Tipos extraliga

2:1 pp
(0:0, 1:1, 0:0, 1:0)
Stav série: 4:1 5. kolo, Číslo zápasu 347 ZŠ Zvolen

Zvolenčania pripomínajú trojnásobnému čerstvému tatovi partiu strieborných z Helsínk

ZVOLEN (SZĽH) - Keď sa v 68. minúte stredajšieho zápasu Zvolena so Slovanom  dostal puk k pred bránkou číhajúcemu Nuttinenovi, ktorý situáciu zoči-voči Gudlevskisovi rutinérsky premenil, vypukla na ľade obrovská radosť. Po víťazstve 4:1 v sérii a postupe do prvého finále po ôsmich rokoch spadol hráčom aj trénerom „rytierov“ kameň zo srdca.

Všetky semifinálové duely pod Pustým hradom vyzerali ako cez kopirák. Z úvodu veľký tlak domácich, množstvo nepremenených šancí, nerozhodný výsledok v riadnom hracom čase. „Jedno aj druhé mužstvo predvádzali výborný hokej. Myslím si, že diváci pred televízormi si to užili. Zdolať Slovan vôbec nie je jednoduché, ale postup je podľa mňa zaslúžený. V hre päť na päť sme toho využili viac. Súper mal výborné presilovky, ktoré sme však dnes aj ustrážili,“ pochvaľoval si tréner Peter Oremus.

V predĺžení mali väčšie šance na svojich hokejkách „belasí“. Zigovi však pred prázdnou bránkou skĺzol puk a ešte predtým vychytal Bortňáka famózny Rahm. „Jeho výborný zákrok pred našim gólom rozhodol o tom, že Mikko nás poslal do finále,“ vravel skúsený lodivod, ktorého doplnil kapitán Radovan Puliš: „Ja stále hovorím, že máme najlepšieho brankára v lige. Robin to opäť potvrdil.“

Po víťazstve v základnej časti sa vo Zvolene, pochopiteľne, nahlas skloňovalo slovo majstrovský titul. Vyradenie Slovana je ďalším krokom na ceste za najvyššou métou. „Od augusta pracujeme na tom, aby sme sa dostali takto ďaleko. Priorita bola dostať sa do finále a tomu sme podriadili všetko. Pohár je ešte strašne ďaleko, ale my budeme pripravení, aby sme aj túto robotu zvládli,“ burcuje Oremus, ktorého teší, že si jeho zverenci teraz trochu oddýchnu a zahoja „boľačky“. „To, že sme teraz získali nejaký čas na odpočinok, je pre nás len plus.“

Puliš na tribúne skoro zinfarktoval

Kým pozícia „bryndziarov“ vo finále je jasná, na svojho súpera si budú musieť ešte počkať. Želali by si radšej Michalovce alebo Poprad? „S oboma tímami sme odohrali výborné zápasy. V oboch kádroch je veľká kvalita. Každý súper hrá toľko, koľko mu my dovolíme. Keď budeme disciplinovaní a zodpovední, dovolím si tvrdiť, že máme veľké šance, aby sme to zvládli,“ myslí si Oremus. Puliš si súpera nevyberá. „Je úplne jedno, kto sa dostane do finále. Ak chceme vyhrať, musíme zdolať všetkých. Nejdem si vyberať. Postúpi lepší.“

Zvolenský kapitán vynechal oba zápasy na ľade Slovana. Pri svojom návrate do zostavy mal leví podiel pri víťaznom presnom zásahu. Práve on poslal spoza bránky puk osamotenému Nuutinenovi. „Bola to ťažká séria. Chcem sa poďakovať chalanom, že zvládli zápasy v Bratislave. Skoro som tam dostal infarkt. Pozerať sa na to bolo oveľa ťažšie, ako keby som tam hral. Dokázali sme, že u nás je každý hráč nahraditeľný. Máme takú kvalitu, že sa vieme navzájom zastúpiť. Aj v tomto predĺžení sme ukázali, že v kabíne žijeme jeden pre druhého, čo napokon rozhodlo,“ pochvaľuje si kvalitu kádra Puliš, ktorý sa už na finále teší. „Postúpili sme a teraz nás čaká to najlepšie. Pre toto sme celý rok makali. Finále si ideme užiť a verím, že to zvládneme.“

Hrdina rozhodujúceho momentu opäť ukázal svoje majstrovstvo. Prvé semifinále rozhodol dvoma premenenými nájazdmi, v piatom poslal svoj tím do finále chladnokrvným zakončením. „Videl som, že puk ide za bránku, takže som zostal pred ňou a sledoval ho. Keď sa ku mne odrazil, povedal som si, že musím zostať pokojný, nemal som totiž rýchlosť. Som rád, že sa tak stalo a využil som to. Toto ešte nie je koniec, som hladný po ďalšom úspechu,“ vravel legionár s viac ako 300 štartami v najvyššej fínskej súťaži.

Mikúšova dvojnásobná radosť

Hneď dva dôvody na radosť mal Juraj Mikúš. Deň pred zápasom sa stal trojnásobným otcom. Dcérku Karolínku „pokrstili“ so spoluhráčmi postupom do finále. „Lepšie to vyjsť nemohlo. Je to fantastický pocit,“ neskrýval emócie 34-ročný center. „Nezdá sa to, ale bola to veľmi náročná séria. Dnes sme to už cítili. Vždy sme mali dobrú prvú tretinu. Ak by sme dali nejaké góly, bolo by to pokojnejšie. Slovan má dobrých brankárov a skúsených obrancov. My máme rýchlych krídelníkov a rýchlosťou sme to urvali aj napriek úžasným presilovkám súpera.“

Faktom zostáva, že Zvolen dominoval v hre piatich proti piatim. Slovan sa v takomto rozložení síl na ľade presadil len dvakrát. „Snažili sme sa hrať na krátke prihrávky a dávať si puk do rýchlosti. Slovan to okrem prvej formácie viac-menej len nahadzoval. Naši obrancovia to však hrali výborne. Zbrklo neodhadzovali puky, ale hrali moderný hokej, podržali puk a vykorčuľovali s ním. Oproti sezóne ešte zdvihli svoj výkon. Oni spolu s Robinom nám veľmi pomohli. Dnešný hokej je o rýchlosti a šikovnosti. Je veľmi frustrujúce naháňať puk. Počas základnej časti sa to stalo aj nám a nie je to nič ľahké. Proti Slovanu sme hrali moderný hokej,“ myslí si rodák zo Skalice.

Ako už spomenul Puliš, hráči Zvolena ťahajú za jeden koniec povrazu. Jeho slová potvrdzuje aj Mikúš. „V kabíne mi to trochu pripomína partiu zo strieborných majstrovstiev sveta v roku 2012. Verím, že posledný krok dotiahneme do konca,“ dodal čerstvý trojnásobný otecko.

Fotogaleria