ZVOLEN - Pred rokom zamieril Peter Zuzin do Detvy. A zrejme ani sám netušil, aký dobrý krok urobil. Výborné výkony pod Poľanou mu vyniesli miesto v reprezentácii. Počas prípravných turnajov odohral spolu sedem zápasov. Nečudo, že pred koncom prestupového obdobia po ňom v snahe vystužiť ofenzívu siahol materský Zvolen. Po predčasnom konci sezóny sa čakalo, kam budú smerovať ďalšie kroky rýchleho krídelníka. Ambície a tvoriaci sa káder ho presvedčili, aby zostal vo Zvolene. Na prahu tridsiatky túži zabojovať o titul a opäť presvedčiť reprezentačných trénerov.
Ako sa pripravujete na novú sezónu?
„S prípravou som začal už 1. apríla. Počas najväčších obmedzení som trénoval, kde sa dalo – na atletickom tartane, na preliezačkách, hrazde, cviky s vlastnou váhou. Doma mám rotoped, činky a expandéry. Potom som začal chodiť do posilňovne a na plaváreň. Dohodol som sa aj s klubovým kondičným trénerom Rišom Pinkom. Trénujem sedem dní v týždni bez poriadneho oddychu. Nerobím to len preto, že sa musím pripraviť na sezónu, ale baví ma to. Nechcem nič zanedbať a podceniť.“
Takže nemáte žiadnu skupinku, trénujete individuálne?
„Všetko absolvujem sám, okrem tréningov so spomínaným kondičným koučom. Okrem toho chodím dvakrát do týždňa na ľad s partiou hokejistov, ktorí sa vrátili zo zahraničia a sú z okolitých dedín a miest do novej tréningovej haly vo Zvolene.“
Kedy sa prvýkrát stretnete so spoluhráčmi?
„Zraz máme 27. júla. Týždeň by sme mali trénovať na suchu, no skôr to bude o ľahkých vstupných testoch, aby tréneri vedeli, ako sme pripravení. Okrem toho sa dorieši výstroj, noví hráči sa budú môcť udomácniť. Od 3. augusta by sme mali začať chodiť na ľad.“
Čo hovoríte na nových trénerov mužstva?
„Pána trénera Oremusa poznám iba trochu. Samozrejme, evidujem, kde všade trénoval. Ak si dobre spomínam, keď som bol prvýkrát v reprezentácii v roku 2013, bol asistent trénera Vůjteka. Teším sa na spoluprácu s ním. Takisto vnímam trénera Kmeča ako bývalého trénera Nitry. Celú sezónu budeme mať čas spoznať sa.“
Ponuku od Zvolena som dostal ako jeden z prvých hráčov. Vtedy som ešte nevedel, či zostanem. Mal som ponuky z iných slovenských tímov, konkrétne z Banskej Bystrice, z Popradu a z Košíc.
Boli v hre aj iné možnosti ako pokračovanie vo Zvolene?
„Ponuku od Zvolena som dostal ako jeden z prvých hráčov. Vtedy som ešte nevedel, či zostanem. Mal som ponuky z iných slovenských tímov, konkrétne z Banskej Bystrice, z Popradu a z Košíc. Okrem toho aj z ruskej VHL z Karagandy. Zvážil som všetky možnosti. Rusko som veľmi zvažoval, hlavne vzhľadom na situáciu. Nechcel som riskovať to, že odmietnem ponuky zo Slovenska a budem čakať na Rusko a to napokon padne. Vzhľadom na okolnosti som zvolil istotu. Oslovila ma aj partia, ktorá sa rysuje. Prišli hráči, s ktorými som hral už v doraste a juniorke, napríklad Braňo Kubka. Kolektív by mohol byť znovu zvolenský, aj preto som sa takto rozhodol. Keď je dobrá partia, o to väčšia je pravdepodobnosť dosiahnutia úspechu.“
Bol Zvolen vašou prvou voľbou?
„Najskôr som dostal ponuku z Košíc. Bol som tam aj osobne, stretol som sa s pánom Šťastným. Bol tam aj Mišo Chovan, debatovali sme, akú víziu majú a v akej sú situácii. Bol som viac-menej rozhodnutý, že by som tam šiel. Do tímu ma chceli už v októbri, nevyšlo to ani v závere prestupového obdobia. Možno som mal vnútorný pocit, že zmena by bola dobrá. No Košičania stále nevedia, čo bude s hokejom, na čom momentálne sú.“
V kabíne sa tvorí naozaj solídna partia hráčov. Nebude vám v tíme chýbať Michal Chovan, ktorý odmietol ponuku materského klubu?
„Mišo sám vie, ako sa veci majú. Občas som s ním v kontakte. Myslím si, že každý musí zvážiť svoju situáciu. On má rodinu, je tam zabývaný, jeho manželka je Košičanka, má tam prácu. Malý syn nastúpil do škôlky, je zvyknutý na spolužiakov a spoluhráčov v hokejovom krúžku. Možno aj to rozhodlo, hoci nevidím do jeho hlavy. Už musí myslieť a prihliadať na rodinu.“
Neobávate sa pri sledovaní súčasnej situácie, že by sa sezóna nemusela začať včas, resp. by sa mohlo hrať bez divákov?
