Druhý vzájomný zápas, druhé víťazstvo Dukly 2:1 a druhý triumf vystrelený gólmi Romana Žitného a Janne Keränena. Piatkové derby medzi Košicami a Michalovcami ponúkol mnoho paralel s predošlým vzájomným súbojom východniarov, aj keď strelci zo Zemplína si teraz poradie prehodili a zatiaľ čo koncom septembra strelili v presilovkách oba góly, teraz využili početnú výhodu iba raz a uspokojiť sa museli iba s dvomi bodmi.
„Bolo to naozaj také dejá vu,“ pousmial sa Roman Žitný, ktorého gól zo 14. minúty držal Michalovčanov v krehkom vedení až do 57. minúty. Košičania síce vyrovnali zásluhou gólu Kevina Tanseyho, no v predĺžení rozhodol Janne Keränen. „Sme radi, že sme opäť vyhrali. Klobúk dole, Košice hrali výborne a dostali nás pod veľký tlak. Výborne nás však podržal brankár Williams a v predĺžení sa ukázal Janne. Urobil to krásne. Každé víťazstvo sa cení a sú to cenné dva body. Obzvlášť po poslednej domácej prehre sme potrebovali uspieť a som rád, že sa nám to podarilo.“
.jpg)
Spomínaný Fín Keränen dorovnal sedemgólového Žitného šikovným prienikom, počas ktorého „prechytračil“ obrancu Radka Deyla i brankára Andreja Košarišťana.
„Mal som dobrú rýchlosť a pred sebou som videl už len jedného obrancu. Skúsil som to teda individuálne a vyšlo mi to. Zopár pekných gólov som už strelil vo Fínsku, ale tento bol určite jedným z najkrajších,“ okomentoval rozhodujúci moment derby 34-ročný fínsky krídelník, ktorý sa na konci tretej minúty predĺženia obtočil okolo Deyla. „Nečakal som to. Mal rýchlosť a očakával som skôr strelu. Zvrtol sa však na päťhalierniku, ešte tam o mňa zakopol a rozhodol,“ podotkol košický zadák.
Košičania po zápase ľutovali predovšetkým prvú polovicu stretnutia. Ich prieniky do obrany organizovaného súpera pôsobili v tejto fáze bezzubo a brankár Devin Williams mal iba málo ťažkej práce.
„Vedeli sme veľmi dobre o prepracovanom michalovskom systéme bránenia. V podstate nás ničím neprekvapili, no v prvej tretine sme sa dostávali do šancí a tempa veľmi komplikovane,“ priznal útočník Marek Bartánus, na ktorého nadviazal obranca Eduard Šedivý: „Hrali presne to, čo sme očakávali. Všetci piati nás čakali v strednom pásme a v prvej tretine sme boli z toho frustrovaní. Končili sme vždy na prvom hráčovi a stálo to veľa síl. Potom sme to zlepšili, ale stále sme sa tlačili málo do bránky. Doma si toho musíme vytvoriť viac a potrebujeme začať skôr, ako od druhej tretiny.“
Viac ako stratené body však Košičanov sužovali tragické správy, ktoré otriasli hokejovým Slovenskom. Borisa Sádeckého i Dušana Pašeka si v Steel Aréne pripomenuli minútou ticha a v 22. minúte adresovali diváci „Cecovi“ posledný potlesk v stoji. Práve v drese Košíc totiž vybojoval v rokoch 2011 a 2014 dva zo svojich troch majstrovských titulov.
„Je to obrovská tragédia. Boris i „Ceco “ boli skvelí ľudia a vyjadruje sa mi k tomu ťažko. Prajem veľa síl pozostalým rodinám, pretože je to nesmierne ťažké. Hlavne s „Cecom “ sme sa výborne poznali a naposledy sme si posedeli na terase počas nášho letného prípravného zápasu v Bratislave. Odísť v takom mladom veku je niečo hrozné a nedokážem si ani predstaviť, aké to majú ich rodiny ťažké,“ tlačili sa slzy do očí útočníkovi Marekovi Bartánusovi, ktorý získal po boku Pašeka majstrovský titul v roku 2014.
Eduard Šedivý zažil Pašeka v Piešťanoch ako spoluhráč a neskôr ako šéfa v Bratislave Capitals.
„V šatni si hovoríte, že ak sa stane z hokejistu šéf, tak sa u neho prejavia zlozvyky, na ktoré predtým nadával. Treba však povedať, že „Ceco “ to mal veľmi ťažké a v Capitals mal toho veľmi veľa. Myslím si, že to zvládal veľmi dobre a ťažko si vysvetliť, čo sa tam stalo,“ vliekli sa slová z 29-ročného obrancu, ktorý si v hlavnom meste zahral aj s Borisom Sádeckým. „Správu o jeho smrti sme sa dozvedeli po rannom rozkorčuľovaní a bol to šok. Stále sme čakali na správu, že ho prebudia a ak by aj nehral hokej, bude mať pekný život. Poznali sme ho ako skromného a bojovného človeka. Bola to rana a potom prišla ešte jedna. Odišli nám kamaráti, niekomu rodina. Nejde iba o hokej a strata dvoch mladých ľudí je tragická.“
Radek Deyl oslávil s Dušanom Pašekom oba jeho košické tituly. „Všetkými to otriaslo a na také veci neviete reagovať. Na „Ceca“ mi ostanú iba dobré spomienky. Napríklad tá, keď si raz bol kúpiť matrac a ten sa mu nezmestil do auta. Dal ho teda na strechu a držali ho štyri ruky z okien. Bol to veľký výmyselník,“ pousmial sa košický obranca pri spomienke na zosnulého kamaráta.
.jpg)
