Dušan Pašek

Dátum narodenia: 7. 9. 1960

Dátum úmrtia: 14. 3. 1998

Reprezentácia: V reprezentačnom drese ČSSR odohral 196 zápasov, 69 gólov.

Uvedenie do siene slávy: 24. 11. 2007

Motto: Z kanoniéra a rodeného kapitána až na post prezidenta SZĽH

Skvelý a obľúbený útočník bratislavského Slovana s č. 22, ktorý dokonale využíval svoj fyzický fond. Excelentný strelec, magnet tribún, center, typ ozajstného vodcu, ktorý s kapitánskym ,,céčkom“ na hrudi dokázal strhávať spoluhráčov i vyburcovať fanúšikov.


Popis

Z kanoniéra a rodeného kapitána až na post prezidenta SZĽH

Hráčska kariéra:

  • BEZ Bratislava
  • Slovan Bratislava
  • Dukla Jihlava
  • Minnesota North Stars (NHL) v sezóne 1988-89, 48 zápasov v základnej časti, 4 góly plus 10 asistencií, v play off 2 stretnutia s bilanciou 1 gól
  • HC Lugano (Švajč.)
  • Ambri Piotta (Švajč.)
  • Assiago (Tal.)
  • KalPa Kuopio (Fín.)

 

Reprezentácia: V reprezentačnom drese ČSSR odohral 196 zápasov, 69 gólov

Počet ligových štartov a gólov: 372 zápasov, 187 gólov

Najväčšie úspechy:

  • Majster sveta 1985 v Prahe, MS 1982 (Fínsko) – striebro, MS 1983 (Nemecko) – striebro, MS 1987 (Rakúsko) bronz
  • Strieborná medaila zo ZOH 1984 v Sarajeve, štartoval aj na ZOH 1988 v Calgary – 6. miesto
  • Majster ČSSR so Slovanom Bratislava v sezóne 1979-80
  • Po Igorovi Libovi (211) druhý najväčší počet štartov zo slovenských hokejistov v čs. reprezentácii (196)
  • Po Jozefovi Golonkovi (82 gólov) a Vincentovi Lukáčovi (70) zo Slovákov tretí najúspešnejší kanonier v čs. reprezentácii


Skvelý a obľúbený útočník bratislavského Slovana s č. 22, ktorý dokonale využíval svoj fyzický fond. Excelentný strelec, magnet tribún, center, typ ozajstného vodcu, ktorý s kapitánskym ,,céčkom“ na hrudi dokázal strhávať spoluhráčov i vyburcovať fanúšikov. Hokej ostal jeho životom aj po skončení aktívnej činnosti, keď belasý hokejový dres vymenil za funkcionárske sako Slovana. Hráčske skúsenosti, podnikateľské predpoklady i aktivity spolu so všeobecným spoločenským uznaním priam predurčili jeho ďalšiu funkcionársku  kariéru. Najskôr na manažérskom poste belasých,  odkiaľ bol už iba krok k funkcii prezidenta klubu a najmä do štruktúr Slovenského zväzu ľadového hokeja. A s rovnakým scenárom – ako manažér (súčasne pôsobil aj ako viceprezident SZĽH) bol pri historickom postupe reprezentácie Slovenska z olympijskej kvalifikácie v Sheffielde 1993, po ktorej populárny ,,Ceco“ ohlásil definitívny koniec hráčskej kariéry, i pri skvelom vystúpení zverencov Júliusa Šuplera na ZOH 1994 v Lillehammeri, kde tím SR obsadil 6. priečku. V decembri 1997 na 3. mimoriadnom kongrese SZĽH odstúpil prezident zväzu Viktor Špakovský, už po 106 dňoch šéfovania,  a na zasadnutí rady SZĽH v Prešove požiadal o uvoľnenie z funkcie. Vo verejnom hlasovaní dostal Dušan Pašek od všetkých 82 prítomných delegátov hlas a stal sa tretím prezidentom SZĽH. Žiaľ tragická smrť v marci 1998 preťala jeho sľubnú kariéru, v ktorej mal jediný ambiciózny cieľ – dostať slovenský hokej medzi absolútnu svetovú elitu. Jeho spolupracovníci vo SZĽH pod vedením Juraja Širokého predstavy Ing. Dušana Pašeka  naplnili vrchovato.