväzovať ruky a tréner Dan Ceman to z mužstva cítil už od úvodu.
„V prvej tretine sme boli extrémne nervózni. Pôsobili sme tak, ako keby sme sa báli vlastných chýb. Cez prestávku sme si niečo povedali a od druhej tretiny sme mali oveľa viac striel a kontrolovali sme hru. Bohužiaľ prišli vylúčenia a my sme naše presilové hry nevyužili,“ analyzoval príčiny prehry kanadský kormidelník.
Košická kŕčovitosť bola vodou na mlyn pozornej prešovskej defenzívy. „Súper zblokoval veľa striel a my sme neboli dostatočne dôrazní. V tíme máme strelcov, ale naša súčasná efektivita streľby je veľmi slabá. Toto musíme zlepšiť. Momentálne sa trápime s psychikou. Dokážeme hrať dobrý hokej, vytvoriť si šance a vo všetkých troch zápasoch sme boli v záverečných tretinách lepší. Zakaždým sme však prehrali. Musíme sa zbaviť tej nervozity a nájsť cestu k víťazstvám.“
Rovnako ako tréner to cíti aj kapitán Michal Chovan. „Je to v hlavách. Od úvodu sezóny nepremieňame šance a to prinieslo kŕč. Výkon však nebol zlý a je to aj o šťastí. Musíme byť ale agresívnejší pred bránkou a streliť nejaký škaredý gól. Som presvedčený, že keď sa nakopneme, tak to pôjde.“
Zatiaľ čo Košičania sa momentálne očividne trápia sami so sebou, podceňovaný Prešov zvláda štart sezóny nad očakávania a po nedeli má v tabuľke osem bodov.
„Tak to v hokeji chodí. Vyhráte pár zápasov a potom ide všetko ľahšie. Tréneri odvádzajú skvelú prácu a na každý zápas sme výborne pripravení. Prišlo pár víťazstiev a potom sa to už lepí. Zrazu ide všetko ľahšie,“ pousmial sa brankár Eugen Rabčan, podľa ktorého však išlo o ťažko vybojované tri body. „Vedeli sme, do čoho ideme. Košice boli bez bodov a čakali sme, že budú hrať aktívne a pôjdu si po víťazstvo. Prvých štyridsať minút nám nevyšlo, ale stále to bolo iba o gól. Vraveli sme si, že sú to iba dve vydarené strely a tie napokon prišli.“
Autorom dôležitého vyrovnávajúceho gólu bol v 45. minúte bývalý útočník Košíc Róbert Džugan. „Určite som sa chcel ukázať. Hral som tu a bola tam teda vôľa odohrať dobrý zápas. Ešte dôležitejšie však bolo pomôcť tímu k zisku bodov. Bolo to hlavne o defenzíve a som rád, že som napokon pomohol aj tým gólom. Bol to veľmi náročný a vyrovnaný zápas. Košice majú kvalitu a hlavne v druhej tretine sme boli pod veľkým tlakom. V tretej tretine sme však ukázali aj našu silu a dokázali sme to otočiť.“
Dokonalý výsledkový obrat skompletizoval v 53. minúte šikovným tečom v presilovke Abbott Girduckis. Dvadsaťsedemročný Kanaďan potrestal zbytočný útočný faul Mareka Bartánusa, ktorý po signalizácii dvojminútového trestu pridal pár slov na adresu rozhodcu a ten ho za to odmenil ďalšími dvanástimi minútami.
„Je to moja vina. Rozčúlil som sa, ale emócie musím kontrolovať,“ nasypal si popol na hlavu skúsený útočník.
Faktom však je, že dva inkasované góly nemuseli predstavovať žiadnu katastrofu, ak by Košičania využili čo i len každú piatu gólovú šancu. Proti bol skvelý Eugen Rabčan. Dvadsaťjedenročný mladík miestami čaroval. Tak ako pri tutovke Radoslava Tybora, pri ktorej sa už iba inštinktívne hodil na ľad a natiahol ruku na bránkovú čiaru.
„Poviem pravdu, ani som ho nevidel. Len som sa tam hodil a položil som lapačku na ľad. Ak by to strelil hore, tak je to gól. Našťastie to trafil priamo do lapačky,“ odfúkol si Rabčan, ktorý predviedol celkovo 38 úspešných zákrokov. „Niečo ma potriafalo, sebavedomie išlo hore a potom už idete.“
Z perfektného výkonu spoluhráča mal úprimnú radosť aj Róbert Džugan. „Obaja sme Levočania a Eugen je od malička môj super kamarát. Preto mám z jeho výkonu veľkú radosť a sa teším aj za neho.“
Podľa trénera Bokroša má víťazstvo z Košíc veľkú cenu. „Veľmi si ho ceníme. Rozhodla naša organizácia hry. Košice nás jasne prestrieľali a boli aktívnejšie. My sme využili z minima maximum. Ubránili sme šesť presiloviek Košíc, výborne nám zachytal Rabčan a potom sme strelili rozdielový gól v presilovke.“
Zatiaľ čo jeden z favoritov na majstrovský titul je tak v tabuľke stále bez bodov, Šarišania ich už vlastnia osem.
„Začiatok je výborný a atmosféra v šatni je teraz super. Nelietame však v oblakoch, pretože sezóna je dlhá a prináša všelijaké obdobia. Pre nás je podstatné, aby sme a vyhli nejakým dlhším sériám prehier a držali sa na dobrej vlne,“ dodal pokojným hlasom Róbert Džugan.
