Dramatickejšie to už byť nemohlo. Thrillerová barážová séria medzi Breznom a Trebišovom ponúka množstvo obratov a rozuzlenie ako z filmov majstra napätia Alfreda Hitchcocka.
V rozhodujúcom siedmom súboji na Zemplíne domáci dvakrát viedli, no hostia bojujúci o zachovanie prvoligovej príslušnosti vyrovnali a v predĺžení prišli dva kľúčové momenty. V polovici 67. minúty zatiahol pri úniku Olivera Giertla záchrannú brzdu skúsený Daniel Hančák a sedem sekúnd pred jeho návratom z trestnej lavice skormútil dve tisícky divákov Ronald Dvonč.
„Je to výborný pocit. Ako však hovorí hokejové klišé, je jedno, kto to rozhodol. Skórovať mohol už Oliver, ktorý sa tam predieral do nájazdu. Každopádne mám veľkú radosť. Vystrelil som a už som videl, že puk letí správne. Veľmi ma teší, že sme to zvládli. Bolo o také kostrbaté, ale ostávame v prvej lige. To je hlavné a môžeme oslavovať,“ odfúkol si hrdina Rytierov. Rozhovor s ním prerušila na okamih sprcha šampanským, ktorú mu pripravili rozradostnení spoluhráči.
Šumivým mokom premočený 28-ročný krídelník následne pokračoval. „Ty vole, ja som zostarol asi o päť rokov. V prvom zápase som sa v Trebišove zranil, potom som tri stretnutia vynechal a ani by mi nenapadlo, že to takto ukončím. Klobúk dole pred Trebišovom. My sme sa na túto baráž pripravovali skoro dva mesiace, ale súper bol naozaj výborný. My sme boli asi skôr šťastnejším, než lepším tímom. Je to však tam a cesta domov bude veľmi veselá.“
Tieto slová potvrdil s plechovkou piva v ruke aj kapitán Maroš Surový. „Uff, boli to nesmierne veľké nervy. Zo srdca mi spadol naozaj veľký balvan, pretože táto séria bola neskutočná. Stále sme prehrávali a vždy sem v sebe našli sily na obrat. Tie pocity sú teraz neskutočné. V tíme sú mladí hráči a väčšina z nich ešte niečo takéto nezažila. Bola to skúška nervov a teraz to všetko opadlo,“ vyznal sa z pocitov bývalý hráč extraligových tímov z Banskej Bystrice, Detvy a Liptovského Mikuláša.
Dvadsaťpäťročný rodák z Brezna si stratu príslušnosti v SHL nepripúšťal ani na okamih. V rozhodujúcom súboji však Horehronci dvakrát prehrávali a v tých chvíľach mu nebolo všetko jedno.
„Zomkli sme sa a pri tom druhom góle nám pomohol Boh,“ priznal dávku potrebného šťastia Surový, ktorý ocenil aj výkony druholigového súpera. „Trebišov má môj plný rešpekt. Majú tam veľa skúsených chlapov a hoci to viacerí z nich hrajú už len pre radosť, disponovali obrovskými skúsenosťami. Na moje prekvapenie navyše vládali a nevedeli sme ich ukorčuľovať. To bol náš plán, ale vychádzalo nám to iba v predĺženiach. Stálo to veľa síl a ideme si teda otvoriť nejaké pivko.“
