Tretí štvrťfinálový duel východniarskej série medzi Košicami a Michalovcami odštartoval milou slávnosťou, počas ktorej vyvesili pod strop Steel arény číslo 9 legendárneho hráča a trénera Oceliarov Jána Faitha.
„Dúfal som, že si raz na mňa spomenú. Nikdy som sa netlačil do podobných akcií a nevyhľadával som ani rozhovory s novinármi. Netúžil som po pozornosti a sláve. Takéto gesto zo strany klubu však vnímam ako veľkú poctu, ktorá sa nedostane každému výbornému hráčovi či trénerovi,“ okomentoval svoje uvedenie do klubovej Siene slávy Ján Faith, ktorého vlajka pribudla k doterajším šiestim (Troják, Holeček, Liba, Selvek, Brunclík a Kolláth). Jemu samotnému tam však chýba ešte minimálne jedno meno. „Už dávno tam mal byť aj Vinco Lukáč. Spoločne s ním som hrával a verím, že ho v blízkej dobe oslovia a budeme mať pri sebe aj dresy pod stropom haly.“
.jpg)
Pikantnosť ceremoniálu dodal fakt, že jeho syn Juraj i vnuk Roman pôsobia momentálne v službách Dukly Ingema Michalovce a stáli tak na strane súpera HC Košice.
„Vyšlo to celkom pekne a nebudem klamať, v tomto zápase budem držať palce Michalovciam. Akonáhle sa však táto séria skončí, tak budem fandiť jej víťazovi,“ poznamenal 73-ročný Faith.
K postupu majú po nedeli výrazne bližšie Košičania. Po dvoch triumfoch na Zemplíne uspeli aj v treťom zápase, keď zvíťazili 2:1 po predĺžení.
Vo vyrovnanom stretnutí poslal domácich do vedenia v siedmej minúte Allan McPherson, no hostia potom vynaložili veľké úsilie po vyrovnaní. Streleckú prevahu (Dukla vyhrala v tomto smere 38:22) zúročil v 46. minúte zakončením krásnej prihrávky od Dávida Buca Pavol Regenda. Zemplínčania však ani do tretice nestrelili viac ako gól a v polovici piatej minúty predĺženia prestrelil Devina Williamsa útočník Brian Ihnačák.
„Bol to určite veľmi dôležitý gól a je rozdiel viesť 2:1, alebo 3:0. Celkovo to bol naozaj veľmi únavný zápas a súper hrali výborne. Práve preto som veľmi rád, že sme to zvládli. Uspeli sme zásluhou výbornej práce v obrane a obetavosti. Máme neskutočný útočný potenciál, ale všetci vieme, že zápasy vyhráva defenzíva. Víťaziť s jediným inkasovaným gólom je skvelá vizitka,“ odfúkol si autor víťazného momentu, po ktorom vypukla na košickom ľade nespútaná oslava. Domáci hráči sa pri nej takmer pozabíjali a Allan McPherson zažil tvrdý náraz do mantinelu. 36-ročný Ihnačák to popísal so širokým úsmevom. „Úplne mi vypli nohy, Allan tam takmer zlomil krk. Vo chvíľach takej radosti však necítite žiadnu bolesť a bol to prejav obrovskej radosti.“
Nezabudnuteľný večer rodáka z kanadského Toronta umocnila aj pozápasová ďakovačka, ktorú absolvoval so synčekom Connorom na rukách.
„Pre mňa to bol špeciálny moment, na ktorý budem spomínať veľmi dlho. Vykorčuľovať pred divákov po víťaznom góle s malým Connorkom na rukách bolo jednoducho jedinečné,“ vyznal sa Ihnačák po tom, čo si užil moment slávy pred takmer piatimi tisíckami divákov.
„Tri roky som nehral pred takou kulisou. Víťazstvo pred toľkými ľuďmi je jednoducho skvelé,“ zdôraznil strelec víťazného gólu, na ktorého nadviazal útočník Marek Bartánus. „Sme veľmi radi, že môžeme konečne hrať pred divákmi. Po víťaznom góle skoro spadla hala a je krásne vidieť, ako si to ľudia užívajú. Verím, že na štvrtý zápas prídu v ešte väčšom počte.“
Oceliari nadviazali na predošlé víťazstvo v Michalovciach a súpera opäť eliminovali mimoriadne zodpovednou hrou v defenzíve. Vo všetkých troch prípadoch inkasovali iba raz a to je presne to, čo si želá každý tím v play-off.
„Je to parádna vizitka celého tímu, ale oceniť samozrejme musím celú obranu na čele s Andrejom Košarišťanom. Súper sa ho snaží rozhodiť, pretože podáva perfektné výkony. Musíme si na to dať väčší pozor, pretože tam nemôžeme nechať rozprávať hráčov súpera s našim brankárom,“ upozornil Bartánus v súvislosti s viacerými atakmi súpera na Andreja Košarišťana. V jednom momente ho dokonca hostia atakovali aj počas reklamnej prestávky. Ako priznal hosťujúci útočník Pavol Regenda, aj to bolo súčasťou snahy o naštrbenie suverenity košického brankára. „Máme tam na neho nejaké veci a snažíme sa ho rozhodiť. Darí sa mu však a zastali sa ho aj spoluhráči. Musíme nájsť nejaký recept.“
(1).jpg)
V opačnom prípade sa totiž môže skončiť sezóna obhajcu bronzu veľmi rýchlo. Michalovčania nastúpia v pondelok s nožom na krku a ďalšiu prehru si už jednoducho nemôžu dovoliť.
„Bohužiaľ nám to nejde strelecky. Priemer jeden gól na zápas je veľmi málo a takto sa vyhrávať nedá. Prehrávame 0:3 a je jasné, že otočiť takýto stav bude nesmierne náročné. Neostáva nám však nič iné, než to skúsiť. V minulosti už boli takéto prípady a musíme ešte zabojovať,“ povzdychol si strelec jediného michalovského gólu v treťom zápase. Ako ďalej pridal, Zemplínčania nehrajú zlý hokej a miestami majú z hry viac ako Košice. „Hráme dobre, ale chýbajú tomu góly. Nemáme to, čo ukázali oni. V predĺžení im vyšiel jeden brejk a Brian to skúsene zakončil. Je mi to veľmi ľúto, pretože odohráme poctivých 60 minút a potom prehráme takýmto spôsobom.“
Otočiť play-off sériu z 0:3 predstavuje husársky kúsok, ktorý sa v minulosti podarilo iba niekoľkým tímom. Dukla by sa k nim rada pridala.
„Tak ako vyhrali tri zápasy Košice, môžeme ich vyhrať aj my. Musíme však zabojovať ešte viac a hlavne streliť viac gólov,“ zavelil bronzový medailista z olympiády v Pekingu.
V semifinále sa ešte nevidia ani Košičania. „Z mojich skúseností viem, že posledný krok je naozaj najťažší a nie je to iba klišé. Každopádne som veľmi rád, že máme tri víťazstvá a séria sa zatiaľ pre nás vyvíja optimálne. Tieto zápasy majú všetko a hoci dnes boli Michalovce v istých fázach lepšie, stále sme si držali chladné hlavy a v predĺžení sme si išli za svojim cieľom,“ vyslovil sa Marek Bartánus a Brian Ihnačák dodal. „Toto víťazstvo si užijeme dnes večer, ale v pondelok nás čaká najťažší zápas série. Nesmieme teda lietať v oblakoch.“
