Bratislavčan Richard Kapuš už nie je rekordérom materského Slovana v počte zápasov odohraných v belasom drese. Štartom číslo 656 ho oň pripravil obranca Michal Sersen. Gelnický rodák dosiahol svoj veľký míľnik blízko svojho rodiska, v súboji na ľade nováčika súťaže v Prešove. Keď sa objavil na šarišskom ľade naposledy, hrával ešte za žiakov Spišskej Novej Vsi.
„Paradoxom je, že teraz som prekonal míľnik na východe, no rodičia sú naopak v Bratislave a na štadióne teda neboli,“ pousmial sa 35-ročný rekordér, ktorý nabral smer hlavné mesto už pred dvadsiatimi rokmi. To sa mu ešte ani len nesnívalo, že sa raz stane hráčom Slovana s najvyšším počtom zápasov a prisvojí si tak titul klubovej legendy slávneho klubu. „Ja sa ako legenda necítim a zdá sa mi, že to všetko ubehlo veľmi rýchlo. Asi si to uvedomím až časom. Vôbec by mi však nenapadlo, že raz budem tým, kto odohrá za Slovan najviac zápasov. Určite ma to teší, ale naozaj si to veľmi neuvedomujem.“
Na svoj veľký deň bude Sersen spomínať iba v dobrom, veď k víťazstvu 4:2 dopomohol svojim druhým gólom sezóny.
„Určite som sa nehnal za gólom za každú cenu. Sústredili sme sa iba na výkon a je pekné, že to napokon dopadlo takto. Naozaj ma teší hlavne to, že sme vyhrali. Bol to totiž náročný zápas a Prešov nám nič nedaroval. Trápime sa so zraneniami a virózami a sú to teda cenné tri body,“ zdôraznil Sersen.
V podobnom duchu sa vyjadril i strelec prvého bratislavského gólu Samuel Takáč, ktorý otvoril skóre stretnutia na začiatku štvrtej minúty. Jeho meno svietilo sprvoti aj pri druhom góle, no ten neskôr pripísali Mattovi Mackenziemu.
„Za svoj beriem iba ten prvý, pri ktorom som dorážal do prázdnej bránky. Ten druhý si tam vrazil ich obranca,“ poznamenal Takáč, ktorý je s bilanciou 4 góly a 10 asistencií najproduktívnejším hráčom Slovana. Východniar sa tak nachádza aj na čele tejto internej štatistiky klubu z hlavného mesta. „S bodmi prichádza sebavedomie, ale určite na nič netlačím. Nebral som to tak, že mám byť najproduktívnejší hráč tímu. Hrám so super spoluhráčmi a góly potom prichádzajú samé.“
Okrem gólu sa však 29-ročný popradský odchovanec zapísal do štatistík zápasu aj iným, pomerne kurióznym spôsobom. Na začiatku druhej tretiny si odsedel dvojminútový trest za podrazenie a okamžite po pokuse o návrat na ľad ho poslal rozhodca na lavicu hanby opäť.
„Pri tom prvom som spadol a súper sa potkol o moju hokejku. Druhé vylúčenie bolo kuriózne, pretože som sa dotkol puku ešte počas toho, ako som stál nohami na trestnej lavici. Poviem pravdu, toto pravidlo som ani nepoznal a v živote sa mi to nestalo. Teraz už budem vedieť,“ pousmial sa S. Takáč.
.jpg)
Návrat veľkej značky Slovan do Prešova po vyše dvoch dekádach si užil nielen vďaka gólu a trom bodoch tímu, ale aj zásluhou osobnej podpory na tribúne. „Naposledy som tu hral asi pred pätnástimi rokmi. Halu prerobili pekne, návšteva bola krásna a pre mňa to bolo špecifické aj tým, že mám manželku z Prešova. Prišla ma teda povzbudiť aj so svokrovcami a ich kamarátmi. Teší ma, že som sa im predviedol pozitívne a ťažký zápas sme zvládli k našej spokojnosti,“ dodal útočník Slovana Samuel Takáč.