„Neviem, čo sa bude diať. Všetko majú v rukách odborníci, ktorí sú na to vyštudovaní. Ja sa tiež do nich nevyznám a poviem vám pravdu, ani to príliš nesledujem. Veľakrát trepú a zavádzajú ľudí k somarinám, snažia sa vyjadreniami len vymývať mozgy. Hygienici a politici len strašia ľudí, aby zostali doma a nikde necestovali. Veci sa však majú úplne inak. Ja som bol v Dubrovníku a cítil som sa tam viac v bezpečí ako na Slovensku. Na plážach a v meste nebol skoro nik, len pár domácich. Tu, keď si vybavujem v meste veci, idem do banky, na poštu či do obchodu, stretávam oveľa viac ľudí ako na dovolenke. Samozrejme, beriem ohľad na starších ľudí. Pre nich je to zložitejšie, sú v rizikovej skupine. Ale okolo pandémie už bolo narobené veľké haló. Slovensko sa s tým vyrovnalo dobre, strašenia však už stačilo.“
Takže po otvorení hraníc ste si stihli oddýchnuť aj v zahraničí...
„Takéto Chorvátsko som ešte nezažil nikdy. Vždy v takomto období boli diaľnice, pláže a mestá preplnené. Teraz som šiel úplne bez problémov, na hraniciach boli dve-tri autá, čakal som minútku-dve. Kontrolovali občiansky preukaz, ale nepotreboval som žiadne vyplnené dotazníky. Na diaľniciach som dvadsať kilometrov nestretol auto. Na pláži bolo tak dvadsať ľudí, okolo tretej-štvrtej poobede sa prišli okúpať aj domáci. Chorvátsko je teraz zlaté a úplne prázdne. Keby som mal možnosť ísť tam aj v auguste, išiel by som do toho znovu.“
V uplynulom nedokončenom ročníku ste sa vďaka obrodeniu v Detve dostali do reprezentácie. Zvolen však v nadstavbe zaostával za očakávaniami. Ako by ste to spätne zhodnotili?
„Posledná sezóna bola moja najlepšia v kariére. Som spokojný so svojim štatistikami, nie však s tým, ako dopadla. Bol som nastavený na to, že mám šancu dostať sa na majstrovstvá sveta, alebo aspoň do prípravného kempu, kde by som o šampionát mohol bojovať. Toto leto som vynaložil ešte väčšie úsilie ako pred rokom. Do prípravy som dal všetko, aby som bol ešte lepší. Chcem zažiť dobrý ročník s úspešným koncom. Cieľ je dostať sa do finále, ďalej pokračovať v reprezentačných štartoch. Je to o mne, ako budem hrať, ako budem pripravený. Len svojimi výkonmi si môžem vypýtať miestenku do reprezentácie. No musíme sa sústrediť na to, aby sme so Zvolenom dobre vstúpili do sezóny a aby som hral čo najlepšie. Čo bude ďalej, to uvidíme.“
.jpg)
Rytieri sa po neúspechu rozhodli zmeniť stratégiu a staviť viac na tunajších hráčoch než v predošlých sezónach. Ako vnímate tento krok?
„Keď som s klubom rokoval o zmluve, rozprávali sme sa aj o predchádzajúcich sezónach. Možno si uvedomili, že nie je to len o tom, aby sa vytvorila kostra zo zahraničných hráčov. Manažérom sa stal Laco Čierny, ktorý hokej hrával a posledné roky ho sledoval z tribúny. Povedali si, že to chcú postaviť na Slovákoch a odchovancoch Zvolena. Ja som za to veľmi rád, aj kolektív je lepší, keď je v kabíne viac slovenských a českých hráčov. Potom nevznikajú problémy v komunikácii. Keď si v kabíne zo seba robíme srandu, cudzinci nerozumejú, musíme im to prekladať. To sú detaily, ktoré patria k hokeju. Niektorých hráčov, ktorí k nám prichádzajú zo zahraničia, nájdeme aj na Slovensku a za lepšie podmienky.“
V septembri oslávite tridsiatku. Bolo by krásne dať si na konci ročníka darček v podobe majstrovského titulu. Súhlasíte?
„Bolo by to veľmi pekné. Jeden titul som už so Zvolenom získal, teraz sa rysuje kolektív podobným smerom, ako na začiatku ročníka 2012/13. Aj vtedy sme boli slovenská partia, doplnená niekoľkými českými hráčmi. Vybrali sme sa dobrou cestou, zisk titulu by bol krásny. Nerád však hovorím o podobných veciach. Počas roka sa môže stať hocičo, veď sme to videli aj naposledy. Verím, že sa opäť zo dňa na deň neukončí súťaž, lebo to nebolo ľahké. Postupnými pomalými krokmi sa chceme posúvať k tomu, aby sme sa nachádzali v tabuľke čo najvyššie. O ostatnom sa môžeme baviť pred play off.“
