Ani najlepší výkon v doterajšom priebehu semifinále Kaufland play-off Tipos extraligy nestačil Slovanu na druhé víťazstvo a vyrovnanie série na 2:2. Štyrikrát trafil žŕdku, viackrát puk poskakoval v bránkovisku, dvakrát ho hráči Zvolena len so šťastím upratali preč. Napriek tomu vyhrali 4:2 a domov si vezú postupový mečbal.
Zvolenskí hokejisti prišli na víkendový dvojzápas do Bratislavy s jasnou ambíciou získať aspoň jednu výhru. Kým v sobotu boli lepším tímom, v nedeľu viac vyčkávali na svoje príležitosti a často sa aj so šťastím ubránili nájazdom domácich. Tí zlyhávali predovšetkým v koncovke.
„Minimálne 85 % zápasu sme boli lepší, ale nevyhrali sme. Nevyužili sme naše šance, tých žrdiek či pukov ležiacich v bránkovisku bolo priveľa, nedokázali sme ich pretlačiť do siete. Zvolen bol šťastnejší, ale aj to patrí k play-off. Ak nebudeme dávať góly, nemôžeme vyhrať. Rozhodujúca bola asi prvá tretina. Mali sme v nej dobré tempo, dohrávali súboje, ale nepremenili sme šance. Ak by sme v prvej dvadsaťminútovke odskočili na rozdiel dvoch gólov, zápas by sme určite inak hodnotili,“ povedal obranca Slovana Juraj Valach.
Dva zvolenské góly strelil Juraj Mikúš. Presadil sa v dôležitých chvíľach prvej i druhej tretiny. Aj on potvrdil, že Slovan odohral svoj najlepší zápas v semifinále. „Musíme vysloviť uznanie aj výkonu Slovana, robil nám veľké problémy, mali sme aj kopec šťastia. Zasa aj oni mali šťastie u nás, po prvých dvoch stretnutiach sme mohli pokojne viesť 2:0. Šťastie však praje pripraveným a je potrebné mu ísť oproti. Je škoda, že nevieme udržať chladnejšiu hlavu a za stavu 3:1 si postrážiť,“ tvrdil 34-ročný skúsený center.
Oba góly dostali Zvolenčania v oslabení. Slovan strelil v štyroch stretnutiach semifinále dokopy osem gólov, v hre piatich proti piatim len dva. Presilovku má smrtiacu. „Chvíľami sa cítim, ako keď som sa postavil proti CSKA, Petrohradu či Dinamu Moskva. Len som sa pozeral, kam lieta puk. Slovanisti majú veľa možností, ako realizovať presilovku. Harris sa tlačí do bránky, Gašpar výborne strieľa, hrajú to cez O’Donnella či Ranforda. Sú to výborní hráči. Verím, že v ďalšom stretnutí budeme už menej vylučovaní, lebo nás to stojí veľa síl,“ zamyslel sa Juraj Mikúš.
Slovanisti v nedeľu zlepšili aj hru v rovnovážnom stave. Kým v prvých troch stretnutiach v nej Zvolenčania dominovali, vo štvrtom to už bolo častejšie opačne. „Potrebujeme v koncovke ešte väčší dôraz. Je však pravda, že za nás dáva góly len zopár hráčov a Zvolenčania majú strelcov viac rozložených,“ tvrdil Valach.
Už v stredu večer po 19.00 h sa môže rozhodnúť o prvom finalistov Tipos extraligy. Zvolenčania si uvedomujú, že majú tri mečbaly, ale v boji o zlato sa ešte nevidia. „Radi by sme sériu uzavreli, ale je treba sa pozrieť aj na súper. Hrá fyzicky, budeme to mať s ním ešte ťažké. Aj jemu však ubúdajú sily a taktickým výkonom ho môžeme zdolať. Musíme hrať s emóciami, ale v rámci noriem,“ želá si Juraj Mikúš.
Podľa trénera Slovana Róberta Dömeho nálada v kabíne Bratislavčanov nebola po tretej semifinálovej prehre skleslá. Skúsení hráči vedia, že sériu je možné ešte otočiť. Döme si hneď spomenul na semifinále Slovana proti Trenčínu, v ktorom v ročníku 2007/08 on s tímom zvrátili sériu z 1:3.
„Neskladáme zbrane, nie je ešte koniec. Máme silný tím. Zvolen síce hrá výborne, ale my ideme na jeho ľad po výhru. Urobíme preto všetko. Osobne mám rád vyhrotené zápasy a taký nás čaká už v stredu,“ uviedol obranca Juraj Valach a Branislav Rapáč ho doplnil: „Máme nôž na krku, ale nič ešte nie je stratené. Na postup sú potrebné štyri víťazstvá, stále môžeme sériu otočiť. Nesmieme však Zvolen púšťať do prečíslení a strácať puky. Ak sa toho vyvarujeme, budeme hrať takticky, disciplinovane, organizovane, môžeme uspieť.“
Po skončení štvrtého stretnutia medzi hráčmi oboch tímov prvýkrát „buchli sadze“. V strednom pásme sa zrazili Samuel Petráš, ktorý dostal od rozhodcov podľa zápisu aj trest v hre, s Patrikom Marcinekom a začala sa mela. Do seba sa pustili aj Branislav Rapáč a Miloš Kelemen. Zvolenský hráč hodil domáceho zápasníckym chvatom na ľad a držal ho tam. Následne už nejavil záujem o bitku, aj keď ho slovanista ešte chvíľu vyzýval. „Aj tieto momenty patria k play-off,“ povedal Rapáč.
Kelemen sa po šarvátke i po stretnutí usmieval: „Ponaťahovali sme sa a ideme ďalej. Vyzýval ma na súboj, keď mi dal pár úderov rukavicou do tváre, povedal som si, že teda idem do toho. Keď som na ňom ležal, jeho spoluhráči mi hovorili, nech ho pustím. Pre mňa sa tým bitka skončila. Bolo pre mňa vtipné, že ešte potom sa chcel biť. Aspoň sme si trocha pozápasili.“
