Svoj posledný extraligový zápas odohral symbolicky v rámci nevydareného štvrťfinále na ľade materského Martina v marci 2017, no Peter Bartoš nepatrí medzi tých, ktorí by po ukončení veľkej kariéry zavesili korčule na klinec a potichu sa zmierili s pribúdajúcimi kilami.
Popri novej trénerskej kariére sa stále udržiava v hernej kondícii a na druholigovej úrovni postupne vypomohol Humennému, Sanoku i Bardejovu. Definitívnu stopku mu nevystavilo ani nepríjemné pandemické obdobie a hoci oslávil v septembri 48 rokov, v drese nového klubu HK Košice korčuľuje s rovnakým zanietením, ako v časoch zberu majstrovských titulov.
„Nevravím, že je to rovnaké ako kedysi, pretože roky človek nezastaví,“ pousmial sa päťnásobný majster Slovenska. „Poviem pravdu – po ročnom výpadku som už neveril, že si ešte niekedy zahrám súťažný zápas. Klubu HK Košice som vďačný za šancu a mňa to naozaj stále baví.“
Košický tím tvoria prakticky výlučne mladí hráči a ich neskúsenosť sa prejavuje nekompromisným spôsobom. Tímu nechýbajú rýchlosť či bojovnosť, no taktická nezrelosť oberá HK o body. Z doterajších šiestich duelov vyhrali zverenci trénera Juraja Rudého iba jeden.
„Seniorský a juniorský hokej je o niečom úplne inom a pre mladých hráčov je to veľký skok. Ukázal to aj ostatný zápas. Chceli sme konečne vyhrať na domácom ľade, ale súper vyťažil z minima maximum. Inkasovali sme lacné góly po vlastných chybách. Chceli sme hrať atraktívny hokej, ale je vidieť, že mladým chlapcom chýbajú skúsenosti z mužského hokeja. Je to iba druhá liga, ale každý takýto zápas je pre nich veľkou školou,“ zamyslel sa Bartoš po prehre s B-tímom Liptovského Mikuláša (5:7).
Vyslovené slová iba podčiarkujú dôležitosť projektu HK Košice. Dostať sa do prvého tímu HC Košice je pre juniorov nesmierne zložité a mnohí preto zbytočne končia s hokejom. Potrebu zriadenia B-tímu odprezentovali „oceliari“ aj po pohárovom debakli 0:9 v Žiline.
„Košice sú veľké mesto a klubu HC Košice by pomohol B-tím. V prvej, alebo v druhej lige,“ súhlasí P. Bartoš. „Vidíme, že hoci si hráči z juniorky myslia, že budú v druhej lige kraľovať, realita je iná. Mužský hokej je jednoducho iný. Chlapci sú rýchli, ale v mužskom hokeji nestačia iba rýchle nohy. Chce to aj hlavu. Skúsenosti sú nenahraditeľné a dajú sa získať iba zápasmi.“
Tieto fakty naplno ukázal práve spomínaný pohárový súboj pod Dubňom. Košickí juniori nestačili na účastníka SHL po žiadnej stránke. „Veľa z nich však vlani vôbec nehralo a to im tiež nepomohlo. Poznám juniorov v HC Košice a sú to spravidla prvoročiaci. Bola to pre nich veľká škoda a bohužiaľ tie skúsenosti nemajú. Mohli jazdiť, ale je to presne o tom, čo sme videli v tomto zápase HK proti Liptákom. Skúsení súperi vás vytrestajú a hoci je to kruté, pre hráčov ide o veľkú školu.“
Skúsenosti naberajú mladí hráči zápasmi, ale aj pôsobením po boku veteránov. Tých mužstvo HK Košice nemalo a aj preto oslovilo vedenie Bartoša.
„Takáto legenda zodvihne morálku celého tímu a pre mňa osobne je to veľký zážitok. Cením si, že si s ním môžem zahrať a snáď sa niečomu priučím,“ vyslovil sa Alex Hladoník, ktorý je s bilanciou 10 gólov a 2 asistencie najproduktívnejším hráčom tímu. Dvadsaťdvaročný útočník zažíva na druholigovej úrovni akýsi kariérny reštart. Svoj posledný zápas totiž odohral v roku 2019 v juniorke Znojma. „Áno, beriem to ako návrat po dvojročnej pauze. Dlho som nehral vôbec a teraz si užívam hokej v partii chlapcov, ktorých poznám. V HK Košice som spokojný a zatiaľ sa nepozerám vyššie. Jednoducho si to užívam.“
Strelením desiatich gólov v šiestich zápasoch Hladoník naznačil, že by si zaslúžil aj niektorú z vyšších súťaží. Sám však dobre vie, že na Slovensku ho veľa ľudí nepozná a po dlhej hernej pauze sa veľký záujem čakať nedal. Šikovný útočník mal pritom kariéru rozbehnutú veľmi zaujímavo. V mládežníckom období hrával za Opavu, Vítkovice i Znojmo a sezónu 2017-18 strávil v zámorskom klube Dallas Snipers. V 26 zápasoch tam zaznamenal bilanciu 14+26.
„Bola to nižšia súťaž, cez ktorú som sa chcel posunúť vyššie. Celkom sa mi darilo a dokonca mi prišla ponuka z univerzity. Pred Vianocami som si však bohužiaľ zlomil kľúčnu kosť a vypadol som na sedem mesiacov. Vrátil som sa teda do Čiech a bolo po zámorskej kariére,“ zaspomínal si na sezónu v Texase Alex Hladoník.
Amerike je vďačný predovšetkým za schopnosť hrať hokej so zodvihnutou hlavou a s úsmevom spomína aj na svoju jedinú návštevu zápasu NHL. „Bol som na jedinom zápase Stars a hoci to znie smiešne, v hľadisku som zaspával. Mal som totiž tesne po prílete a bol som nesmierne unavený z pätnásťhodinovej cesty.“
Peter Bartoš zažil na rozdiel od Alexa Hladoníka priamo z ľadu. V najlepšej lige sveta odohral za Minnesotu trinásť zápasov s bilanciou 4+2. O dvadsať rokov neskôr je stále aktívnym hráčom a nie nadarmo tak získal prezývku „slovenský Jágr“.
„Nechcem sa porovnávať s Jágrom. Hrám preto, lebo ma to stále baví a kondične na tom nie som zle. Trénujem v rámci práce pri kadetskom tíme HC Košice. Dvakrát týždenne som v posilňovni, s chalanmi si zajazdím aj na ľade,“ hovorí vicemajster sveta z roku 2000. Odklad ukončenia kariéry mu uľahčuje aj rodinná podpora. „Manželka mi to odobrila. Vie, že sa potrebujem vypotiť a vybiť. Na jej vkus som bol už doma priveľa.“
O rok starší Jágr hráva českú extraligu vo veku 49 rokov a ani v prípade Bartoša neprekvapí, ak bude strieľať góly minimálne do päťdesiatky.
„Nemám nejaké ciele. Chcem si užiť každý zápas a budem hrať dovtedy, pokiaľ mi to umožní zdravie. V HK vo mne opäť zapálili iskru a pokiaľ sa človek na druhý deň postaví bez bolesti, tak je to stále dobré,“ dodal s úsmevom Peter Bartoš.
