Košický hokej oslavuje storočnicu a súčasťou osláv sú viaceré momenty pripomínajúce slávnu históriu klubu. Po zmene loga prišlo na rad uctenie jednej z veľkých klubových legiend. K pätici Troják, Holeček, Liba, Selvek a Brunclík, pribudla pod strop Steel arény aj vlajka bývalého famózneho strelca Františka Kollátha.
„Prekvapilo ma to a som veľmi rád, že si na mňa po dlhšom čase spomenuli. Odohral som tu krásnych 15 sezón, hrával som s číslom 15 a som rád, že si ma uctili práve 15. októbra,“ pousmial sa 78-ročný Kolláth. Najviac zo všetkého je hrdý na fakt, že pomohol dostať košickú Duklu v roku 1964 do najvyššej súťaže a východniari ju odvtedy nikdy neopustili. „Vypadli aj veľké značky ako Sparta, Brno či Slovan. Košice však nikdy. Na to som veľmi hrdý a bolo pre mňa cťou hrať za tento klub.“
Súčasná generácia hráčov HC Košice má za sebou pár slabších sezón, no pred očami legendy sa Oceliari vypli k výbornému výkonu. Zverenci Fína Kalle Kaskinena sa so svojim súperom nemaznali a už na konci siedmej minúty viedli po góloch Pavla Klhůfka 2:0. Neskôr skóre prikrášlili Jakub Cibák s Marekom Slovákom a dokonalý večer podčiarkla prvá nula brankára Andreja Košarišťana.
„Je super, že sme vyhrali a hodnotím to veľmi pozitívne. Tá nula je iba čerešničkou na torte. Žiadne čisté konto nie je zadarmo a Nové Zámky hrali dobre. Chlapci však bojovali a dali do toho všetko. Musím ich teda pochváliť,“ skonštatoval po presvedčivom triumfe brankár Košarišťan, ktorý zneškodnil 27 striel súpera. Počas zápasu zaujal aj dvojnásobnou výmenou masky. Svoju košickú nahradil čisto bielou a v nej napokon stretnutie aj dochytal. „Najprv sa mi tam zlomil plast, ktorý drží gumu. Už predtým som mal nalomené plexisklo, ktoré som iba pripáskoval. Potom to vyletelo a vzal som si teda bielu masku, ktorá bola víťaznou.“
Základ úspechu položili rýchle góly českého kanoniera Klhůfka, ktorý už stráca na najlepšieho strelca súťaže Samuela Bučeka iba jediný presný zásah.
„Každý gól ma samozrejme teší, ale sezónu nehodnotím skrz moje góly. Vlani som bol kanonier ako „prasa“ a skončili sme už v predkole. Mojim cieľom teda nie je titul kanoniera, ale dlhá jazda v play-off. Košice si to už zaslúžia,“ zdôraznil odchovanec zlínskeho hokeja. Výsledok 4:0 označil ako odraz stopercentného výkonu celého tímu. „Sme radi za tri body a osobne mám obrovskú radosť z nuly Košarišťana. V posledných zápasoch nás držal, ale mi sme mu nepomohli k čistému kontu. Teraz to vyšlo a to ma teší.“
Ku kvalite košickej hry zaiste prispeli aj návrat obrancu Eduarda Šedivého po zranení a príchod ruského útočníka Denisa Paršina.
„Denis má úžasnú kariéru a určite je pre nás veľkým prínosom. Hrá so skúsenosťami, dokáže podržať puk a dobre ho prihrať. Sme radi, že ho tu máme,“ vyslovil sa na margo nového spoluhráča Klhůfek.
Dôležitým momentom stretnutia bola aj pästná výmena domáceho Mareka Bartánusa s hosťujúcim Andrejom Hatalom v prvej tretine. Obaja kohúti po nej putovali pod sprchy.
„Myslel som si, že ak hráč zhodí rukavice, tak ide len o trest na päť minút. Pre nás to bola smola, pretože sme rýchlo prišli o kvalitného obrancu a ten nám potom chýbal,“ poznamenal kapitán Nových Zámkov Matúš Holenda. Podľa Klhůfka si však mohol obranca hostí za svoje vylúčenie sám. „Marek tam pred brankárom stál a zrazu dostal poriadnu hrazdu do krku. Neviem, či by si mal súper dovoliť niečo také proti hráčovi, ktorý odohral 700 zápasov. Marek si to samozrejme nenechal páčiť a tak to má byť.“
O tom, že odmenou za bitku bez rukavíc je po novom vylúčenie do konca zápasu, však český útočník nevedel. „Priznám sa, že tieto pravidlá nepoznám a asi si ich doštudujem. Mne každopádne niečo také nehrozí. Ja sa nebijem a ak by ma niekto mlátil, tak sa stiahnem ako korytnačka,“ pousmial sa 29-ročný kanonier. „Každopádne, nemyslím si, že by mali dostať hráči po takej šarvátke tresty do konca zápasu.“
.jpg)
Pod toto tvrdenie sa podpísal aj Matúš Holenda, podľa ktorého navyše Hatala na rozdiel od Bartánusa nezhodil rukavice a mal byť preto ušetrený od trestu do konca zápasu. Viac ako vylúčenie spoluhráča ho však mrzela neschopnosť prekonať brankára Košarišťana.
„Nezačali sme najlepšie a inkasovali sme rýchle dva góly. Psychike to nepomôže, ale neskôr sme si vytvorili dostatok šancí na vrátenie sa do zápasu. Treba priznať, že Košarišťan zachytal výborne, ale vyhovárať sa na to nemožno. Mali sme tam niečo „fuknúť“. Niekedy je to aj o šťastí a musíme sa snažiť viac,“ povzdychol si kapitán Býkov. Jeho tím nazbieral v úvodných ôsmich zápasoch deväť bodov, no na elitnú šestku stráca iba štyri body. „Mne sa to páči. Tento rok môže zdolať každý každého a tabuľka je vyrovnaná. To je pre extraligu dobrá správa a určite je to atraktívne aj pre divákov. Verím, že v najbližších zápasoch pozbierame víťazstvá a budeme v pokojnejších vodách.“
Oceliari natiahli svoju sériu bez prehry na päť zápasov a v tabuľke sa posunuli už na piatu pozíciu.
„Chceme byť v tabuľke hore a táto séria teda teší. Stále však ostávame nohami na zemi a musíme pokračovať v poctivých výkonoch. Všetci vieme, že klub oslavuje storočnicu a musí to byť oveľa lepšie, než počas vlaňajšieho fiaska,“ vyslovil sa Pavel Klhůfek, ktorého doplnil Andrej Košarišťan. „Dýcha sa nám už ľahšie, ale nemôžeme zaspať na vavrínoch. Máme nastavenú svoju cestu a nesmieme poľaviť v žiadnom zápase. Pred nami je ťažký zápas v Trenčíne a ja osobne som ešte proti Dukle neodohral ani jeden ľahký zápas.“
